Potrat – čo o ňom možno neviete

Podľa slovníkovej definície sa za potrat považuje prerušenie tehotenstva pred ukončením 28. týždňa tehotenstva, teda vypudenie či vybratie plodu z tela matky ešte v čase, keď plod nie je schopný mimo tela matky samostatne existovať.

V súčasnosti však prežívajú i plody, ktoré sú staré hoci len 25 týždňov, takže definícia má v tomto smere svoje rezervy dané pokrokom medicíny. Rozlišujeme umelé prerušenie tehotenstva (interrupciu) a samovoľný potrat. Slovo prerušenie má však veľmi zavádzajúci význam. Naznačuje, že po prerušení akejkoľvek činnosti sa v nej dá pokračovať. Potrat však znamená definitívne ukončenie tehotenstva.

Čo je interrupcia a ako prebieha?

O umelé prerušenie tehotenstva treba požiadať u gynekologického lekára. Nesmie sa vykonávať častejšie ako raz za pol roka. Ak žena má menej ako 15 rokov, lekár má povinnosť oznámiť pohlavné zneužitie, do 16 rokov je potrebný súhlas rodičov, neskôr už nie je potrebný súhlas, ale lekár by mal rodičov informovať.

Interrupcia je platený výkon, stojí 7 500 Sk/248,95 €.

Interrupcia sa rozdeľuje na včasnú – miniinterrupciu – ktorá sa vykonáva do šiesteho týždňa u ženy, ktorá ešte nerodila, a do ôsmeho týždňa u ženy, ktorá už rodila vaginálnou cestou. Ide o odsatie maternicovej sliznice.

Od šiesteho do dvanásteho týždňa tehotenstva sa vykonáva klasická interrupcia – tzv. kyretáž. Gynekológ pri tomto výkone dilatuje (rozšíri) kŕčok maternice a zoškrabuje vnútornú vrstvu maternice (endometrium) pomocou štíhlej kovovej lyžice, kyrety. Výkon sa vykonáva zväčša pri jednodennej hospitalizácii a v narkóze. Po zákroku ide žena väčšinou po niekoľkých hodinách domov a lekár jej vystaví niekoľkodennú práceneschopnosť.

Po interrupcii, podobne ako po pôrode, treba dodržiavať rovnaké zásady hygieny ako pri menštruácii, ale počas šiestich týždňov. Žena zvyčajne aj celý tento čas krváca. Väčšina gynekológov odporúča najmenej 14 dní „nepúšťať nič a nikoho do vagíny“. Krček, zvyčajne tesne uzavretý, je po potrate otvorený baktériám nachádzajúcim sa vo vagíne. Z lekárskeho hľadiska najviac starostí pôsobí sex. Dávka ejakulátu nesúceho baktérie rovno do maternice nie je práve to najlepšie. K ochoreniu však môže viesť aj vaginálny výplach, používanie tampónov, kúpeľ alebo plávanie.

Dva týždne po výkone musí žena prísť k svojmu gynekológovi na kontrolu. To je aj dobrá príležitosť prejsť a zhodnotiť jej antikoncepčné možnosti.

Potraty v druhom trimestri – potraty po 12. týždni

V Slovenskej republike sa vykonávajú iba pre zdravotnú indikáciu, najčastejšie po zlých výsledkoch amniocentézy. Existujú dva spôsoby. Pri dilatácii (rozšírení) krčka maternice s extrakciou (vyňatím) plodu musí niekedy lekár rozmliaždiť lebku plodu pre zjednodušenie výkonu. Je to výkon, ktorý je príšerné vidieť, robiť alebo zažiť. Pri indukcii pacientku hospitalizujú a lekár sa pokúša pomocou medikácie navodiť pôrod a plod vypudiť prirodzenou cestou.

Legislatíva a história

K umelému odstráneniu plodu z tela matky sa rad historicky známych spoločností staval negatívne a v krajinách so silným katolíckym vplyvom túto činnosť prísne trestali. Umelé odstránenie plodu z tela matky je záležitosť veľmi problematická z mnohých hľadísk – zdravotných, morálnych, etických. Historicky je predmetom mnohých sporov, aj legislatívnych, a v mnohých štátoch bolo a stále je protiprávne.

Až do prvej svetovej vojny právne poriadky väčšiny krajín potrat zakazovali. Prvý štát, ktorý uzákonil umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy, bol Sovietsky zväz (1923). Od polovice 50. rokov minulého storočia bol zákon o umelom prerušení tehotenstva na žiadosť ženy zavedený vo väčšine bývalých socialistických krajín s výnimkou NDR (tu nadobudol platnosť roku 1965) a Albánska. V Anglicku a vo Francúzsku sa to stalo až v 70. rokoch. U nás, v bývalom Československu, uviedli potratový zákon do praxe v roku 1958, jeho vykonávacie predpisy však podmienky na vykonanie potratu rôznymi úpravami obmedzovali. Od roku 1987 začal platiť zákon, ktorým sa zrušili potratové komisie a rozhodovanie o počte a čase narodenia detí sa ponechalo na matku. Zároveň sa zaviedla nová technika vykonávania potratov, tzv. miniinterrupcie.

V mnohých krajinách sveta je interrupcia ilegálna alebo veľmi problematická a žena musí pre súhlas s výkonom absolvovať schvaľovanie komisiou. Napríklad veľa žien z Poľska dnes podstupuje potraty na klinikách v Českej republike a ženy z Írska cestujú z toho istého dôvodu do Anglicka.

Existujú aj takzvané potratové lode, ktoré pochádzajú zo štátov, kde je interrupcia legálna, a plavia sa ku krajinám, kde stoja potraty mimo zákona. Loď zakotví v medzinárodných vodách asi dvanásť míľ od pobrežia, pretože za týchto podmienok sa na osoby na palube vzťahuje zákon krajiny, odkiaľ loď pochádza. Ženám, ktoré sa dopravia na loď, tu poskytnú rady a pomoc v podobe antikoncepcie, potratových tabletiek a interrupcií, a to pod dohľadom odborníkov gynekológov. Najznámejšie lode prevádzkuje v rámci svojho projektu hnutie „The Women on Waves“ (Ženy na vlnách), ktoré podporuje holandská vláda.

Interrupcia je problematická z mnohých hľadísk:

Zdravotné riziká
Hoci medicína je v súčasnosti na veľmi vysokej úrovni, nijaký podobný výkon na ľudskom tele sa neobíde bez určitých rizík. Stále sa, bohužiaľ, vyskytujú prípady, keď žena po interrupcii mala problém otehotnieť alebo tehotenstvo udržať. Komplikácie môžu nastať aj v priebehu samotnej interrupcie, keď sa napríklad kompletne neodstráni tkanivo z maternice, alebo, naopak, príde k prílišnému odstráneniu, a tým pretrhnutiu steny maternice. Infekcie po potrate, hoci sú zriedkavé, môžu spôsobiť zjazvenie maternice, ktoré – ak sa nelieči – môže viesť k neplodnosti.

Psychická rovina a rovina morálna
Mnoho žien sa po prekonanom potrate trápi veľkými výčitkami svedomia, sužujú ich pocity straty, smútku. Morálne hodnoty sú pre každého z nás iné a psychické následky sa teda líšia najmä podľa toho, aké hodnoty vyznávame.

A čo otcovia?
Je otec naozaj iba tým, kto mal so ženou pohlavný styk, a keď zohral svoju rolu, už nemá právo k čomukoľvek sa vyjadrovať? Alebo je to ten, kto môže vyjadriť názor a žena sa ním môže alebo nemusí riadiť? Ide síce prevažne o jej telo a zdravie a v prvých mesiacoch aj vzhľadom na dojčenie prevažne o jej čas, ale nie je právo otca vyjadriť sa takisto dôležité? Čo ak má záujem postarať sa o dieťa a zostať napríklad na rodičovskej dovolenke? Často sa zabúda na to, že aj otec by mal mať možnosť dať najavo svoj postoj, a ktovie, možno to ženu privedie k prehodnoteniu situácie.

Podobne ako pri iných problematických témach, ani tu nepomôžu extrémne riešenia. Prvým z nich je zákaz potratov, ktorý často vedie ženy k zúfalým činom. Príklad je „drôtová metóda“. Pri tomto postupe sa drôt zasúval cez krček do maternice v nádeji, že vyvolá maternicové kontrakcie, krvácanie a potrat. Nanešťastie, drôt väčšinou pretrhol maternicu, nebol sterilný a niekedy ohrozil životne dôležité orgány. Pacientky si robievali aj rôzne výplachy, pri ktorých sa mohla dostať do krvného obehu nečistota či infekcia.

Túžba a odhodlanosť žien, ktoré nechcú či nesmú byť tehotné a za nijakú cenu ani tehotné nebudú, je obrovská. Postavenie potratov mimo zákona tieto výkony nezastaví, iba ich odsunie do ilegality, čo povedie k mnohým zdravotným rizikám. Nie každá žena si v problematickej situácii vyberie potrat. Ale nikto by nemal urobiť takú osobnú a trvalú voľbu za ňu.

Druhý extrém je použitie interrupcie namiesto antikoncepcie. Mnoho mladých žien sa v súčasnej liberálnej spoločnosti, a najmä tej výrazne ateistickej, možnými dôsledkami potratov vôbec nezapodieva. Potrat by však nemal slúžiť ako opakovaná náhrada nedostatočnej ochrany pred oplodnením. Prevencia nežiaduceho otehotnenia je v súčasnosti pri využití možností hormonálnej antikoncepcie a iných antikoncepčných prostriedkov výrazne jednoduchšia.

Motivácie potratu

Motivácií, teda dôvodov, prečo ísť na potrat, môže byť veľa. Môže to byť zúfalá finančná situácia ženy, ktorá nie je schopná postarať sa o dieťa. Žena sa môže cítiť primladá na to, aby dieťaťu mohla poskytnúť potrebnú starostlivosť. Ženu takisto mohli znásilniť či donútiť k sexu a dieťa nechce. Dôvodov môže byť viac a zúfalstvo niektorých žien je naozaj veľké. Je však nesmierne dôležité, aby sa žena rozhodovala so všetkou zodpovednosťou. Mala by zvážiť všetky možnosti a uvedomiť si prípadné straty, ktoré už nebude možné vziať späť.

Prevencia potratu

Najúčinnejšou prevenciou potratov je informovanosť o možnostiach antikoncepcie. V súčasnosti o potrat najčastejšie žiadajú ženy s niekoľkými deťmi, ktoré otehotneli napríklad počas dojčenia, keď sa spoliehali na prirodzenú antikoncepčnú schopnosť tela v tomto období. Napriek tomu, že spoločnosť sa liberalizuje a sekularizuje, v ostatných rokoch počet interrupcií, našťastie, klesá – u nás za posledných 10 rokov o viac ako 60 % – pravdepodobne aj vďaka väčšej informovanosti o možnostiach antikoncepcie. Slovenská republika vykazuje druhú najnižšiu mieru potratovosti v Európe.

Možnosti, čo urobiť s nežiaducim otehotnením

Nežiaduce otehotnenie je veľmi zaťažujúca a často traumatizujúca skúsenosť, a to zvyčajne nielen pre tehotnú ženu, ale aj pre jej partnera či rodičov. Voľba potratu však môže byť rovnako, často i oveľa väčšmi traumatizujúca. Vo chvíli, keď takáto situácia nastane, je potrebné, aby ju žena mohla zhodnotiť zo všetkých hľadísk, aby dostala všetky informácie a podporu a aby jej rozhodnutie nebolo skratové.

Jednou z prvých a najdôležitejších možností by mala byť možnosť rozobrať situáciu v rodine. Došlo k udalosti, keď bol splodený nový život. Je možné, že na prvý pohľad neriešiteľná situácia, ak sa prediskutuje s celou rodinou, sa vyrieši tak, že všetci budú spokojní. V našich kultúrnych podmienkach nie je veľmi zvykom, aby sa o potomstvo starali starí rodičia, inšpiratívny môže byť príklad ešte stále z Európy. Na Islande je veľmi časté, že dievčatá otehotnejú veľmi skoro, o deti sa starajú ich rodičia a ony potom idú študovať do zahraničia. Môžeme si povedať, že táto situácia z nášho pohľadu nie je ideálna, v každom prípade v porovnaní s potratom je to voľba života.

Adopcia. Je dobré si uvedomiť, že mnoho žien rieši presne opačný problém. Nemôžu otehotnieť a táto situácia ich trápi podobne ako ženu, ktorá tehotenstvo nechce. Pre niektoré ženy teda môže byť riešením dať svoje dieťa na adopciu alebo ho donosiť pre inú rodinu. Existujú aj organizácie, pomáhajúce ženám, ktoré sa ocitli v ťažkej sociálnej situácii a uvažujú o interrupcii, ponúkajú sociálnu pomoc vrátane azylového bývania či možnosť vybavenia adopcie. Uveďme napríklad združenie Zachráňme životy.

Hniezda záchrany (baby-boxy). Už existujú aj v Slovenskej republike a slúžia ženám, ktoré z akéhokoľvek dôvodu nemôžu alebo nechcú situáciu riešiť formálne, a dieťa tak má možnosť prežiť a nájsť novú rodinu.

Jeden príklad za všetky

Na jednom z feministických serverov obraňujúcich práva žien na slobodnú voľbu som našla tento príbeh Gianny Beretty Mollovej z roku 1962.

Matka troch detí sa radšej rozhodla pre vlastnú smrť a narodenie štvrtého dieťaťa, ako by mala podstúpiť interrupciu, prežila a mohla ďalej vychovávať svoje tri malé deti. Interrupcia by jej bola umožnila podstúpiť operáciu rakoviny maternice a zrejme by jej bola zachránila život. Dňa 16. mája 2004 Giannu Berettu Mollovú kanonizoval pápež. Autorka sa vyjadruje veľmi negatívne na adresu cirkvi a jej predstaviteľov.

Odložím nabok morálne stanoviská dané vierou a kresťanskými hodnotami, z ktorých zrejme vychádza pápež pri svojej reakcii. Len by sme sa mali na problém pozrieť čo najobjektívnejšie. Myslím, že je jasné, že nie je možné stavať sa do úlohy „vševedka“ a ženám potrat legislatívnym spôsobom zakázať. Každá žena musí mať právo sa v tejto veľmi ťažkej a osobnej záležitosti rozhodnúť sama. Skúsim len jednoznačnosť tohto „feministického“ pohľadu trochu relativizovať.

Predstavme si, že by lekári, keď už bolo dieťa mesiac na svete, boli žene zistili tú istú chorobu. Oznámili by jej, že jediný spôsob, ako sa zachrániť, by bolo pristúpiť k transplantácii nejakého životne dôležitého orgánu jej dieťaťa. Dieťa by však bez tohto orgánu neprežilo. Nebol by postoj väčšiny z nás v tejto situácii jednoznačnejší? Nestáli by sme na strane dieťaťa? Ťažko by akákoľvek matka volila smrť vlastného dieťaťa na záchranu vlastného života. Nie je nenarodené dieťa takisto dieťa?

12.5.2009 4:06| autor: Kateřina Hollá

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist