Baby LIVE! Šarlotka (45): Počujem hudbu a už ma vlní

Veľkáčka, slečinka, samostatná jednotka. To všetko som ja – vaša Šarlotka. Oslávila som rok, tak vám píše sama.

Som samostatná jednotka

A už mám rok! Vraj som už veľkáčka a kebyže sa deti rodia už také veľké a šikovné, ako som ja, mama by takých chcela aj päť.

Pokúšam sa jej vysvetliť, že to rýchlo prejde a môžeme mať doma pokojne aj niekoľko malých mimi, lebo jej pomôžem, len ona tvrdí, že konečne som samostatná jednotka a že sa jej veľmi nechce znova do tých starostí, čo mala so mnou, kým som bola maličká.

Ja len nechápem, o akých starostiach to mama hovorí, veď vždy keď s niekým o mne hovorí, tak som najlepšie dieťa pod slnkom. Šak len počkaj mama, keď ja už budem vedieť hovoriť viac ako len ba-ba, na-na, ta-ta, bu-bo, da-da….

Prečítajte si aj:

• Rozprávanie s rodičmi prospieva deťom viac ako čítanie rozprávok
• Vývoj reči počas prvého roku

Dúhové ústa – mňamkaaa

Oslava mojich narodenín bola super. Najprv sme si to naneostro vyskúšali v piatok u tety fotografky, inak mojej kamošky, lebo spolu chodíme na kávu.
Boli sme u tety tortárky pre trojposchodovú tortu, obliekla som si parádne šaty a išlo sa do ateliéru.

Tá torta bola taká krásna, farebná a voňavá, že hneď, ako ju dali bližšie, aby som ju dočiahla, vrhla som sa na ňu a naši len zachraňovali motýľov a guľôčky. Aj sa mi pár guľôčok podarilo nepozorovane dať do úst, potom som mala dúhové ústa, lebo boli nafarbené jedlými ceruzkami. Naši mi vždy tie guľôčky stihli vybrať z úst skôr, než som ich pochrúmala, v prstoch ich zagúľali a dali späť torte. Viete, aké mňamky boli tie guľôčky? Také sladké, skoro ako cici-mlieko.

No a v sobotu prišli všetci rodinní príslušníci a zaspievali sme si “veľa zdraaaavia- šťaaastiaaaaa…”, sfúkla som sviečku a prišli darčeky. A že ich bolo veľa…

Asi som veľmi dobré dieťa, lebo mama hovorila, že len dobré deti dostanú odmenu za dobrotu.

To je tortisko…

Vianoce, Vianoce…

K nám prišiel zase Ježiško. Vonku je ako v mojej knižke o gazdovstve v zime, naši ma vozia na sánkach, fučí, sneží, mrzne a jar nie a nie prísť. Mama mi hovorila, že keď som sa narodila, bola jar. Tak teraz vôbec nechápem, prečo je ešte stále zima. Lebo veď som narodky mala už cez víkend, tak predsa už mala byť jar.

Chceme ísť do záhradky, posadiť mrkvičku, petržlen, cibuľu, vypustiť pipiny do záhrady a nedá sa. Všade máme kopiská snehu, dokonca aj pipinám na strechu napadlo toľko, že vôbec nič nevideli, museli im naši spraviť deň, aby stále len nespali.

A čakáme, kedy si niektorá pipina sadne na vajíčka a budú z nich malé kuriatka. Lebo by sme chceli malé žltučké upišťané bábätká, ja by som ich naháňala po obývke, mama hovorila, že keď sa narodia, že ich budeme musieť mať aspoň týždeň doma pri peci, ako keď ja som sa narodila a na prvú noc som išla do takej vyhrievacej postieľky.

Mám už pre ne aj mená, budem ich volať Pipinka, Pipka a Pipko. Keď ich bude viac, tak potom vymyslíme ďalšie mená, možno aj Dolči dovolím, aby si jedno zobrala. Lebo keď je našej Dolči zima, tak sa zakutrá k našim do postele pod perinu, len nos jej spod periny trčí. Tak to môže naučiť aj svoje kuriatko.

Čítajte tiež:

• Kedy a ako začať čítať deťom?
• Nečakajte na prvé slovo alebo znakujte s bábätkami

Tancuj, tancuj, vykrúcaj…

A keď im mama navarí tie malé hnedé krúžky, čo tak ľúbim, budú si pekne prdieť do periny a bude im teplučko. Lebo ja prdím parádne. Niekedy sa na sebe chichúňam až do popuku, ako mi spieva ritka.

Naši mi hovoria tanečnica. Najradšej zo všetkého tancujem a spievam a mama hovorí, že budem nejaká folkloristka. Neviem, čo to je, ale ak tam budem môcť tancovať a spievať, tak super. Hocikde počujem nejakú hudbu a hneď ma myká. Celé telo sa mi rozvlní, ruky vystrelia nad hlavu a už to fičí.

A odkedy sa viem postaviť, začínam tancovať už aj spodnou časťou tela. Tak, ako som to videla robiť Ellu. Vlastne kvôli nej som sa naučila stáť a pokúšam sa robiť prvé kroky okolo nábytku a ohrádky.

Lebo keď mi tu bola Ella blahoželať, strašne ma rozčuľovalo, že ona chodí a behá okolo mňa po nohách a ja po štyroch. Sme skoro rovnako staré a hnevá ma, že mňa moje nohy ešte neposlúchajú tak, aby som mohla chodiť. Ale už som začala poctivo trénovať – na kolena, postaviť sa, sadnúť, na kolena, postaviť sa, sadnúť, na kolena, postaviť sa, sadnúť….

Vaša Šarlotka – ročná slečinka 🙂

Foto: www.geri.sk

Viac o téme: detidieťanohyruky

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist