Baby LIVE! Šarlotka (63): Opatrovateľka

Ako čas plynie a dni sa schádzajú s nocou, aby priniesli trochu čerstvosti do našich životov, uvedomujem si jedno. Som matka, som zodpovedná za niečí život a tak sa musím zariadiť. Poviete si, nič nové pod slnkom.

Pre mňa je to však ešte stále nová situácia, nové okolnosti a nový spôsob života. Momentálne je v našom kočovníckom štýle existencie ťažké odhadnúť, čo bude zajtra a kde sa podejeme. Podľa posledných informácii od našich majstrov by sme sa na konci augusta mohli sťahovať, takže zostáva prežiť už len pár dní a opäť máme svoju posteľ, svoj pokoj a svoju strechu nad hlavou. Teším sa ako malé dieťa na vianočné darčeky. 🙂

S príchodom augusta sme sa prehupli do druhej polovice tohto roka. Prvú hodnotím vcelku pozitívne, udialo sa veľmi veľa dobrých vecí a tie nepríjemné v tom zhluku zaniknú. S postupom času prichádzajú nové situácie, ktoré riešime za pochodu, a takto nejako sme sa aj rozhodli, že od septembra ide naše malé „ťuťumuťu“ bábätko do jasličiek. Lebo, pravdaže, už to nie je malinké mimi, už je to slečna, ktorá potrebuje nové podnety, vzruchy, spoločnosť a ustavičnú pozornosť. Tak ako každému rodičovi, aj mne príde Šarlot jedinečná, preto jej chcem dopriať jedinečnosť v živote. Našli sme jednu súkromnú opatrovateľskú ponuku, stretli sme sa s pani vedúcou, slovo dalo slovo a od septembra hviezda nastupuje.

Keďže je to všetko o našej dohode, adaptačný proces je samozrejmosťou a z toho mám veru asi najlepší pocit. Moje dieťa síce vyzerá, že by išlo aj na kraj sveta s hocikým, len čo ma však stratí z dohľadu a nevidí okolo seba nikoho známeho, začne kvíliť, utekať hlava-nehlava a takú traumu jej spôsobovať určite nechcem. Bude v malom kolektíve približne rovnako starých detí v nádhernom prostredí obrovskej záhrady pod lesom, variť sa bude len výhradne domáca strava (dokonca som pani nahovorila na kúpu mojej obľúbenej knižky “ujo doktor”) a všetko bude o dohode. Čiže žiadne príkazy typu – „dieťa musíte priviezť do 7.15 hod., inak ho nezoberieme“ (áno, toto sa mi dostalo do uší pri poslednom pokuse o kontakt s jasličkami). Všetko je o hľadaní kompromisu a o ústretovosti. Lebo napríklad dnes sme museli hviezdu budiť o 7.45, aby sme prišli do práce v rozumnom čase. 🙂 Asi lietal vo vzduchu rozprášený makový odvar. 🙂

Čítajte aj:

Odlúčenie a emočné prejavy dieťaťa
Aká som matka?
Óperka, opatrovateľka alebo stráženie detí

Je mi jasné, že mnoho matiek ma odsudzuje za to, že sa stále snažím svoje milované a dlho očakávané dieťa strčiť niekam k cudzím ľuďom a takpovediac sa ho zbaviť, ja však nie som profesionál, ktorý vie, čo má s dieťaťom robiť. Ja sa vyznám vo svojej práci a snažím sa ju robiť čo najlepšie a ak niekto chce profesionálne opatrovať moje dieťa, budem určite pokojnejšia a spokojnejšia matka spoliehajúca sa na cudziu matku. Kedysi (keď som napríklad ja mala 6 mesiacov) bolo úplne bežné, že matka išla do práce a dieťa dala do jasličiek. A nikto nič, dokonca za to dostala výhodu dlhšej dovolenky. Nech mi nikto nehovorí, že sa dá vyžiť z tej almužny, čo mi chodí mesačne na účet.

Nie som náročná, všetko nakupujem v bazároch a vo výpredajoch, a aj tak si nedokážem predstaviť, ako by som vyžila z tých 220 eur na mesiac, keby som nemala muža a prácu. Minule som si na svoju adresu vypočula, že som príliš ambiciózna a sebecká a moje dieťa tým trpí. Zamyslela som sa nad týmto tvrdením a z rovnice mi vyšiel nasledovný výsledok: je určite lepšie mať samostatné dieťa schopné privyknúť si v akomkoľvek prostredí ako od mamy závislého, bojazlivého domaseda.

Každý sa môže rozhodnúť podľa vlastného presvedčenia, ako bude vychovávať svoje deti, a ja nesmiem ani len ústa otvoriť pri pohľade na ožratú matku tlačiacu päťmesačné dieťa v kočíku, ktoré už ani netuší, či plače viac od hladu, od nedostatku lásky, alebo ho v brušku tlačia tie bryndzáky, čo doňho napchali na obed.

A preto keď ma niekto odsudzuje za to, že ukazujem svojmu dieťaťu, čo je samostatnosť, zodpovednosť, pracovitosť a spravodlivosť, od útleho veku, nech si ma súdi aj do súdneho dňa. Ja som so sebou spokojná a keď raz budem stáť pred tou veľkou bielou bránou a nejaký svätý sa ma spýta, či som žila spôsobom hodným pohodlíčka za bránou, odpoviem, že áno. Podľa svojho vedomia a svedomia som konala najlepšie, ako som vedela.

Zodpovedne vyhlasujem, že rovnako by som s láskou vychovávala aj samu seba.

Mika

8.8.2013 11:48| autor: Z dostupných zdrojov spracovala redakcia Baby-webu

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist