KLUB tehuliek (57): Čím ďalej, tým bližšie. K pôrodu

Čas beží. Kristína sa prehupla do tretieho semestra, Mirka má pôrod za dverami a Katka s Nelkou si otestovali cestovanie s kočíkom.

Tehuľka Kristína v 28. týždni: Pátranie po bunde aj plienkach

Tak a už som oficiálne v treťom trimestri, maličká je čím, ďalej tým väčšia a moje bruško samozrejme tiež. Obúvanie začína byť skutočne bojom a do bundy sa už moje bruško nezmestí vôbec. No nič to, ak je maličká šťastná a v poriadku.

Hľadá sa bunda. Zn. pre dvoch

Mojou novou úlohou okrem všetkých tých, ktoré už mám, je zohnať bundu, do ktorej sa vojdeme obe a nebudem v nej vyzerať ako po staršej sestre. Je to trošička neriešiteľná úloha.

Mám pocit, že už sme prešli všetky obchody v Košiciach a zatiaľ úplne bez úspechu, ale nevzdávam sa a verím, že nakoniec niečo nájdem.

Ešte sa neotočila

Ako som spomínala, minulý týždeň som bola v poradni a našťastie je všetko v poriadku, slečna bola otočená hlavičkou dole, aj keď pán doktor povedal, že ešte má dosť miesta, aby sa pootáčala.

Podstatné je, v akej polohe bude na ďalšej poradni, ktorá ma čaká hneď po Silvestri – 2. januára. Vtedy mi bude pán doktor robiť aj prietoky a väčší morfologický ultrazvuk, či sa všetko vyvíja tak, ako má. Tak sa na to teším, že malú opäť uvidím.

Pátranie po plienkach

Ďalšou novinkou je, že začínam mať konečne jasno v látkových plienkach. Keďže sa mi ani troška nepáči predstava, baliť našu princeznú najmenej dva roky do umeliny a ako som už dávnejšie spomínala, chcela by som vyskúšať bezplienkovú komunikačnú metódu.

Musela som sa zorientovať na trhu s látkovými plienkami, čo pri množstve druhov a výrobcov vôbec nebolo ľahké. No opäť ďakujem manželovi, ktorý presedel nad tým so mnou hodiny, a vďaka aj kamoške z tehuľkovského cvičenia sa pomaly dostávame do cieľa. Nielen, že už viem aké, ale dokonca som sa dopracovala aj k značke.

Jediné, čo nám už ostáva, je doladiť počet jednotlivých plienok a objednať ich z netu. Toto je jediná vec, ktorá mi vadí, nedokážem nájsť v Košiciach žiaden kamenný obchod, aby som si mohla všetky tie plienočky obzrieť na živo, dosť by nám to uľahčilo výber. Ale nevadí nakoniec budeme s manželom úspešní. Teda dúfam.


Bruško rastieeee

Blíži sa mi voľnooo

A čo škola? Ďalšia písomka úspešne za mnou, no, bohužiaľ, dve tento víkend predo mnou. Takže zasa celý týždeň strávim buď v práci alebo doma nad knihami.

No po sobote budem mať konečne pár dní voľno a budem sa môcť konečne tešiť na Vianoce a budem ich môcť aj začať chystať.

Prajem vám všetkým pekný týždeň a dúfam, že nám do Vianoc ostane snehová nádielka.

Kristína


Kristínka už je v 28. týždní, beží to rýchlo.


Tehuľka Mirka: Ani chodiť, ani ležať, ani sedieť

Dieťa spí, ja obedujem a zároveň vám idem niečo pekné napísať. Tento týždeň ubehol opäť veľmi rýchlo. Prehupla som sa do 38. týždňa a musím vám povedať, že toto tehotenstvo je už pre mňa utrpením.

Únava je, spánok nie

Áno, možno to znie čudne, ale ja už nevládzem. Stále bývam unavená, ale spávať chodím až okolo 23-tej hodiny.

Unavená som, ale spať sa mi nedá. V jednom kuse ma bolievajú nohy, nehovorím o bolesti v krížoch. To už je niekedy neznesiteľné, najmä posledné dva dni ma tak pichá na pravej strane, že nemôžem poriadne stúpiť na nohu. Pokrivkávam…

Nie je mi dobre, ani keď sedím, ani keď ležím či chodím.. jednoducho nie je mi dobre….

Doma máme neskutočný neporiadok, cítim sa taká nevládna, že sa nedokážem prinútiť ani upratať.
Ale cez víkend už budem musieť spolu s polovičkou aspoň niečo urobiť.

Vianoce v nemocnici?

Takúto únavu a nevládnosť som v prvom tehotenstve nepoznala. No dokonca už nemám veľa a musím vydržať. Navyše mám poslednú dobu pocit, že sviatky strávim v nemocnici. Veľkú noc som strávila s malým a Vianoce asi s malou… A z toho som už tiež na nervy.

Neviem si predstaviť, ako to moji chlapi sami zvládnu, hlavne, keď už idú Vianoce a je taký rodinný čas. Ako si navaria vianočné menu???!!! Ach, no ostáva mi iba veriť, že buď to stihneme so Sárinkou do Vianoc, alebo až po.

Prečítajte si aj:

Krvácanie počas tehotenstva a pri pôrode
Ťažkosti v tehotenstve

Bude to riadna baba:)

Tak a nás čakala opäť poradňa. Teda najprv sono v medicínskom centre. Zasa som videla našu malú bábiku. Tam dopadlo všetko v poriadku. Aj ozvy boli dobré. Akurát sa pýtal doktor, koľko mal malý, keď sa narodil. No a ten mal 4320 g, tak povedal, že aj mala bude mať toľko. Nechcem si to ani predstaviť.

Potom som utekala k svojmu gynekológovi. Tam dopadlo tiež všetko na jednotku. Ešte ani náznak pôrodu. Dokonca povedal, že môžem rodiť poriadne, z čoho ja už začínam byť aj na nervy. Lebo ak malá bude mať toľko, čo Matej…

Doktor vravel, že jazva vyzerá dobre a vraj to len v nemocnici tlačia po prvom cisárskom aj druhý. Čiže ešte vôbec nechodím do rizikovej poradne, ale stále k svojmu gynekológovi.

Najbližší termín mám v pondelok, tak som zvedavá, čo povie. Lebo je to už ozaj na nevydržanie. Veci do nemocnice mám nachystané, tak už aj malinká môže prísť na svet 🙂

Cukor a merania

A opäť som bola na kontrole na diabetológii. Tam tiež všetko v poriadku, aj keď sa priznám, že som si to veľmi už ani nemerala. Akosi poslednú dobu nemám na to čas (a to pritom ani nič také nerobím..) No ale to je jedno už teraz.

Najbližšie, ak mi hodnoty nevyskočia, už nemusím chodiť, lebo aj tak robia iba do 20.12., len sa mám potom ohlásiť, že som už porodila.

Tak nateraz mám s cukrom a meraním pokoj, no viem, že vo vlastnom záujme by som si ho mala merať. Ale keď mne sa nechce a niekedy sa aj pozabudnem…

Mikulááááááš

Cez víkend sme rodinne „mikulášovali“. V sobotu sme boli v N-Centre, popoludní tam bol program. No poviem vám nič moc. Čakala som, že to bude troška lepšie. Ľudí bolo dosť, ale organizácia nebola veľmi v poriadku. Ale dostali sme jednu knižku, Matejko dostal balónovú mačičku. No musím povedať, že sa bál.

Najprv len pozeral s vyvalenými očami a otvorenými ústami. A keď som sa priblížila k pódiu, tak už mu bolo do plaču a pýtal sa domov 🙂

Tak sme sa potom vzdialili. Matejko sa vybláznil v kútiku, no a ešte sa nám podaril jeden foto úlovok. Detičky tam fotili zadarmo. Tak sme si dali zvečniť aj Matejka, no úplný model. Stále
sa na tú fotku pozerám:) a teraz môžete aj vy..

Teplý čajík a fajný večer

No a v nedeľu sme boli na Mikuláša v meste na námestí. Bŕŕŕ´, poriadne sme vymrzli, ale dočkali sme sa aj čertov aj Mikuláša. Potom sme sa už vzdialili od pódia, lebo tam bolo veľmi veľa ľudí. No doslova sa tam nedalo ani len pohnúť.

Ale punč sme si stihli dať, teda ja samozrejme len detský.

Kým sme čakali na Matejkových krstných rodičov, tak sme ešte videli aj rozsvietenie stromčeka a ohňostroj. Matej sa ho ale bál, tak sme šli preč. Ani sa nečudujem aj mne ten hluk prekážal. Boli sme si teda ešte sadnúť v jednom nemenovanom podniku a dali sme si na zohriatie teplý čajík a dobre sme sa porozprávali.
Tak sme strávili super víkend.

A skoro som zabudla. Kúpili sme už aj boby pre Matejka (také s operadlom) a stihli sme tiež vyskúšať. Je z nich úplne nadšený. Celý sa tam rozvalí a nechá sa vyvážať. Ale len, keď sa mu chce.

Tak a už som pri konci. Teším sa teda opäť o týždeň.

S pozdravom Miroslava


Mirka sa prehupla do 38. týždňa, deň D sa blíži


Katka: Otestovala som cestovanie s kočíkom

Dni v predošlom týždni nám ubiehali veľmi rýchlo. Bolo to tým, že každý deň sme mali niečo naplánované. Začalo to lekármi, hudobnou škôlkou, návštevou a ukončili sme to výletom do Bratislavy. Takže poďme pekne poporiadku.

Lekárska pochvala

Konečne som sa dostala k tej správnej lekárke a kontrolu podstúpila Nelka, ale aj ja. Nela si prešla kontrolou u neurologičky. Celkovo je v poriadku, všetko je podľa tabuliek a dokonca, aj napriek tomu, že jej vo vývoji ešte stále odrátavame 6 týždňov. Má 7 mesiacov a dokáže všetko, čo bežné detičky v jej veku. Už nám krásne sedí a začína už aj loziť.

No, je to skôr také cúvanie. Zaprie sa ručičkami a namiesto toho, aby sa priťahovala, tak sa pomocou nich odsúva a cúva. A tak keď sa chce natiahnuť po nejakej hračke, nájdem ju od nej dosť ďaleko a ešte sa k tomu aj pekne čertí.

Niekedy mám však pocit, že tie najväčšie úspechy prídu skrz tie jej „nervičky“. Už toľkokrát som si povedala, že jej nebudem pomáhať. Veď predsa, sama musí prísť na to, ako ísť smerom dopredu, ako si z ľahu sadnúť alebo ako sa obrátiť z bruška na chrbátik. Tak sa premáham a ignorujem jej namietanie.

Po chvíle ma však aj tak zlomí a už k nej bežím a dvíham, polohujem, ľutujem….no jednoducho som mama, neviem sa pozerať na jej „nepohodu“. Nelka je však šikulka a veľmi živé dieťa, ešte aj neurologička sa prekvapila, ako veľmi vníma a pozoruje, čo sa okolo nej deje. Odchádzali sme tak s pochvalou a spokojné.

Prečítajte si tiež:

Ovocné príkrmy a kaše
Kedy sa vaše dieťa naje samo

Sestrička pre Nelku

A z časti som bola spokojná aj ja po preventívnej prehliadke u gynekológa. Po pôrode to bola už druhá kontrola. Pre mňa bolo prioritné opäť naštartovať pravidelný cyklus, keďže ako sa zdá, pôrod tomu nedopomohol. Opäť som tak skončila s injekciou v zadku a dúfam, že nabudúce sa už tomu vyhnem.

Nezabudla som však načrtnúť aj víziu druhého dieťaťa a tak ma zaujímalo, kedy by to už bolo možné vzhľadom na sekciu. Lekár mi potvrdil, že po roku by už maternica ďalšie tehotenstvo v pohode zvládla. A teda, ak to okolnosti dovolia, chcela by som na ďalšom bábätku začať pracovať koncom budúceho roka.

Budúcnosť je to ešte ďaleká, ale ja si všetko plánujem dopredu a beriem to ako svoj ďalší životný cieľ. Uvidíme, kedy sa naplní, keďže ako sa vraví: „Človek mieni, pán Boh mení“. Hoci, Nelka by sa takej sestričke isto potešila :).

Skúšame už aj nočník. Máme za sebou dokonca aj prvé úspechy, najhoršie je prehovoriť Nelču, aby tam vydržala sedieť.

Mikuláš, no aj čert

Po kontrolách nás už čakali len samé príjemne dni. Začalo sa to Mikulášskou akciou v detskom centre.

Keďže bolo Mikuláša, akciu pre deti si pripravilo aj toto centrum a deti mali o program s Mikulášom, anjelom a čertom postarané. Spievalo sa, fotilo, kamerovalo a rozdávali sa aj darčeky. Nelka sa super bavila a tešila sa z toľkých detí a aj pesničiek. Ja som dúfala, že aspoň čosi nájdem v tom balíku od Mikuláša aj pre Nelku.

Boli tam samé super veci, ale už pre väčšie deti. A tak kinderko, či bebe brumík potešili skôr moje chuťové kanáliky a Nelke ostali ovocné výživy od domáceho Mikuláša.

Autobus – zvládli sme to aj s kočíkom

Na druhý deň sme cestovali samé dve autobusom. Povedala som si, že to predsa len vyskúšam a hlavne, musím ten svoj strach prekonať. Pobalila som Nelku, seba a kočík a vyrazili sme na autobusovú stanicu.

Mala som však šťastie v tom, že išli dva autobusy po sebe. Ak by šiel len ten prvý, nikam by som sa nedostala. Autobus totiž mal dvere len vpredu a potom len vzadu. Aj to jednokrídlové, takže s kočíkom by som sa tam vôbec nepomestila. Spoliehala som sa na druhý spoj. A hoci všetci ľudia so zastávky nastúpili do prvého spoja a netušila som, kto mi pomôže s kočíkom, nakoniec to dobre dopadlo.

Poprosila som jedného pána z autobusu a ten mi ochotne pomohol nastúpiť aj vystúpiť. Bol veľmi láskavý a ochotný, aj napriek tomu, že akurát išiel na CT chrbtice. Takže istotne ho dobre bolela, a ja som ho ešte aj prosila o pomoc. Nehundral, a vďačne pomohol. Ďakujem! Hneď je moja fóbia z cestovania kočíkom menšia.

No a kam sme to vlastne išli? Len do vedľajšieho mesta, pozrieť kamošku z pôrodnice, Majku a malú Olíviu. Strávili sme tam pekne dlhý čas. Nelka sa pekne zahrala, dokonca najedla a aj pospala. My sme si opäť dobre pokecali a dokonca som spoznala aj Majkinu sestru. Opäť sa mi len potvrdilo, aký je ten svet malý a zistili sme, že sme robili pre tú istú firmu a dokonca vo veľmi podobnom čase. U Majky sme boli do večera a vyzdvihol si nás až náš tatino. Ten sa snažil odčiniť zabudnutého Mikuláša a pozval nás na večeru.

Krevety a ustrice to sú Vianoce?

Sobotu sme cestovali opäť. My ako rodina a plus susedia. Tentoraz to boli susedia, ktorí deti ešte nemajú, no sú v našom veku a veľmi si rozumieme. Dokonca navštevujeme aj ich rodičov a vzájomne si pomáhame, keď treba a dá sa.

V takto mladej zostave sme sa vybrali do Bratislavy na vianočné trhy. Cestovali sme vlakom. Samozrejme, že som mala obavy, ako sa s kočíkom dostaneme do vlaku, najmä keď chodia tie staré a príliš vysoké.

Mali sme šťastie a cestovanie vlakom bol priam zážitok. Už pri vchádzaní do stanice mi chalani tvrdili, že to bude poschoďák. A veru aj bol. Bola to paráda. Nastupovanie bez problémov, vo vlaku čisto a priestranne. Tak takým vlakom by som cestovala aj každý deň a stratila by sa aj fóbia.

Trhy sme si tiež užili. Strávili sme tam celý deň. Od raňajok až po večeru. Dokonca sme si odbehli aj do nákupného centra a pochutili si na kávičke a koláčikoch. Bolo to také pomaznanie žalúdka. Jedli sme všetko, na čo sme mali chuť. Osobne však odporúčam, pre mňa novinku, „Bombardíno“. Je to teplý vaječný likér s rumom a šľahačkou. Lepšie než varené víno alebo punč.

Čo mi však vyrazilo dych bola ponuka, ktorá podľa mňa nemá nič s tradičnými Vianocami a trhmi spoločné. Dorazili ma krevety, slávky a ustrice. No ktovie, možno niekomu práve to ulahodilo.

Vianoce sa nám blížia, a tak vám chcem popriať čo najväčšiu pohodičku. Mamičkám, čo najmenej stresov z pečenia, varenia a upratovania. No a tehuľkám len a len pokoj, pokoj a teplúčko pre vašich drobčekov.

Čítame sa o týždeň.

12.12.2012 10:29

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist