Baby LIVE! Šarlotka (93): Nemocnica

Tak si ležím od stredy v nemocnici a Šarlotkinu oslavu druhých narodenín sme posunuli o týždeň. Azda dovtedy už budem voľná – či dva v jednom, alebo už po častiach, to netuším. V utorok na obed ma začali trápiť divné bolesti celého brucha, krížov, stehien, ale nič pravidelné. Skôr také nárazové a aj 15-20 minút v kuse.

Oddychovala som, snažila som sa nestresovať a v stredu ráno sa mi zdalo, že mi je lepšie. Išla som peši do blízkeho obchodu a po ceste tam som si uvedomila, že sa mi nejako pre tú bolesť nedá dobre chodiť, no a po ceste naspäť som už len odpočítavala metre, a trápne uvažovala nad tým, že zavolám Norkovi, aby po mňa prišiel. Proste sa nedalo.

Tí, ktorí ma poznajú osobne, vedia, že ja sa len tak ľahko nevzdám a obvykle idem za hranice svojich síl. Toto však bolo ďaleko za všetkými hranicami, ktoré dokážem zvládnuť. Horko-ťažko som sa dotrepala do kancelárie, ľahla si a čakala, čo bude. Bolesti boli v polohe ležmo znesiteľné, no keď mi bolo treba prejsť na záchod, išla som ako starý človek pridržiavajúc sa všetkého po ceste.

Keďže som však v pondelok bola v poradni a výsledky boli dobré, nejako som si nechcela pripustiť, že by sa v takom krátkom čase mohlo niečo udiať. Nakoniec ma však Norko prinútil zavolať doktorovi, opísala som sestričke ťažkosti cez telefón a ona išla zistiť u doktora, či mám prísť k nim alebo čo ďalej. O 10 minút mi volala, že sa mám pobaliť a ísť rovno na príjmovú ambulanciu.

Tréning na párty

No super, pomyslela som si nahnevane, oslava nachystaná, torta sa pečie, hostia pozvaní… proste také tie „dôležité“ veci, ktoré vám napadnú hneď, ako vám niekto chce vaše plány pokaziť. Absolútne som si neuvedomovala vážnosť situácie, lebo veď som mala len bolesti, nič iné. Po príchode do nemocnice som absolvovala vstupný pohovor a vstupné sono, kde pani doktorka zistila, že v sebe nosím už trojkilového valibuka, že sa termín pôrodu trošku priblížil oproti pôvodne plánovanému, ale podľa štandardných sono vyšetrení je bábo v bruchu ok.

Čítajte aj:

Kúzla na ľahší pôrod a popôrodné hojenie
Prečo pribúdajú cisárske rezy?
Keď súrodenec žiarli

V ambulancii mi doktorka potvrdila, že som pootváraná, krček uvoľnený a to, prečo mám bolesti, zistia jedine vtedy, ak ma hospitalizujú a porobia kadejaké vyšetrenia. Ale kdeže, ja hrdinka, do nemocnice ani za svet. Norko v stredu cestoval mimo domu, bolo treba nachystať víkendovú party, všetko zorganizovať, svokrovci na ceste… tak som sa dohodla s doktorkou, že keď to nie je veľmi vážne, pôjdem domov a keby niečo, pribehnem.

Spokojná som si sadla do čakárne a čakala na svoj odvoz. Celý čas som cítila nenormálne sucho v ústach a mala som potrebu piť a piť a piť. A odrazu sa mi zatmelo pred očami, rozbúchalo srdce a už to išlo. Keď sa tento stav zopakoval v čakárni tretíkrát, podarilo sa mi klopnúť na dvere k sestričke a popýtať ju o odmeranie tlaku a vodu. Hneď volala doktorke, lebo môj tlak sa rozhodol, že bude vo vysokých číslach, a rovno ma brali na oddelenie. Infúzka, lieky, krv, monitor….

A mám, čo som nechcela – hovorím si v duchu a ďalej dúfam, že to zvládnem do víkendu vyriešiť a pôjdem domov.

Najobľúbenejšia hra

Po infúzke sa mi uľavilo s tlakom, hoci bolesti pretrvávali. Po chvíli na izbe mi prišlo opäť nevoľno, tlak 160/90, a tak ma hneď posielali na interné. Tam sa mi tlak ešte zvýšil, a to som v čakárni myslela, že už mi odbila posledná hodina. Hviezdička v bruchu divočila, bolo jej tiež veľmi zle. Pani sestrička, čo tam bola so mnou, mi už opatrne naznačovala, že ak to pôjde večer takto ďalej, onedlho som dvojnásobná matka. V internej ambulancii mi dali schrúmať nejakú tabletku a poslali ma späť na oddelenie, že do chvíľky by mi malo byť lepšie… čo myslíte, koľko tá chvíľka trvala?

Viac ako polhodinu. Keď ma dali na monitor po príchode z interného a počula a videla som, čo sa deje v bruchu, chcelo sa mi plakať. Keď je zle mne, to zvládnem, ale keď je zle môjmu dieťaťu a neviem mu nijako pomôcť, to je „na mašľu“. Všetci okolo mňa obskakovali, merali tlak, počúvali srdiečko a rozhodovali sa, či počkajú, či sa ide na cisársky.

Našťastie, po chvíli som začala cítiť úľavu a aj monitor ukázal lepšie čísla. Potom už bolo len lepšie, kontrolovali ma stále a ráno už bol tlak v norme, hviezdička si v brušku hovela a ja som teda stále dva v jednom.

Oslavu sme celú presunuli, hostia to pochopili a či nebude na budúci víkend už dvojitá oslava, to neviem – hlavne nech je všetko v poriadku…

Z nemocnice pozdravuje

Mika & the little bomb

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist