Baby LIVE! Šarlotka (26): Som šijací stroj i divoch

Šarlotka si užívala s „babi“ v Pešti, kým Mika a tato pracovali. Jej nádherný hlas už tak poznajú aj za hranicami. Ako to videla Šarlotka?

Flákanie s babkou

Naďom cuki bába! Ďoňoŕŕ! To som počúvala tri dni, lebo sme boli s babkou a našimi v Pešti. Naši sa tvárili, že pracujú a my dve s babi sme sa flákali po meste, okukávali staré domy, kostoly, obchody, ľudí a míňali sme koruny, čo naši zarobili.

Super to bolo, takto sa mi to páči. Naši nech zarábajú a my s babi pomíňame.
Lebo vraj keďže som dievča, tak musím nakupovať.

Noví susedia. Húrááá

Tak mi to aspoň hovorila moja sesterka, lebo oni s mamou chodia často do obchodu a míňajú strýkovu kartu. Teraz sa dokonca idú sťahovať k nám, teda budeme susedia cez kopec.

Teším sa, konečne sa budeme môcť s Elčou navštevovať častejšie, lebo teraz bývajú veľmi ďaleko a vidíme sa len sem-tam. Je dobré, keď je rodina spolu. Aspoň sa môžeme my deti spolu hrať. Elča si na mňa zvykne a nebude plakať, keď ja spievam.

Čítajte aj:

• Najčastejšie choroby detského veku
• Náušničky pre princeznú

Sesternica už bude za kopcom:)

Asi začnem lietať

Začínam mať strašne veľa energie. Keď sa v noci dobre vyspím, cez deň so mnou šije. Vraj som ako šijací stroj (to vraví mama) alebo vtáčik (hovorí ocino) alebo divoch (tak mi vraví babi) alebo šibiribko (meno od dedka).

No každopádne sa mi páči, že už viem ovládať všetky časti tela, môžem si hýbať, čím chcem, kedy chcem a koľko chcem.
Najradšej mlátim rukami o kolená, keď sedím a vtedy mi všetci okolo hovoria, že asi chcem lietať.

Pokojne, keď sa to dá, tak si polietam, len nech už nemusím len nečinne sedieť alebo ležať.

Kúpeľňa – tam môj hlas vyniká

A stále ma veľmi baví spievanie. Však som vám hovorila naposledy, ako som skoro prespievala tetky v kostole minule. Mám nádherný hlas a najlepšie sa mi spieva v miestnostiach, kde sa to pekne odráža.

Taká kúpeľňa je super. Tam keď spustím, môj hlas znie ako ten z cédečka, čo mi tata púšťa niekedy. A keďže sa všetci na mňa usmievajú a tešia sa, spievam ostošesť a hlasno.

Dnes som spievala aj nášmu minikámošovi Erikovi, on len gúľal očami a babi mi prikrývala ústa, lebo že aby sa nerozplakal. To asi od radosti by plakal, len neviem, prečo si babi myslí, že mu nemôžem spievať. Lebo však deti majú robiť radosť druhým, nie? Tak sme to s mamou čítali v jednom časáku.

Spievam všade, aj v bazéne

Na plavárni som za hviezdu. Všetky decká sú nováčikovia, tak sa odo mňa učia plávať, okusávať plávacie tyčky a potápať sa. No a jasné že pri rozcvičke spievame. Naša plávacia teta si niekedy až uši zapcháva, no ale keď spustíme trojhlasno, to ako v rádiu…

Niekedy sa netrafíme do rovnakej tóniny, ale neva, tréning je o tom, aby sme sa zdokonaľovali a to my robíme poctivo. Senzačne sa spieva v bazéne, lebo od vody sa to krásne všetko odráža. Plávanie ma baví, je to veľký relax a potom spím ako medveď (mama tak hovorí). Šupnem sa do kočíka, ešte nevyjdeme ani z budovy von a ja už spím.

Zvyknem si pochrapkať dve-tri hodinky, hlavne aby som bola poriadne zababušená v deke a život je o stupeň krajší.
Vraj budeme chodiť plávať, kým sa bude dať. Mama mi kúpila do kočíka takú špeci vložku a aj krytku na nohy, takže mi je teplučko a spí sa mi ako doma v postieľke.

Plávanie, vodaaaaa a pod vodou…

Konečne pochopili, že nie som už bábo

Inak už mi konečne naši dali šporťák, lebo som sa doteraz musela hanbiť pred kámošmi furt v bábätkovskom hlbokom kočíku. Že vraj mi bol stále dosť veľký, tak načo meniť

Ale to, že sa mi decká na ulici smiali, že taká veľká a taký malý kočík…no ale už naši pochopili, že som už slečna a tak sa už vozím v pohodlnom koči, z ktorého všetko vidím a všetci vidia mňa.

Aj preto na mňa v Pešti všetci kukali a prihovárali sa mi. Sme im s babi nerozumeli, tak sme sa len slušne usmievali, lebo to vraj dámy robia, keď nevedia/nerozumejú/nechcú vedieť a rozumieť.

Prečítajte ai aj:

• Stále sa odkopáva!
• Starostlivosť o vlásky

Pocity šťastia – spev v kúpeľni či ocikanie doktorky

Naši mi kúpili lístok na lietadlo. A vraj to bolo také lacné, že ma budú posielať samú. Mama mi nabalí kufor, kočík a pôjdem vybavovať biznis. Lebo za 10euro, čo stál ten môj lístok, sa to vraj oplatí. A s mojím kukučom vybavím všetko na svete.

Akože ja to skúsim, len neviem či mame neprasknú cicíky, lebo keď sa mi niekedy nechce papať mliečko dlhšie, sťažuje sa, že jej idú prasknúť a núti ma ich vypiť. Ale mňa už veľmi nebaví piť z cicky, len v noci mi to vyhovuje.

Cez deň mi mama vyvára podľa tej knižky “ujo doktor” kadejaké pochúťky a stačí mi len vodička.
Niekedy po plávaní je aj cicka dobrá, lebo som vysmädnutá a vyhladnutá, ale zas často nemusí byť. Mama hovorí, že keby bolo na mne, už som dávno odstavená.

Ale zas ten pocit, keď si môžem tvár zaboriť do teplej, voňavej, pulzujúcej cicky, to sa ničomu nevyrovná. To je ako spievať si nahlas v kúpeľni. Alebo ocikať doktorku pred očkovaním. Taký super pocit zadosťučinenia. Pocit výhry 🙂

Doskakavenia kámoši!

Šarlotka:)

Foto: Braňo Herchl

Viac o téme: detikočík

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist