11. 12. 2016  |  Meniny: Hilda

Baby LIVE! Šarlotka (4): Číslo päť žije

Teplo, teplo, teplo. Najlepšie nám je doma, von chodíme len ráno a večer, aby sme sa vyhli obedňajšiemu peklu. A to sme v lese a na kopci, okolo nás jazierka s tečúcou vodou.
foto: Braňo Herchl

Ako asi musí byť v meste, to nechceme ani vedieť. Mama mi hovorila, že mám ďakovať bohu, že bývame v našom prírodnom raji. Tak teda ďakujem tomu bohovi :). Asi ste spoznali, že vám dnes píšem opäť ja – Šarlotka.

Veď počkajte, keď sa naučím hovoriť :)

Mesto a horúčavy v ňom sme si však užili aj my, boli sme pracovne v Košiciach. Užila som si tu aj babku, ktorá ma stále vozila v kočíku po meste, zahrnula ma novými sukničkami a šatočkami, furt ma stískala a bozkávala a ja som jej to oplácala úsmevmi.

Sem-tam som aj pokričala, aby vedela, že nie som len dobručká, ale najviac som ju vyplašila cez víkend.

Bolo mi vonku príliš teplo, bola som smädná, plná plienka a mama ďaleko. Keď jej to nedochádzalo po 10 minútach môjho protestu, spustila som taký krik, až sa babi vystrašila, vystresovala a nasledujúce hodiny a dni ma už akosi nechcela. Ale keď ma niekto nechápe tak dlho, musím si nejako „vynútiť“ pochopenie a nápravu nepríjemného stavu.

Šarlotka ako indián?:)

A inak ako krikom to fakt ešte neviem. Počkajte, keď sa naučím hovoriť, budú vás všetkých uši bolieť:).

Mama si poplakala

A viete, s kým sme sa stretli? S mamou anjelika Ondríka. Mama aj trochu plakala, ale vraj ju nič nebolelo, len srdiečko smútilo. Lebo anjelik Ondrík nemal byť anjelikom. Mal byť mojím kamarátom a bolo jej smutno, keď jej teta hovorila, čo sa stalo a ako sa cíti.

V ten deň som bola extra ľúbená, bozkávaná, tuľkaná a hladkaná. Mama ma potrebovala cítiť a preciťovať a ďakovať za mňa “tým hore”. Aj sme sa modlili večer spolu a prihovárali sme sa Ondríkovi a bohovi.

Prečo sa Ondrík musel stať anjelikom? Nemá boh už dosť takých pomocníkov? Je to správne, keď berie k sebe maličké detičky, ktoré nedostali šancu žiť? Mama je šťastná, že som zdravá a že som tu.

Plienka plná, radosť veľká

Aj ja som šťastná, že som tu a že som zdravá a nič ma nebolí. Len sem-tam ma zabolí bruško, posťažujem sa, ocino pocvičí so mnou také všelijaké cviky, vytlačí mi prdíky a niekedy aj niečo viac.

Pri tom cvičení sa parádne nasmejeme. Kolienko k laktíku, natiahnuť Šarlotku, kolienka k sebe a krúúúúžime…a už to strieľa, už to fičí, plienka plná, radosť veľká...

Prečítajte si tiež:

• Psia hierarchia
• Keď dieťa stráži babička

Naša 5-ka

Každé ráno chodím kŕmiť našu hydinu. Pozbierame vajíčka, nasypeme jedlo, nasekáme žihľavu, prihovoríme sa strachopudkám kačkám a poobdivujeme Peťku. Už som vám hovorila kto je Peťka? To je naša perlička, ktorá jediná prežila. Keďže bola jedna z piatich, pomenovali sme ju Peťka.

Ako “číslo päť žije”. Je to moja pipinka, tiež je maličká ako ja a spolu rastieme. Stále sa schováva medzi kačkami a veľmi sa bojí našej Dolly.

Keď sme ju totiž na začiatku zachraňovali, spala v škatuli u nás doma. Raz ráno sme sa všetci zobudili na piskot vtáčika a štekanie psa.

Ocko utekal pozrieť, čo sa deje, no a to Dolly roztrhala celú škatuľu a chcela zjesť Peťku. Tá jej však zdrhla, schovala sa za mamine gumáky a pišťala na plné hrdlo. Perličky sa tak bránia pred nebezpečenstvom a vedia odohnať prípadných záujemcov o chutnú hydinu.

Ocino poriadne vyhrešil Dolly, dal Peťku do novej škatule a odvtedy už bolo v noci teplo, tak sme ju mohli nechať v kuríne. Celá sa zaryje medzi kačky a oni ju ohrievajú a ochraňujú. A keď vidí našu „tigricu“ behať okolo ohrady, začne pišťať a splašene pobehovať po voliére hore-dole.

Sliepka šéfka

Je to veľká zábava, chodíme sa aj cez deň pozerať, čo vystrájajú a ako sa majú. Veľká biela sliepka je šéfka, všetky ostatné hryzie a je protivná. Keď budem väčšia, budem ju cvičiť, lebo nemôže byť taká zlá.

Veď tie ostatné pipinky jej nič neurobili a ona ich ďobe. Mama mi vysvetlila, že zvieratká majú svoju hierarchiu a navzájom sa rešpektujú. V našom kuríne to tak veľmi nevyzerá, ale veď keď trochu vyrastiem, spravím tam poriadok. Už teraz predo mnou utekajú, a to ešte ani netušia, čo ich čaká :).

Čítajte aj:

• Nežiaduce reakcie na očkovanie
• Nadúvanie u bábätiek

Očkovanie – rozhodnutie ešte nepadlo

Mali sme návštevu z Južnej Kórei. Aj u nás prespali a mama sa pýtala pani doktorky, či to nie je pre mňa nebezpečné. Ale naša pani doktorka pozná našich a vie, že oni sú takí svetobežníci, a preto nám len odporučila preventívne si veľa umývať ruky, vetrať doma a spať v samostatnej spálni.

Tak by som mala byť uchránená pred prípadnými cudzokrajnými mikróbmi, ktoré mohla naša návšteva nechtiac k nám domov priniesť.

V rámci tejto debaty sme začali riešiť aj očkovanie. Vraj si mama má ešte dobre zvážiť, či ma dá zaočkovať, či nie. Ešte máme čas, tak som aj ja zvedavá, ako sa naši nakoniec rozhodnú.

Neroztopte sa a pozdravujte si hydinu (to asi každá rodina má, však?)

Šarlotka

21. 6. 2012 |

Naposledy navštívené