Baby LIVE! Šarlotka (23): Žiadna matka dokonalá

Tento utorok bolo 7 mesiacov od okamihu, kedy som sa stala niekým iným. Je to až neuveriteľné, ako rýchlo ten čas letí. Kým sme boli sami, čas tiež letel ako opreteky, len sme si to tak neuvedomovali.

Dieťa je ako kalendár

Nemali sme totiž v živote tak výrazné míľniky, ktoré by nám ukazovali ručičky času. Nevideli sme pred sebou nič, čo by rástlo, vyvíjalo sa a tak otvorene nám každú minútu pripomínalo, ako starneme. Niekto sa teraz zasmeje, pretože sme mladí…okamihom zrodu však začíname starnúť.

Pri Šarlotke si odrazu uvedomujem striedanie ročných období (kvôli šatníku), každý mesiac (kvôli zavádzaniu príkrmov), striedanie dňa a noci (kvôli ne/dostatku spánku). Dieťa je ako malý kalendár, ktorý nám pripomína rytmus života.

Čítajte aj:

• Zeleninové príkrmy
• Ako rýchlo uspať dieťa

Objaví sa moja tvár číslo 7

Viete, kedy počas dňa sa dokážem uvoľniť? Keď moje dieťa zaspí. Vtedy si vyčerpaná odlíčim tvár číslo 7, ktorú používam na bežné dni, prezlečiem sa do pyžama, nalejem si „decko“ a začína sa „môj deň“. Niekedy mám aj výčitky svedomia, lebo by som mala upratať, navariť, ožehliť, oprať…obvykle si to však odložím, lebo nevládzem.

Keby som musela, tak tú silu v sebe nájdem, ale keď viem, že obed pre princeznú len jednoducho zoberiem zo zásob v komore, že oblečenie jej pripravím, keď si budem umývať zuby a ostatné počká aj do zajtra, aj do pozajtra…Neuveriteľne si dokážem vychutnávať tie okamihy, ktoré patria len mne…alebo len nám.

V dobrom i zlom, s deťmi či bez

Poznám veľa ľudí, ktorí sa po príchode detí do vzťahu odcudzili jeden druhému a odrazu riešili vzťah, pretože sa cítili prázdno. Podriadili sa rodičovstvu a zabudli na to, že deti prišli, sú a odídu a že partner je tu naveky. Teda mal by byť, v dobrom aj zlom, s deťmi i bez nich.

Dieťa je zázrak a je úžasné byť rodič. Je však dôležité ostať sám sebou a ísť mu príkladom, nie stať sa jeho obeťou.
Dostala som od Norka super knižku od Jill Smoklerovej. Mnohí ste ju už určite čítali, je to matka troch detí, ktorá svoj stres z úlohy matky vypúšťala v blogu. Výborné čítanie, smiala som sa od začiatku do konca. Pri mnohých kapitolách som si uvedomila, že kývam hlavou na znak súhlasu a pochopenia.

Že Jill otvorene píše o veciach, ktoré sa na ihriskách nepreberajú. Že pomenováva veci pravými slovami a nehrá sa na matku dokonalú.

Prečítajte si aj:

• Najčastejšie problémy pri dojčení
• Lyžovanie s bábätkom

Anonymné spovede

Mnoho ľudí má tendenciu anonymne prostredníctvom rôznych diskusií a emailov vypustiť zo seba čerta a dokážu napísať veci, ktoré by v reálnom živote nedokázali ani vysloviť.

Myslia si, že majú právo kritizovať a poučovať. Tak ako asi každá druhá matka má pocit, že všetky ostatné „nové“ matky musí naučiť, čo robiť s malým bábom. Aj ja som sa už párkrát pristihla pri tom, ako radím tehotným kámoškám, čo robiť a čo nie. Pripadalo mi to prirodzené, skúsenosti sa predsa majú predávať ďalším generáciám.

Potom som si prečítala túto knižku a uvedomila som si, že robím presne to, čo nemám, že som exemplárna matka, ktorá chce byť dokonalou a príliš sa sústredí na svoju novú rolu.

Trvalo mi to asi dva týždne, kým som sa zmierila s faktom, že už budem učiť, len keď sa ma niekto spýta, alebo ma o to požiada.

Správny čas príde

Cez víkend sme boli na malej rodinnej oslave a dostala som otázku, kedy bude ďalšie. Automaticky som odpovedala, že pokojne aj zajtra, no v duchu som si pre seba povedala, že až keď sa na to budem cítiť. Momentálne si užívam krásne obdobie, kedy sa naša hviezda začína stávať samostatnejšou, začína objavovať svet, je s ňou zábava a je veľmi náročná. A vraj bude ešte viac.

Preto, keď si večer sadnem, zrolujem vyťahané ruky, vypnem mozog a kukám len tak do prázdna, viem, že ešte nie som pripravená priniesť až takú obeť.

Konečne sa moje krivky dostávajú do lepšej formy, konečne začína môj mozog fungovať, konečne sa podieľam na rodinnom príjme a teraz to opäť všetko zahodiť?
Bojovať s rozbitými bradavkami, s laktačnými krízami, s rozťahujúcou sa panvou, funením pri chôdzi….

Nie ďakujem, zatiaľ sa na to necítim. Keď príde ten správny čas, moja intuícia ma nenechá v štichu a určite mi to oznámi dostatočne vopred. Jedno „mláďatko“ zatiaľ stačí. Aspoň môžem byť sem-tam aj Mikou, nie len mamou.

Doskakavenia, priatelia

Foto: Braňo Herchl

1.11.2012 9:13| autor: Z dostupných zdrojov spracovala redakcia Baby-web

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist