KLUB tehuliek (32): Druhé narodeniny a horúčavy

Katka aj Nelka boli zas u lekárov, Katku nepotešili, na dojčenie môže zabudnúť. Mirke je lepšie, predýchava už len prebaľovanie.

Tehuľka Mirka: Chute sa pomaly vracajú

Neskutočné, ako ten čas letí, už som zas o týždeň „tehotnejšia“. Som v 13. týždni.
A čože je nové? Hoci sa nič prevratné deje, s malým Matejom nuda veru nie je.

Všade ako doma…

Polovica minulého týždňa bola upršaná, tak sme strávili jedno popoludnie v detskom kútiku v nákupnom centre. Matejko je tam ako doma, vlastne on je doma všade:). Dokáže sa vyblázniť na akomkoľvek mieste. Ľahne medzi guľôčky a vegetí alebo šantí.

Ďalšie daždivé popoludnie sme boli u kamošky. Dali sme si zraz, také naj kamarátky zo školy. Samozrejme, som musela zobrať aj Matejka. No čo dodať, bolo super, porozprávali sme sa, zaspomínali. Baby sa vytešovali z môjho krásneho synčeka.


Matejko na oslave nechýbal:)

Slnko i srnky

Potom konečne vykuklo slniečko a my opäť vyrážame na detské ihriská. Veď ako ináč v tomto peknom počasí udržať doma moje dieťa. Len škoda, že mamka si pri tom nemôže oddýchnuť.

Musím mu byť skoro stále v pätách. Najnovšie sa totiž zoberie Matejko aj sám a ide si. Nestará sa, kde má mamičku. Potom ho musím naháňať a on ma z toho obrovskú srandu.

Začína však už aj protestovať, keď mu niečo nedovolím. Dúfam, že sa to nezhorší, lebo zatiaľ je to len mierne a dokážem ho zabaviť niečím iným.

Ďalšou obľúbenou zábavou Matej je skúšať obrubníky, ide a skáče hore-dole, hore-dole a takto stále dookola. Bez pohybu ani chvíľku…

Cez víkend sme boli pozrieť kozičky a srnky v minizoo pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. To Matejko úplne miluje. kŕmi ich s radosťou. Aj ruku by im nechal zožrať.

Keďže sme boli na bicykli, tak sme zamierili pozrieť kamarátku a Matejkovho kamoša Danielka na záhradu. Bolo to odtiaľ kúsoček. Tak sa tam spolu vyhrali a potom sme trielili domov. Bolo neskutočne teplo a stále aj je…fúúú.

Prečítajte si tiež:

Čo môžeme jesť v tehotenstve?
Ísť do parku či na ihrisko?


Maťko medzi guľôčkami

Prebaľovanie stále predýchavam..

Mne pomaly začína byť lepšie. Dokonca som po dlhšom čase zjedla mäso. Varila som „knedlo, vepřo, zelo“, tak mi to prišlo ohromne na chuť, ale som sa dobre najedla, ešte aj na večeru som si dala.

 Myslím, že už sa mi celkovo vracia chuť do jedla. Možno to bude tým, že sa mi pomaly končí tretí mesiac. Jedine, z čoho mi býva ešte zle, je Matejkovo kakanie. To predýchavam… .

No a začiatok týždňa sme si spravili s tatinkom krásne popoludnie, opäť na bicykli. Dali sme si zmrzku. Matejkovi chutia kornútky, už som mu skúsila aj trocha zmrzliny dať a teda ako ju pekne lízal, jasne, že mu chutila.

No ale dala som si dobre zabrať na bicykli, večer ma tak boleli nohy, že som si ich musela vyložiť.
Neviem, čo by som dodala na záver tohto úžasného týždňa. Snáď len toľko, že sa opäť teším o týždeň.

S úsmevom na tvári vás zdraví vaša Mirka.


Mirka je v 13. týždni, takto sa vyvíja jej bábätko


Katka: Nelka oslávila svoje „druhé“ narodeniny!

Aj tento týždeň sa niesol v znamení lekárov – najskôr prehliadku absolvovala Nelka a potom aj ja. No dopriali sme si aj oddych. Čľup-čľup v horúčave.

Cvičíme, cvičíme

S Nelkou sme opäť absolvovali neurologické vyšetrenie, už ani nerátam koľké. Avšak toto konkrétne bolo nariadené ešte z čias, keď som bola v pôrodnici. Správa z minulého týždňa bola podobná ako tie predošlé.

Zas sa len potvrdilo, že je Nelka zdravá a že máme veľa cvičiť a spevňovať krčné svalstvo a hlavičku. Pre nás ako rodičov to znamená len pár cvičení počas jej bdenia navyše – cvičenie s hlavičkou, ležanie na brušku a pretáčanie telíčka z chrbátika do strán.

Nie je to časovo nijako náročné, len musím vystihnúť ten správny čas. Niekedy sa Nelke chce a inokedy namieta plačom a vzpieraním. Keď vidím, že sa jej nechce, alebo že je už príliš hladná a veľmi plače, tak to nechám tak a nesilím to. Je ešte veľmi maličká, a preto zvládne len pár cvikov, potom sa rýchlo unaví.

Dojčenie ma máta, priznávam

U lekára som bola aj ja. Bola som totiž objednaná ku gynekológovi na prvú prehliadku od pôrodu. Lekár prezrel maternicu ultrazvukom a nariadil preventívnu prehliadku o tri mesiace.

Nedalo mi však neopýtať sa na kojenie. Ak by bol môj tlak v poriadku a mohla by som vysadiť lieky, chcela som sa vrátiť späť ku kojeniu.

Z každej strany som počúvala, aké je materské mlieko úžasné a dáva dieťatku úplne všetko.

Cítila som výčitky, že Nelka je o toto vzácne mlieko ochudobnená, aj keď nedobrovoľne. Chcela som to aspoň skúsiť.

Jednak aj pre ten neopísateľný pocit pri dojčení, ktorý len upevňuje vzťah medzi matkou a dieťaťom. Citovo aj fyzicky sa ich vzájomne väzby prehlbujú. A tiež je to niečo, čo existuje len medzi nimi dvoma. Je to chvíľa, keď matka dáva svojmu dieťaťu všetko zdravie a lásku, čo má.

Ja som tento pocit prežívala len krátke dva dni, viac som nemohla 🙂

Až teraz som si uvedomila, že to so mnou bolo vážne

Ak by teda existovala možnosť, vrátiť sa k tomu vrátiť, som ochotná podstúpiť pre to čokoľvek. Túto tému som u svojho lekára otvárala opatrne. Ako prvé som sa mu snažila vysvetliť svoje pocity a dôvody, prečo to chcem. Ten ma však závratnou rýchlosťou zrušil.

Myslím, že až teraz, s odstupom času vyšiel s pravdou von, alebo som to bola ja, čo tú pravdu uvidela až teraz. Podľa jeho výrazu v tvári mi bolo jasné, že vrátiť sa k dojčeniu už nie je možné. Nie v mojom prípade, ak mi liekmi zastavili laktáciu. Nie je možné ju liekmi zastaviť a opäť liekmi vrátiť späť.

Hoci som takúto odpoveď očakávala, bola som sklamaná. Vyčítala som si aj to, že som súhlasila s jeho stopnutím. Mohla som lieky na tlak užívať a mlieko si odsávať, až kým sa tlak neupraví. Potom by som pokračovala v kojení.

V tom ma lekár prekvapil. Bolo jasné, že ma chce upokojiť, no zároveň prišiel s diagnózami, ktoré boli jasné, ale zrejme som to bola ja, čo si ich nechcela pripustiť. Jednoznačne ma upokojil, že taká kombinácia je príliš komplikovaná a že v prvom rade, išlo o moje zdravie.

Povedal, že pri tých zdravotných problémoch (gestóza, preeklamsia, zlyhanie obličiek a hypoproteinuria) môžem byť rada, že som teraz už ako-tak v poriadku. Rovnako, že Nelka prežila, je zdravá a nemá následky.

Rozhodne mal pravdu v tom, že v danom momente sa konalo tak, aby sa zachránil môj život a to, či už budem kojiť alebo nie, bolo druhoradé. Po jeho slovách som si asi prvýkrát uvedomila, aké vážne to so mnou bolo. Priznávam, že ja som si do poslednej chvíle vážnosť celej situácie neuvedomovala a rozhodne ani nechcela pripustiť.

Ešte aj v nemocnici som sa tvárila, že som úplne zdravý človek (veď vysoký tlak nebolí), hoci primár na každej vizite zdôrazňoval, že som „vážny pacient“.

Čítajte aj:

Starostlivosť o nedonosencov
Sú otcovia skutočne „na draka“?

Druhé narodky

Od tohto momentu som to teda prestala dojčenie riešiť a naďalej papáme umelé mlieko. Nelka krásne priberá každým dňom čoraz viac, a to je dôkaz toho, že sa má dobre.

12. jún 2012 – to sú Nelkine druhé narodeniny. Je to jej predpokladaný dátum narodenia, náš pôvodný deň D.

K tomuto dátumu mala Nela 3400 gramov a 54 cm. To by bola zrejme aj jej približná váha a miery, keby sa narodila v tomto termíne. S takou dĺžkou by bola ozaj modelka. A hoci od jej narodenia po tieto „druhé narodeniny“ prešlo len 6 týždňov, v mojich očiach sa už veľmi zmenila. Už to nie je také malé klbko z pôrodnice. Už je z nej stále väčšia a väčšia slečna. Rastie a priberá.

Vodaaaa

Nakoľko hlásia v najbližších dňoch poriadne horúčavy, rozhodli sme sa napustiť bazén na záhrade. Bol to skvelý nápad. Víkend bol neskutočne teplý a tak vodné osvieženie prišlo vhod. Dokázala by som sa tam čvachtať a slniť na nafukovačke celý deň, no už nás je o jedného člena viac a ten rozhodoval.

Musela som využiť každú voľnú minútu, kým Nelka spala, aby som sa tam mohla osviežiť.
V nedeľu Nelka prespala skoro celý deň, asi mi chcela dožičiť dostatok relaxu 🙂

Môžem pokojne povedať, že som si už dokonale zvykla na Nelku a jej potreby. Viem odhadnúť, čo potrebuje a čo jej chýba. A veď ako inak, keď som s ňou celé dni. Konečne sme sa spoznali.


Kým Nelka spí, ja si užívam vodu v bazéne…

Tato hrdina

A teraz prichádza čas, keď Nelku spoznáva jej tato. Musím sa priznať, že po príchode z nemocnice som mala ja dosť čo robiť, aby som to s Nelkou zvládla. Kŕmenie, prebaľovanie, kúpanie a ten plač….

Nelka bola veľmi maličká a len málokto sa odvážil zobrať ju do náručia. A aj ja sama som ju nedala len tak hocikomu. Myslela som si, že len ja sama najlepšie viem, čo jej treba a ako sa o ňu postarať.

Striehla som ako sup, keď sa k nej niekto priblížil.. Nikomu som nedávala priestor sa s ňou zblížiť, ani tatovi. Trvalo veľmi dlho, kým som začala ľuďom veriť, dokonca aj priateľovi. Pomohli mi k tomu posledné dva víkendy, keď sme boli s rodinou. Tam sa priateľ ukázal ako vzorný tato.

V noci vstával spolu so mnou, pripravoval jej mlieko, cez deň nosil na rukách a čičíkal ju. Ukázal mi, že aj on sa vie k nej pritúliť, pomaznať sa s ňou a aj uspať. Odvtedy som mu začala bezvýhradne veriť. Ich vzťah s Nelkou sa tým rozhodne upevnil a zlepšil. Mne to tiež pomohlo.

Keď som bola už vyčerpaná, prišiel „tato hrdina“, vzal malú a ja som si mohla oddýchnuť. Ako sa tak na to spätne pozerám, mrzí ma, že som bola taká majetnícka a chcela Nelu len pre seba. Ukracovala som priateľa o tie nádherné chvíle s Nelkou, a popritom mal na ne rovnaký nárok.

Chcem mu to vynahradiť a dať mu teraz toľko času a priestoru s ňou, koľko len bude chcieť. Dúfam, že potom v budúcnosti budú mať spolu skvelý vzťah, ona bude jeho milovaná princezná a on jej zbožňovaný tatko.

Vaša mamina Katka

20.6.2012 9:32

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist