Tichý zabijak miluje soľ

„Zabudla si osoliť?“ ohŕňa nos nad maminou polievkou bacuľatý Peťko a namiesto polievky sa mu pred očami vznáša poriadne slaný hamburger s pollitrom kokakoly… To nie je obrázok zo zlého filmu, ale, žiaľ, častá realita slovenských rodín.

Bezodná soľnička

Predkovia dnešného človeka sa tisíce rokov živili predovšetkým zeleninou a ovocím. Ich potrava im poskytovala vysoký podiel draslíka a iba málo sodíka. Ich organizmus sa preto naučil sodíkom šetriť.

Len nedávno, asi pred päťtisíc rokmi, sa človek začal venovať poľnohospodárstvu a chovu zvierat. Z toho logicky vyplynula potreba konzervovať potraviny, hlavne mäso. Na tento účel sa výborne hodila soľ. Časom jej prijímal čoraz viac – až po kritické množstvo, ktoré sa odrazilo na jeho zdraví. Do jeho príbytku sa tak nenápadne vkradol tichý zabijak – vysoký krvný tlak.

Nie je pochýb o tom, že soľ je pre nás nevyhnutná. Potrebujeme ju na prenos nervových vzruchov a na správnu svalovú činnosť. Ako základný katión medzibunkovej tekutiny určuje objem tekutín vnútri ciev. Problém je v množstve, v akom soľ konzumujeme. Vo vyspelých krajinách sa spotreba soli u dospelých pohybuje nad 10 g na týždeň. Odporúčaná dávka je pritom medzi 3 – 5 g na deň pre dospelého a u detí iba 1 – 3 g na deň.

Najnovšie štúdie presvedčivo potvrdzujú, že zvýšená konzumácia soli spôsobuje zvýšenie krvného tlaku so všetkými dôsledkami – zvýšenou úmrtnosťou na cievnu mozgovú príhodu, zlyhaním srdca alebo infarktom myokardu.

Slaná závislosť

Ukazuje sa, že dlhodobá konzumácia soli pôsobí na aditívne centrá v mozgu, podobne ako čokoláda alebo cukor. Dochádza tak k imprintingu – zafixovaniu slanej chuti v ranom veku.

Deti navyknuté na slanú chuť ju naďalej vyžadujú a my, kuchárky, sa im už menej slaným jedlom nezavďačíme. Pediatri navyše upozorňujú na nepríjemný fakt. Nadmerný príjem soli u dojčiat a malých detí môže v dospelosti „naprogramovať“ zvýšenie krvného tlaku.

Preto sa držíme zásady: Jedlo deťom do prvého roku vôbec nesolíme a starším deťom jedlo solíme zľahka pri príprave jedla. Nikdy nedosáľame priamo na tanieri.

Na Babywebe tiež nájdete:

BIO alebo normálne potraviny?
Za dieťaťom s jedlom nebehajme
Jedlo ako liek

Preč s fastfoodmi

Poprední odborníci tiež dokázali súvislosť nadmerného príjmu soli a obezity, predovšetkým v spojení s trendom stravovania u detí a dorastu v rýchlom občerstvení.

Slané jedlo zákonite vyvoláva pocit smädu. Vzhľadom na to, že čistá voda nie je medzi pubertiakmi práve „in“, smäd uhasia inak – soft drinkmi. Nikto už neskúma fakt, že vo dvoch Coca-Colách nájdete rovnaké množstvo sacharidov ako v 27 kockách cukru.

Nebezpečným výsledkom tohto bohatého kalorického príjmu je výrazný nárast obezity už v detskom veku. A obezita je jeden z popredných rizikových faktorov pre vznik hypertenzie.

Tieto spojené nádoby podstatne ovplyvňujú zdravotný stav celej populácie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto odporúča znížiť dennú dávku soli na 5 g. To je veľmi ťažké, keď si uvedomíme, že len v 90 g šunky je skoro 7 g soli.

Ako ju obmedziť?

Vydarené kampane, ktorých cieľom bolo obmedzenie príjmu soli vo Veľkej Británii a vo Fínsku, viedli k významnému zníženiu výskytu infarktu a mozgových príhod. Zníženie konzumácie soli chcú dosiahnuť aj naši odborníci. V budúcnosti by mal byť na každom výrobku uvedený jej obsah. Ďalej odporúčajú menej soliť pri príprave domácej stravy, odstrániť soľničky na dosoľovanie zo stolov a znížiť obsah soli v strave, ktorú konzumujeme mimo domu.

Päť strašiakov o soli a hypertenzii

  • 70 – 75 % nežiaducej soli prijímame v hotových potravinách, zvlášť v tých konzervovaných a v údeninách.
  • Pri zvýšenom príjme soli nie sú naše ľadviny schopné nadbytok sodíka vylúčiť.
  • Hypertenziou trpí v našich končinách takmer 50 % dospelej populácie, pričom polovica Slovákov ani netuší, aký má krvný tlak.
  • Polovica pacientov s diagnostikovanou hypertenziou je liečená nedostatočne, čo vedie k vysokému výskytu srdcovo-cievnych chorôb.
  • Výrazná hypertenzia v dospelosti vedie k poškodeniu ľadvín s nutnosťou náhradnej liečby dialýzou a transplantáciou.

Rizikové potraviny:

Slané tyčinky, čipsy, rožky, pečivo, nadmerne slané ryby a sardelová pasta, olomoucké syrčeky, niva, romadúr, balkánsky syr, šunka a údeniny, horčica a kečup, instantné polievky, sójová omáčka a tiež sladkosti!

12.8.2015 12:01| autor: Michaela Plachka

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist