S dieťaťom komunikujeme dvoma jazykmi. Je to dobre?

Určite podobný prípad poznáte. Mama je Slovenka, otec cudzinec alebo naopak. Dvojjazyčná rodina, niekedy aj cudzojazyčné prostredie… Ako si s tým dieťa poradí? S vašou láskou ľahko.

„Zdravé dieťa s bežnou mozgovou kapacitou zvláda viac jazykov väčšinou bez veľkých problémov. Treba však dôsledne dodržať určité pravidlá,“ upozorňuje psychológ Jaroslav Šturma. Ktoré to sú?

Základné pravidlá, ktoré povedú k úspešnému zvládnutiu viacerých rodných jazykov:

1/ Atmosféra lásky, vzťah k dieťaťu

Kľúčovým bodom v prípade, keď chceme s dieťaťom od narodenia hovoriť viacerými jazykmi, je vzťah používateľa jazyka k dieťaťu. Nositeľom jedného i druhého jazyka by mali byť zásadne osoby, ktoré sú k dieťaťu viazané vzťahom, pretože jazyk je komunikácia a komunikácia sa rozvíja tam, kde je vzťah.

Príklad:

Päťročný Dan plynule prechádza zo slovenčiny do angličtiny a nemčiny. Jeho mama je Nemka, otec Angličan a žijú v Bratislave. Rodičia sa medzi sebou rozprávajú po anglicky, ale vo chvíli, keď sa mu prihovorí mama, automaticky jej odpovie po nemecky, otcovi po anglicky a s kamarátmi v škôlke komunikuje po slovensky.

Ako je to možné? Je azda geniálny?

Každé dieťa má, samozrejme, iné vlohy. Niektoré má od prírody lepšie vyjadrovacie schopnosti, ale predovšetkým záleží na prostredí a pravidlách, ktoré sa dodržiavajú. Keď rodičia vytvoria optimálne podmienky, dieťa sa rozvíja podľa svojich možností.

Je to podobné ako s kvetinami na dobre obrábanom záhone – každá je nakoniec trochu iná. Dôležitá je tolerancia voči vlohám dieťaťa.
Sú aj deti, ktorým mnohojazyčnosť nevyhovuje, pretože nemajú cit pre jazyk a aj v jedinom jazyku sa rozvíjajú pomalšie – treba to rešpektovať a vytvoriť im čo najlepšie podmienky.

2/ Dôslednosť

Je veľmi dôležité, aby matka (otec, starí rodičia…) s dieťaťom komunikovala vždy rovnakým jazykom, najlepšie svojím materinským. Nemalo by logiku, aby mama Slovenka, ktorá žije napríklad v Nemecku, používala pri komunikácii s dieťaťom nemčinu, ktorá by nebola dokonalá ani precítená.

S dieťaťom je najlepšie maznať sa v materinskom jazyku, rovnako ako v ňom voláme o pomoc alebo nariekame. Dieťa tak môže mať dva (alebo viac) materinské jazyky: Presnejšie povedané, jeden jazyk materinský, druhý „otcovský“ a, samozrejme, napríklad aj tretí, ktorý vychádza z kultúry krajiny, v ktorej dieťa žije.

Čítajte tiež:

3/ Prirodzené situácie

Do veku štyroch, piatich rokov si dieťa ani neuvedomuje, že hovorí dvoma rôznymi jazykmi. Je to preň rovnako prirodzené, ako keby v jednom jazyku používalo dva výrazy pre jednu vec: Napríklad: psík – havo, mačka – cica, obloha – nebo.

Uvedomovať si to začne až vo vyššom veku, pretože sa ho ostatní ľudia pýtajú, ako sa to či ono povie v druhom jazyku. Takže päťročné dieťa už dokáže „prekladať“ – skôr „vysvetľuje“ v druhom jazyku. Aby si dieťa udržalo kultúru oboch jazykov na vysokej úrovni, treba jazyk, ktorý je v danom prostredí oázou (napr. čeština v Nemecku), ďalej kultivovať. V predškolskom veku pomocou recitovania, pesničiek, v škole je ďalej vhodná aj výučba gramatiky a písania.

Keď dieťa vyrastie bez materinského jazyka svojej matky, je lepšie, ak počká do dospelosti, keď sa bude vracať k svojim koreňom vedome. To ho posilní ako osobnosť, začlení sa do kontinuity rodu.

Bábätká sú ako špongie

Deti vychovávané v dvojjazyčnom prostredí sa naučia – jednoducho tým, že s nimi komunikujeme dvoma jazykmi – ovládať obe reči rovnako rýchlo ako iné deti jednu. V priemere začínajú deti hovoriť v jednom roku veku a keď majú rok a pol, ovládajú už asi 50 slov – a nezáleží na tom, či majú jeden alebo dva „materinské“ jazyky.  Druhý (alebo tretí) jazyk si dieťa najlepšie osvojí v čo najnižšom veku, teda od narodenia do asi 7 rokov. Táto schopnosť výrazne klesá najmä po puberte.

Na to, aby sa mozgy detí „naučili“ jazyk, nutne potrebujú medziľudskú interakciu – iba televízia alebo cédečká nestačia.


Zdroj: Neergaard, Lauran: Unraveling How Children Become Bilingual So Easily

30.5.2019 1:45| autor: Magdalena Holancová

S dieťaťom komunikujeme dvoma jazykmi. Je to dobre?

Určite podobný prípad poznáte. Mama je Slovenka, otec cudzinec alebo naopak. Dvojjazyčná rodina, niekedy aj cudzojazyčné prostredie… Ako si s tým dieťa poradí? S vašou láskou ľahko.

„Zdravé dieťa s bežnou mozgovou kapacitou zvláda viac jazykov väčšinou bez veľkých problémov. Treba však dôsledne dodržať určité pravidlá,“ upozorňuje psychológ Jaroslav Šturma. Ktoré to sú?

Základné pravidlá, ktoré povedú k úspešnému zvládnutiu viacerých rodných jazykov:

1/ Atmosféra lásky, vzťah k dieťaťu

Kľúčovým bodom v prípade, keď chceme s dieťaťom od narodenia hovoriť viacerými jazykmi, je vzťah používateľa jazyka k dieťaťu. Nositeľom jedného i druhého jazyka by mali byť zásadne osoby, ktoré sú k dieťaťu viazané vzťahom, pretože jazyk je komunikácia a komunikácia sa rozvíja tam, kde je vzťah.

Príklad:

Päťročný Dan plynule prechádza zo slovenčiny do angličtiny a nemčiny. Jeho mama je Nemka, otec Angličan a žijú v Bratislave. Rodičia sa medzi sebou rozprávajú po anglicky, ale vo chvíli, keď sa mu prihovorí mama, automaticky jej odpovie po nemecky, otcovi po anglicky a s kamarátmi v škôlke komunikuje po slovensky.

Ako je to možné? Je azda geniálny?

Každé dieťa má, samozrejme, iné vlohy. Niektoré má od prírody lepšie vyjadrovacie schopnosti, ale predovšetkým záleží na prostredí a pravidlách, ktoré sa dodržiavajú. Keď rodičia vytvoria optimálne podmienky, dieťa sa rozvíja podľa svojich možností.

Je to podobné ako s kvetinami na dobre obrábanom záhone – každá je nakoniec trochu iná. Dôležitá je tolerancia voči vlohám dieťaťa.
Sú aj deti, ktorým mnohojazyčnosť nevyhovuje, pretože nemajú cit pre jazyk a aj v jedinom jazyku sa rozvíjajú pomalšie – treba to rešpektovať a vytvoriť im čo najlepšie podmienky.

2/ Dôslednosť

Je veľmi dôležité, aby matka (otec, starí rodičia…) s dieťaťom komunikovala vždy rovnakým jazykom, najlepšie svojím materinským. Nemalo by logiku, aby mama Slovenka, ktorá žije napríklad v Nemecku, používala pri komunikácii s dieťaťom nemčinu, ktorá by nebola dokonalá ani precítená.

S dieťaťom je najlepšie maznať sa v materinskom jazyku, rovnako ako v ňom voláme o pomoc alebo nariekame. Dieťa tak môže mať dva (alebo viac) materinské jazyky: Presnejšie povedané, jeden jazyk materinský, druhý „otcovský“ a, samozrejme, napríklad aj tretí, ktorý vychádza z kultúry krajiny, v ktorej dieťa žije.

Čítajte tiež:

3/ Prirodzené situácie

Do veku štyroch, piatich rokov si dieťa ani neuvedomuje, že hovorí dvoma rôznymi jazykmi. Je to preň rovnako prirodzené, ako keby v jednom jazyku používalo dva výrazy pre jednu vec: Napríklad: psík – havo, mačka – cica, obloha – nebo.

Uvedomovať si to začne až vo vyššom veku, pretože sa ho ostatní ľudia pýtajú, ako sa to či ono povie v druhom jazyku. Takže päťročné dieťa už dokáže „prekladať“ – skôr „vysvetľuje“ v druhom jazyku. Aby si dieťa udržalo kultúru oboch jazykov na vysokej úrovni, treba jazyk, ktorý je v danom prostredí oázou (napr. čeština v Nemecku), ďalej kultivovať. V predškolskom veku pomocou recitovania, pesničiek, v škole je ďalej vhodná aj výučba gramatiky a písania.

Keď dieťa vyrastie bez materinského jazyka svojej matky, je lepšie, ak počká do dospelosti, keď sa bude vracať k svojim koreňom vedome. To ho posilní ako osobnosť, začlení sa do kontinuity rodu.

Bábätká sú ako špongie

Deti vychovávané v dvojjazyčnom prostredí sa naučia – jednoducho tým, že s nimi komunikujeme dvoma jazykmi – ovládať obe reči rovnako rýchlo ako iné deti jednu. V priemere začínajú deti hovoriť v jednom roku veku a keď majú rok a pol, ovládajú už asi 50 slov – a nezáleží na tom, či majú jeden alebo dva „materinské“ jazyky.  Druhý (alebo tretí) jazyk si dieťa najlepšie osvojí v čo najnižšom veku, teda od narodenia do asi 7 rokov. Táto schopnosť výrazne klesá najmä po puberte.

Na to, aby sa mozgy detí „naučili“ jazyk, nutne potrebujú medziľudskú interakciu – iba televízia alebo cédečká nestačia.


Zdroj: Neergaard, Lauran: Unraveling How Children Become Bilingual So Easily

28.6.2018 3:25| autor: Magdalena Holancová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist