Baby LIVE! Šarlotka (78): Minulé a budúce životy

Odjakživa som inklinovala ku všetkému s duchom histórie. V mojom „snovom“ živote, ktorý sa mi niekedy až mýli s realitou, vlastním nádherný pavlačový byt v centre Prahy so stropmi vysokými štyri metre, s rozlohou viac ako 100m2, s dvoma slúžkovskými izbami, so starými dvojkomorovými oknami a s dverami natretými voňavým, starodávnym náterom vo farbe levandule.

Často sa mi o tomto priestore sníva, a keďže som človek veriaci v reinkarnáciu duší, myslím si, že tento byt bol mojím domovom niekedy v predošlých životoch.

Tiež sa mi páčia staré výrazy, ktoré používali naši starí a prastarí rodičia. Niektoré z nich prežili dodnes v mierne zmodernizovanej podobe, vždy sa však zahľadím hlboko do očí človeka, ktorý takýto výraz použije. V očiach vidím, či to má človek v sebe prirodzene, a to pre mňa značí, že jeho duša je tu na svete už po niekoľkýkrát, alebo je to naučená fráza, ktorú si niekto osvojil, lebo mu príde „cool“. Mnohé z takýchto výrazov boli veľavravné a vychádzali z jednoduchého života a pozorovaní. Moja starká hovorila o tehotných ženách ako o „ženách v nádeji“ alebo o „ženách v očakávaní“ (tento druhý výraz je modernejší). Byť ženou „v nádeji“ je presne to, čo si predstavím pod moderným pojmom byť tehotná. Celých 9 mesiacov sa nádejam, či bude všetko v poriadku, či bude moje dieťa zdravé, či sa pôrod podarí, či sa vôbec narodí… nádej je presne to slovo, ktoré najlepšie vystihuje pocity tehotnej ženy. Zo slova „tehotenstvo“ cítim len holý fakt, informáciu, že v tele ženy rastie nový človek. Z výrazu „žena v nádeji“ cítim okrem tohto istého faktu aj emóciu. A určite každá matka (a aj mnohí otcovia) mi dá za pravdu, že tehotenstvo je spojené s obrovským množstvom emócií. Tí naši predkovia vedeli až neuveriteľne pracovať s podvedomím a jednoduchosťou bytia.

Minulý víkend sme boli na oslave kamarátových okrúhlych narodenín. Keďže je z rodiny, kde sa podobné oslavy vždy organizujú v duchu menšej svadby, osadenstvo bolo rôznorodé. Od starých rodičov cez rodičov, tety, ujov, bratrancov, švagrov až po malé deti. Norko sa rozhodol, že ako jedinečný darček oslávencovi zabezpečí hudobnú produkciu, preto sa stal na jedno celé popoludnie dídžejom. Išlo mu to veľmi dobre, tancovalo sa ostošesť, svetielka blikali, lasery na radosť detí vytvárali na strope „džemovacej“ miestnosti rôzne obrazce, ktoré sa dali pozorovať hodiny.

Naša hviezda potrebovala nabrať dostatok energie, preto sa rozhodla pospať si poobede viac ako tri hodiny. Preto sme my dve prišli ako posledné, no veru sme to hneď rozbalili. Keďže Šarlot je človek s rytmom v tele, hneď ako „zdlávila“ celý prírodný rezeň s ryžou (pôvodne moju porciu, no ale nedajte svojmu dieťaťu jesť), vrhla sa na tanečný parket a opúšťala ho len vtedy, keď sa potrebovala napiť alebo posilniť. Tata jej hral obľúbenú hudbu, ona sa zvŕtala, sem-tam si odbehla pohrať sa so všadeprítomnými autíčkami (oslávenec má dvoch malých synov), prípadne posilniť svoje telo, a takto vydržala do siedmej večer. Je pravda, že hlavne oslávencovmu menšiemu synovi poriadne liezla na nervy. Od nášho príchodu nebol stredobodom pozornosti on, ale naša aktívna Bombička, čo jej niekedy aj poriadne vytmavil – vytrhol jej autíčko z ruky, odsotil ju z parketu, hodil jej riadnu do chrbta a tak podobne. 🙂 Nemohla som ich dvoch nechať ani na chvíľočku samých, takže o tej siedmej som už aj ja mala celkom dosť a tešila som sa, že mám dôvod ísť domov.

Čítajte aj:

Rodina verzus zamestnanie
Dieťa a detská izba
Syndróm ideálnej matky

Keď som dieťa šupla do vane a začala ho sprchovať, všimla som si, že voda, ktorá z nej steká, je výrazne sivá. Preto som ju kompletne celú vydrhla mydlom a myslím, že sa mi podarilo dostať z nej všetku špinu, aj tú zažratú, lebo každým spláchnutím bola voda čírejšia a na konci, keď už aj ona protestovala proti takému dlhému a intenzívnemu umývaniu, bola voda stekajúca z nej úplne priesvitná a voňavá. Po tom, ako som ju uložila spať, som z čírej zvedavosti skontrolovala garderóbu z večera a poriadne som sa zhrozila. Všetko bolo špinavé, zaprášené, až zapáchajúce! Po chvíli som sa usmievala nad predstavou, že takto isto jej budem kontrolovať oblečenie aj o pätnásť rokov, keď príde z diskotéky. 🙂 Niekedy proste začať musím a čím skôr zahájim kontroly, tým lepšie si na to obidve zvykneme. 🙂

Byť matkou je podľa mňa veľmi náročným povolaním, dodáva však životu plnohodnotný a jednoznačný smer. Viem, že deti do môjho života prišli vtedy, keď som to mala „tam hore“ naplánované a musela som si počkať. To čakanie však stálo za to, odmena je sladká.

Vaša „žena v nádeji“
Mika

26.11.2013 3:50| autor: Z dostupných zdrojov spracovala redakcia Baby-web

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist