Baby LIVE! Šarlotka (81): Nemocničné blues

Keď som bola zjari na ročnej gynekologickej prehliadke, dali sme s doktorom debatu o priemernej pacientke druhorodičke. Podľa jeho vnímania má vo svojej ambulancii maximálne 5 % druhorodičiek vo vyššom veku (rozumej po tridsiatke), ktoré prežili bezproblémové a krásne tehotenstvo.

Podľa jeho názoru je to práve tým vyšším vekom, prílišným „opotrebením“ tela, ustavičným stresom, vysokými životnými nárokmi a šialeným tempom. Ja som mu vtedy sľúbila, že moje ďalšie tehotenstvo bude určite v pohode, budem si ho užívať a žiadna nemocnica ako pri prvom nehrozí.

No a nemala som pravdu. Nerada sa mýlim, ale, bohužiaľ, musím priznať, že som sa tentoraz hlboko mýlila. Od minulého piatku si ležím v nemocnici. Moja intuícia ma už asi dva týždne upozorňovala na to, že niečo „tam dole“ nie je ok, ja som sa však tomu pocitu bránila, naďalej som sa stresovala, nosila ťažké veci, nešetrila sa (veď ako sa pri 19-mesačnom dieťati dá šetriť?), a tak som aj dopadla. Viem, že si za túto situáciu môžem sama, a spytujem si veru svedomie.

Najviac ma štve obdobie, v ktorom som sa do nemocnice dostala. Vonku zúri predvianočná atmoška, všetci zháňajú, pripravujú, ozdobujú a ja si tu podaromnici ležím a najďalej môžem ísť tak akurát na chodbu k automatu na kávu. A ani to by som nemala, lebo mám prikázané ležať, ležať a ležať. Môj krček sa rozhodol, že sa mu už nechce zvládať toľkú záťaž, a začal sa pomaly otvárať.

V podstate mám ten istý problém ako pri Šarlotke, akurát výrazne skôr, a to nie je veľmi dobré. A štve ma aj to, že vlastne tu v nemocnici so mnou nič nerobia, len tu ležím, užívam magnézko a kým som na príjem prišla bez tvrdnúceho bruška, po tom, ako mi kadečo napichali a narvali ma infúzkami, mi začalo tvrdnúť. A to je fakt, ktorý stačí na to, aby som tu len tak ležala a bola proste pod dohľadom.

Možno zľahčujem, ale takto ležať by som mohla pokojne aj doma. A keďže mi ide o moje zatiaľ nenarodené dieťa, je jasné, že si vstúpim do svedomia a budem poctivo dodržiavať „totálny pokojný režim“. Veď ktorá matka by nezodpovedne ohrozila svoje nenarodené dieťa? Vedome asi žiadna.

Čítajte aj:

Čo obliekame svojim deťom?
Chráňte si svoje dieťa
Po kom to dieťa je?

Len sa mi túto teóriu zatiaľ nepodarilo vysvetliť žiadnemu lekárovi na vizite. A najhoršie pre moju psychiku je fakt, že sa nikto so mnou nechce baviť o mojom stave, o možných rizikách, nič mi vysvetliť, o ničom debatovať. Ja som tvor zvedavý a na uspokojenie potrebujem vysvetlenie. Ak by mi niekto dostatočne vysvetlil všetky riziká a možné komplikácie, možno by som svoj pobyt v týchto nehostinných priestoroch brala úplne inak a možno by som si ich aj dokázala užiť.

Takto sa len trápim, nervujem, zlostím a to mi vôbec neprospieva. Môj deň je rozdelený na raňajky, obed, večeru a spánok. Medzičas sa snažím vypĺňať čítaním, pracovaním, premýšľaním a plánovaním. Snažím sa vymyslieť čo najlepší a najpraktickejší plán môjho pobytu doma počas sviatkov. Keďže príde kopa návštev, dokonca niektoré budú u nás aj prebývať, nebude to vôbec ľahké.

Norko sa však rozhodol, že on to všetko zvládne, a nechce nič zrušiť. Budem sa snažiť nestresovať, keď ho uvidím, ako nič nestíha a nič nezvláda :-), no zatiaľ mu starostlivosť o nášho divocha, predvianočné prípravy a domácnosť idú veľmi dobre. Akurát sa mi niekoľkokrát denne čuduje, ako to dokážem zvládať s takou ľahkosťou, a začína chápať, prečo chodím spať obvykle pred desiatou večer. 

Upozornila som ho už, že takýto ležiaci scenár nás čaká asi najbližších pár mesiacov. Pretože podľa aktuálnych vyjadrení pani doktorky z rannej vizity, ktorá bola na moje prekvapenie a uspokojenie trošku viac zhovorčivá, ma čaká do konca tehotenstva ležanie.

Použila výraz „absolútne“ ležanie, čo vo mne vyvolalo zmiešané pocity a priznávam, že aj trošku strach. Krček mám totiž taký krátky, akoby som išla o dva-tri týždne rodiť, a to som len v polovici tehotenstva. Takže ak sa zatnem a poctivo si to odležím, nebudú ma musieť zašívať a nebudem musieť absolvovať žiadnu ďalšiu nemocnicu.

Norko ma upozornil, že teraz je to už len o mne a mojom prístupe k celej situácii. Budem sa musieť s tým zmieriť a nájsť si svoj vlastný systém ne/fungovania. Neviem si totiž teraz dosť dobre predstaviť, ako budem najbližších 18 týždňov len ležať, ako to bude prebiehať so starostlivosťou o divokú staršiu Bombičku, varenie, domácnosť, proste také to bežné fungovanie. Dala som sama sebe ultimátum do 31. 12., dokedy si celý systém musím premyslieť, navrhnúť, zmieriť sa s ním a oboznámiť s ním svojich najbližších.

Takže mám pred sebou „intenzívne“ dva týždne. Takže mám pred sebou “intenzívne” dva týždne. Intenzívneho ležania, premýšľania a vianocovania 🙂

Šťastné a veselé!

Bombičky

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist