Skype je fajn, ale len pre pripravené deti

Vyzerá to ako ideálny prostriedok na udržiavanie väzby momentálne vzdialeného rodiča a dieťaťa. No Skype môže malým deťom poriadne zamotať hlavu, predovšetkým ak sa používa často a bez prípravy.

profimedia-0139117717-1-1100x618.jpg

Obrazovka nepohladí

Marie chcela urobiť svojim ratolestiam radosť a dopriať im videohovor s babičkou cez Skype. Dvojročný Marek babičku okázalo ignoroval, štvorročný Leonard sa rozplakal. Ani jeden z nich naplno nepochopil, čo mu dospelí prichystali. Malé dieťa nemá jasnú predstavu o čase, žije vo svojom svete, tu a teraz. Ak sa mu niekto zmieni o zajtrajšku, nič mu to nehovorí. Obdobne je to aj s ľuďmi, uvedomuje si ich, len keď sú s ním v kontakte. Tak od šiestich-ôsmich mesiacov vie, že matka s ním nemusí byť stále, ale že sa po istej neprítomnosti vracia. Medzitým sa jeho záujem sústreďuje na ľudí, ktorí sú s ním v danom okamihu, ktorých vidí okolo seba.

S konverzáciou cez Skype je to však komplikované. „Znamená to prítomnosť-neprítomnosť, ilúziu a pre dieťa pascu,“ hovorí Justine Atlan, riaditeľka asociácie e.enfance. Ak teda chcete ukázať svojim rodičom, ako ich vnuk vyrástol, a ak je mladší ako dva roky, mali by ste byť pri tom jeho sprievodcom. Najlepšie je posadiť si dieťa na kolená a počítať s tým, že vo veku, keď podniká svoje senzomotorické prieskumy a objavy, je preň obrazovka pramálo zaujímavá, aj keď na nej napríklad vidí známe tváre. Takže všetky úsmevy, ktoré prípadne vysiela, nepatria ľuďom na obrazovke, ale matke, ktorá ho drží v náručí.

Telefón nenavodí ilúziu prítomnosti

S trojročným dieťaťom je to už niečo iné. Dokáže sa krátko porozprávať s dedkom na obrazovke, ale pozor na to, až sa táto konverzácia skončí. Potom musíte svojmu miláčikovi vysvetliť, že dedko nie je v skutočnosti tu, že sa s ním nemôže pomaznať, že vidí len jeho obrázok. Dieťa ešte nemá pojem o vzdialenosti, a tak si môže celkom dobre myslieť, že dedko, ktorý žije v Austrálii, si odskočil na päť minút za vami do obývačky a potom sa zase bez problémov vráti k sebe domov. Realita a fikcia sa u dieťaťa prekrývajú a myslia si, že keď bude mať chuť deda vidieť, tak sa jednoducho objaví. Ak sa teda chceme vyhnúť detským sklamaniam, je lepšie zvoliť si na krátky rozhovor telefón. Hlas bez obrazu nevyvolá v dieťati dojem, že by daná osoba mohla byť prítomná.

Zoznámime vopred s pravidlami

Až v šiestich rokoch si dieťa naplno uvedomuje, čo znamená konverzácia cez Skype, jej limity, má aj predstavu vzdialenosti. „Určite dieťaťu pomôže sa v danej situácii lepšie orientovať, keď mu osoba, s ktorou sa bude rozprávať, pošle vopred svoju fotku, na ktorej je, ako sedí pred počítačom,“ radí psychológ Harry Ifregan. Keď sa potom tá istá tvár objaví na obrazovke, dieťa si skôr uvedomí, že tá osoba sedí tam ďaleko u seba doma. Pomôže mu to pochopiť rozdiel medzi skutočnou vzdialenou osobou a jej obrazom. Potom sa môže začať konverzácia, ktorá by nemala trvať dlhšie ako šesť minút, a dieťa vopred upozorníme na jej koniec.

Odrazu obrazovka stmavne…

Je veľmi dôležité, aby sa komunikácia cez Skype neskončila naraz, aby sme dieťa upozornili, že bude koniec. „Uvidieť niekoho blízkeho, ako jedným kliknutím zmizne, je pre dieťa stresujúce,“ varuje Justine Altan. „Je to oveľa brutálnejšie ako v realite.“ Dieťaťu tiež vopred vysvetlíme, že keď sa s tým, s kým sa rozprávame cez Skype, rozlúčime, nezmiznú naozaj a navždy, že ide len o obraz, ktorý sa vytratí. Pre lepšiu predstavu to môžeme prirovnať k rozhovoru cez telefón, keď jedným stlačením sa hlas na druhom konci stratí. Tiež si vopred dohodneme, kto tým jedným kliknutím videohovor ukončí.

Čítajte tiež:

Krátkemu odlúčeniu videohovor nesvedčí

Odborníci radia nepoužívať Skype na komunikáciu s dieťaťom, ak sa rodič vzdiali len na pár dní. Možno dospelého uspokojí, keď môže vidieť svojho potomka, dieťa to však rozhodí. Vidí otca, ktorý odišiel na služobnú cestu, päť minút, a potom náhle zmizne. Lepšie je mu odlúčenie týmto spôsobom nepripomínať, nechať ho v jeho svete a tešiť sa na spoločné stretnutie v realite.

Svoju skúsenosť s tým má Lisa, matka ročného dievčatka: „Musela som pracovne odísť a nechala som dcérku u rodičov. Ako zvyčajne ju strážila pestúnka, ktorú poznala. A tá sa po pár dňoch, čo som bola preč, rozhodla, že mojej dcére urobí radosť a sprostredkuje videohovor pred Facetime. Celkom bezmyšlienkovito som na to pristúpila a odrazu som na displeji telefónu uvidela tvár svojej dcérky. Vyzerala zarazene, potom začala naťahovať ruky, pokúšala sa ma dotknúť. Napokon sa začala hnevať, plakala, bola celá bez seba. Dostalo ma to a prerušili sme spojenie, asi príliš rýchlo. Vedela som, že sa o chvíľu spamätá, upokojí sa, ale povedala som si, že niečo také už nechcem nikdy opakovať.“

Narcisa si vypestovať nechceme

Ešte posledná rada. Ak dieťa používa na videohovor Skype, dbajte na to, aby sa dole na obrazovke neobjavoval jeho vlastný obrázok. „Dieťa je fascinované tým, že sa vidí, a to paralyzuje videohovor,“ vysvetľuje Justine Atlan. Navyše kochať sa svojím zobrazením na internete, k tomu majú deti blízko. A narcizmus v nich rodičia predsa len nechcú pestovať.

 

8.1.2018 10:47| autor: Helena Chvojková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

Webové stránky používajú na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýze návštevnosti súbory cookie. Informácie, ako tieto stránky používate, zdieľame so svojimi partnermi pre sociálne médiá, inzerciu a analýzy. Pre viac informácií o nastavení cookies nájdete tu.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist