KLUB tehuliek (55): Škola i drobec v brušku volá

Kristínka myslí už na budúcnosť svojej dcéry, premýšľala o učiteľoch a vzdelaní. Mirka dobre dopadla na poradni a Katka zas s Nelkou v materskom centre. Servítkovali čo im prsty stačili.

Tehuľka Kristína v 26. týždni: Škola základ života:)

Môj uplynulý týždeň dopadol presne tak, ako som očakávala, do dvoch dní ma prestal bolieť chrbát a mohla som nabehnúť späť do pracovného kolotoča. Tie dva dni doma mi padli veľmi dobre, stihla som sa tak naučiť na zápočet, aj keď sa obávam, že to asi nedopadlo veľmi slávne. Uvidíme, potom vám dám, samozrejme, vedieť, ako som dopadla.

Učiteľ nie je len pracujúca trieda

Keď už tak spomínam školu, tak mi nedá nevyjadriť sa k prebiehajúcemu štrajku učiteľov. Vypočula som si u lekárky jeden veľmi zaujímavý rozhovor, po ktorom som skonštatovala, že sa nedivím, že je na tom Slovensko tak zle, ako je.

Ak si mi obyčajní ľudia neuvedomujeme dôležitosť vzdelania, a že ak učiteľov budeme brať len ako pracujúcu triedu, tak sa naša situácia nikdy nezmení a zo škôl budú odchádzať stále hlúpejšie a hlúpejšie deti. A nie je to dané tým, že sa učitelia nesnažia, oni naozaj robia všetko preto, aby deti niečo naučili, ale ak im každý hádže polená pod nohy…..

No nie je to len vláda zbytočnými papierovačkami a podobnými hlúposťami, ale v poslednej dobe sú to najčastejšie rodičia.

Bez vzdelania sa neposunieme

Prekvapivé? Troška áno, ale bohužiaľ je to tak, často sa rodičia sťažujú na zlých učiteľov, lebo nedokážu ich dieťa nič naučiť, ale nepozrú sa na to, že ani oni nedokážu svoje dieťa nič naučiť, lebo ho zabudli vychovať.

No a potom títo ľudia na verejných fórach kritizujú učiteľov, že poučia dve-tri hodinky denne a potom majú voľno a za to chcú vyššie platy.

Len práve títo povrchní ľudia a bohužiaľ často rodičia tých najhorších detí, vôbec nevedia, o čom učiteľská práca je a koľko práce naozaj učitelia majú.

Je to smutné ak „vyspelá krajina“ (tak hovoríme o Slovensku) prispieva na školstvo toľko, čo prispieva. Ako príklad uvediem Tunisko, kde učitelia majú najvyššie platy v krajine, je to v podstate zaostalá krajina, no dokázali pochopiť, že bez vzdelaných ľudí sa ich krajina nikam neposunie. My to nejako pochopiť nechceme…..

Viem, že dnešný článok nebol veľmi o mojom tehotenstve, ale ako budúca matka sa zamýšľam nad tým, čo prinesie budúcnosť nie len mne, ale aj môjmu dieťaťu. Samozrejme, chcem pre neho len to najlepšie a tým sú aj učitelia, ktorí učiť chcú a sú za to patrične ohodnotení.

Preto jediné, čo môžem odkázať všetkým, ktorí sa rozhodli vydobyť si svoje právo – “Držím vám palce!“

Kristína


Kristínka je už v 26. týždni, beží to…


Tehuľka Mirka: Už som takmer pripravená

Aký krásny deň dnes máme, človeku až úsmev na tvári nabehne. Počas pekných dní chodíme von, aj dnes sme boli s kamoškou a spomínala som, že musím písať článok. Začudovala sa, že či zasa, že som len teraz písala a už opäť nový. Je to tak, dni ubiehajú a ubiehajú – som v 36. týždni a končíme pomaly ôsmy mesiac.

Čakanie….

Malá ma síce akurát tak oťukáva pri jazve, auuuu. No už to nie je také ako predtým. Lekárom som sa však nevyhla.

Najskôr to bola kontrola na diabetológii. Tam je vlastne všetko v poriadku, len tie merania, akosi poslednú dobu nemám čas si robiť, resp. nestíham. No a opäť bol so mnou Matejko. Našťastie bol celkom zlatý, ale už mu potom bolo dlho. Nezobrali nás totiž hneď, aj keď vraj tehotné vybavujú vopred….

Ale ani sa nečudujem, veď to množstvo ľudí, čo tam bolo. Potom mi sestrička pošepkala, aby som prišla iný deň, lebo majú nával.

Robí tam totižto jeden deň taká staršia pani doktorka a veľa starších ľudí chce chodiť len k nej. Mne je to v podstate jedno, čiže najbližšie tam určite pôjdem v iný deň a navyše aj bez malého, keďže drahému akurát vychádza poobedná.

Už som v tej čakárni začínala byť nervózna, lebo sme s Matejom a kamoškami boli dohodnuté v detskom kútiku. Tam sa naše deti opäť riadne vyšantili.

Najbližšie na Mikuláša

No a čakala ma aj poradňa. Juj už som sa tešila. Hlavne, čo som mala tie bolesti, chcela som vedieť, či je všetko v poriadku.

Sestrička ma nakoniec poslala ešte aj na sono, tak som zasa videla našu malinkú babuľku. Robili mi prietoky, všetko je v poriadku, čomu sa teším.

Sestrička mi vzala ešte aj krv, vypísali sme lístok na materskú dovolenku (aj keď v mojom prípade je to asi jedno).

No a doktor ma skontroloval a povedal, že je všetko v úplnom poriadku a pokiaľ budem mať bolesti, tak si mám dať magnézium. Teda som odchádzala spokojná a ďalšia poradňa nás čaká na Mikuláša 🙂

Takto to dopadlo a to som si myslela, že ma najbližšie už pošle do nemocnice, na rizikové. Uvidím, čo bude na ďalšej poradni, potom už určite pôjdem tam. Veď si myslím, že už najvyšší čas…

Prečítajte si tiež:

Chráňte si svoje dieťa
Ako liečime chrípku a prechladnutie v tehotenstve

Zmáha ma únava

Pomaličky som sa začala aj baliť do nemocnice, teda ešte potrebujem dokúpiť hygienické potreby a takéto drobnosti. Pre malinkú už mám všetko. Aj postieľku som už dala do poriadku. Tak už len čakať.

Posledné dni bývam dosť unavená, a to Matejko spáva zopár dní do tej siedmej, pol ôsmej. No večer som tak vyšťavená, že čo som inokedy po večeroch háčkovala, tak teraz ani toho nie som schopná, akosi mi to myseľ nedovolí.

Jedine pozerať nejaký program v televízii alebo sedieť za počítačom. Ale asi to už patrí k tomuto štádiu tehotenstva.

Cez víkend sme boli opäť u tehotnej kamarátky. Mala totižto narodeniny a tak sme vyrazili popriať hlavne veľa zdravíčka. Matejko sa tam opäť vyšantil, vybehal a hlavne dobre si napchal bruško kadejakými hlúposťami.

No ale čo už, človek mu to tam ťažko zakáže, keď to ma všetko na očiach. Našťastie mi popapá veľa ovocia, chutí mu a keď čistím zeleninku do polievky, tak aj to si dá.
Teším sa o týždeň

Vaša Mirka


Mirke sa blíži deň D, už je v 36. týždni


Katka: Už nemáme bábätká, ale slečinky

Týždeň sa niesol v pokojnom duchu, v kruhu rodiny a opäť vianočných nákupov. Stihli sme toho ale veľa – detské centrum, fotenie aj doktorov.

Servítky moje:)

S Nelou sme však nemohli chýbať na kreatívnej hodine v detskom centre. Už od rána som si pobalila všetky škatuľky, sololit a servítky a tajne dúfala, že si nájdem kúsok času a odreagujem sa. Ono, je to inak pri Nele dosť ťažké, lebo musím strážiť aj ju, neustále ju zabávať a tak na moje záujmy neostáva čas.

Na druhej strane, Nelku to tam baví, sleduje mamičky, detičky a vytešuje sa z hojdačky a iných hračiek. Robím to hlavne pre ňu, nech je v detskom kolektíve čo najviac a zvyká si na iné deti. Moje servítkovanie aj tak najčastejšie praktizujem len doma a večer.

No predsa len, aby som spojila dobré s užitočným, zobrala som aj kočík. Trošku sme sa s Nelkou vyhrali, a potom šup do kočíka spinkať. Zaspávanie trvalo kúsok dlhšie, ale nakoniec zaspala.

Nechala som ju na chodbe, pootvorila som dvere do centra a stále blízko nich v prípade, že sa drobec zobudí. No tej sa spalo veľmi dobre a tak som sa mohla venovať servítkovaniu a príprave darčekov pre náš babinec. Potrebovala som to mať všetko na čas pripravené, lebo spomínané darčeky boli pre baby z babywebu.

Naše tvorivé tipy, vyskúšaj ich:

Ozdoby z papiera a korálikov
Adventný les
Veselí snehuliaci
Užite si s deťmi sviatky jari
Vyrobte si pôvabné jarné pohľadnice
Vyrobte si s Mackou: Kvetinový záves

Veľký babinec u fotografa

Mali sme totiž „stretávku“, opäť sa konalo fotenie u Braňa a tentoraz sme sa tam stretli v starej zostave – Mika, ja a prišla nás pozrieť aj „stará“ tehuľka z klubu – Peťa. Doteraz mám v pamäti prvé fotenie Šarlotky a malej Dominiky.

Bola som vtedy ešte tehotná a hoci ma prepadal pocit – „aj ja už chcem mať bábo“, vedela som, že je skoro, že Nela má ešte čas. To som netušila, že o týždeň na to, už bola na svete aj ona…

V tom čase, Šarlot aj Domča boli malinkaté bábätká, ktoré na nás hľadeli svojimi tmavými kukadlami a ani netušili, čo sa okolo nich deje. Spokojné v náručí svojich mamičiek, zvládli celé fotenie na jednotku. Teraz po viac ako polroku, bolo všetko inak. Naše baby sú rovnako čarovné, no aj poriadne rozdielne. Každá jedna, vrátane Nely, sa poriadne zmenila.

Vyrástli na malé slečny, ktoré len tak už neposedia a potrebujú byť o všetkom na vôkol informované. A aj na pohľad sa zmenili.

Jedna bola dlhá, druhá zas bacuľatá, tretia akčná a zas jedna neposedná, druhá ukecaná…

My s Nelčou sme došli prví, som mnou aj priateľ s jeho maminou. Zase tú našu Nelču zaujímal viac Braňo a jeho super foťák ako tatove grimasy alebo volania starkej. Nie a nie, aby sa ten náš drobec usmial. Len pučila tie svoje veľké oči s dlhými mihalnicami na fotografa a s nemým údivom sledovala každý jeho pohyb. Viac sme sa nasmiali my na nej, ako ona na naše úškrny.

Čítajte aj:

Spánok cez deň a v noci
Materstvo je zmena

Prvé Vianoce s Nelou a doma

Po fotení sme skončili v obchodnom centre. Tentoraz sme plánovali kúpiť darčeky pre priateľovu rodinu. A hoci už máme darčekov dosť, to najdôležitejšie sme nestihli poriešiť.

Rozhodli sme sa tohtoročné Vianoce tráviť u nás. Bývame spolu už 5 rokov, no toto budú naše prvé Vianoce doma. Doteraz sme vždy cestovali do rodného mesta a trávili Vianoce u oboch našich rodín. Najskôr sme večerali u nás, a potom sme sa presunuli k priateľovi.

No teraz už je na svete Nelka, veľmi som túžila, aby sme tieto Vianoce prežili ako rodina a doma, aby sme neboli sami, pripojí sa k nám aj priateľova rodina. Budúci rok zas Vianoce strávime s tou mojou.

Budeme si to musieť takto deliť, že každý rok u niekoho iného, lebo Nelka je ešte príliš malá, aby zvládla Vianoce v dvoch rodinách v jeden večer. No a keďže sú to naše prvotiny, chýba nám stromček a vianočné ozdoby. Na stromčeku sme sa zhodli a chceme ho živý. Dilemou sú teda ozdoby.

Treba ich dosť na celý stromček, tak zháňame za tie najlepšie ceny. Dúfam, že ich stihneme nakúpiť a zladiť celkový dojem stromčeka s výzdobou doma.

Chaosss

Okrem toho zas neviem, kde skôr skočiť kvôli škole. Čaká ma skúška, odovzdávanie prác a aj zadaní a opäť raz nič z toho nestíham. To sa odrazilo aj na mojom rozmýšľaní.

Objednala som Nelku na pravidelnú kontrolu na neurológiu. Ibaže, sestrička nechápala, čo tam robím, lebo ona nás nemala vôbec poznačených. A ako sme tak riešili, kde sa stala chyba, zistila som, že ja som pôvodne volala úplne inej lekárke, ktorá sídli dokonca v inom meste.

Jedine, čo mali spoločné s touto našou neurologičkou bolo priezvisko, a to ma teda poplietlo.Presne sa prejavila tá moja roztržitosť, keď stresujem. Ostalo nám tak jedine sa preobjednať. Na druhej strane je to aj dobre, lebo priateľ mi tým pádom nechal doma auto a ja som si tak mohla mesto dosýta užiť.

Dala som si vytlačiť knihu na skúšku, osobne sa objednala u gynekológa, poprechádzala sa po námestí, poobdivovala výklady a Nelka si pekne spinkala v kočíku. Aspoň na niečo to bolo dobré, hlavne keď mi počasie pekne vyšlo a slniečko nás dobre hrialo.

Zatiaľ sa s vami lúčim, a držte palce nech všetok ten stres čím skôr pominie.


Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl

8.12.2012 5:06

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist