Ako porozumieť alergii?

V našich krajinách podobne ako v Európe a ďalších vyspelých častiach sveta trpí približne každý piaty občan nejakou formou alergického ochorenia. Vzostupný výskyt alergických chorôb, ako je alergická peľová nádcha, astma a potravinová alergia, bol pozorovaný v priamej súvislosti s meniacim sa životným štýlom a prostredím okolo nás od 70. rokov minulého storočia. Tým nie je povedané, že minulé generácie netrpeli alergiou, tá je známa už od dôb faraónov, ale jej rozsah nikdy nepostihoval také veľké počty ľudí ako dnes.

Čo je príčinou alergie? Prečo som alergik práve ja? Ako sa mám chrániť?
Iste vám napadnú ďalšie otázky, ale nie na všetky máme uspokojivé odpovede. Na druhej strane už toho vieme o alergiách dosť, aby sme vedeli ochorenie včas rozpoznať a liečiť a vieme aj navrhnúť komplex rôznych opatrení, ktoré vo svojich dôsledkoch vedú k prevencii alergie.

Čo je alergia

Alergia je prehnaná, neprimeraná reakcia imunitného systému na látky, s ktorými sa bežne stretávame vo svojom prostredí, ale na ktoré len alergický organizmus reaguje, zatiaľ čo nealergický organizmus ich toleruje. Látky – väčšinou bielkovinovej povahy –, na ktoré precitlivený organizmus alergika reaguje, sa nazývajú alergény.

Alergénom sú napríklad peľové zrná, roztoče, zvieracia srsť, potraviny a hmyz. Alergény navodzujú u alergika tvorbu alergických protilátok – IgE protilátok, ktoré sú pripravené pri nadviazaní na alergén spúšťať alergické deje na povrchu slizníc a kože.

Výsledkom je potom uvoľnenie hlienu, opuch, začervenanie, stiahnutie hladkých svalov v prípade astmy, hlien, nádcha a zdurenie slizníc pri alergických nádchach, vyrážky na koži, opuchy kože, ekzémy, hnačky pri črevných alergiách.

Vznik alergie

Pri prvom kontakte s alergénom nemusí byť alergická reakcia búrlivá, pri opakovanom kontakte dochádza k vytvoreniu veľkého množstva protilátok, tzv. senzibilizácii a alergická reakcia sa rozvíja rýchlejšie. Vývoj senzibilizácie od narodenia do dospelého veku trvá u každého jedinca rôzne dlho, u niekoho stačí niekoľko dní, u iného niekoľko rokov. Preto sa alergia vyskytuje v ktoromkoľvek veku, alergické protilátky sa tvoria u geneticky predisponovaných jedincov dokonca už od l6. týždňa tehotenstva.

Prečo práve ja som alergik?

Schopnosť tvoriť alergické protilátky sa nazýva atópia a je daná dedičnosťou. Dedia sa vlohy na alergiu, nemusí sa dediť rovnaká alergická choroba. Tieto vlohy sa vyskytujú opakovane v rodinách a odovzdávajú sa na ďalšie pokolenie.
U dieťaťa, ktorého rodič je alergik, je riziko vzniku alergie 30 %, ak sú alergici obidvaja rodičia, zvyšuje sa riziko na 60 %. Môže sa však stať, že dedičný základ preskočí jednu generáciu. A nie je ani nutnou podmienkou, aby ste boli z alergickej rodiny. Alergia sa vyvinie i tak – určitou kombináciou génov, a teda svoj dedičný základ nemôžete ovplyvniť. Senzibilizácia, čiže tvorba alergických protilátok, prebieha u geneticky predisponovaných jedincov už v štádiu plodu a pokračuje v ďalších mesiacoch života. Prvá alergická choroba dojčiat medzi 6. až l2. mesiacom je atopický ekzém.

Alergény

Najčastejšími alergénmi v tejto fáze sú kravské mlieko, vajcia, ryby, pšeničná bielkovina, orechy všetkých typov, mandle, rajčiny a citrusy. Tieto potravinové alergény prechádzajú do materského mlieka a senzibilizujú dojčatá.

Preventívne opatrenia zabraňujúce vzniku alergie u budúceho potomka mamičky alergičky:
Strava má byť obsahovať zeleninu, ovocie, bielkoviny, má obmedziť tuky a sladkosti, vyvarovať sa dráždivých jedál a obmedziť používanie aditív, t. j. prídavných látok rôznej chemickej povahy (patria sem napr. potravinárske farby, konzervačné látky, glutamáty, náhradné sladidlá, zahusťovadlá, ktoré sú prakticky všadeprítomné a môžu sa podieľať na senzibilizácii organizmu).

Mamička alergička by zásadne nemala fajčiť a zdržiavať sa v spoločných priestoroch s fajčiarmi! Negatívny vplyv tabaku na vývoj plodu a jeho senzibilizáciu bol už vedecky dokázaný.

V domácom prostredí je žiaduce znížiť prítomnosť alergénov na minimum – obmedziť pobyt zvierat, znížiť nadbytočnú vlhkosť bytu, ktorá vedie k rozmnožovaniu roztočov a plesní, vhodnou úpravou bytu znížiť prašnosť. Tu platí pravidlo: čím jednoduchšie zariadenie, tým ľahšie sa udržiava čistota (odstránenie kobercov, plávajúce podlahy, utieranie navlhko, nemať zbytočnosti – závesy, záclony, kožušinové predložky a pod.).

Zvoliť vhodné pracovné prostredie, v ktorom sa vyvarujete kontaktu s alergénmi (rôzne povolania možno vzhľadom na ťažkosti budúcej matky aj vymeniť, napr. v kožiarskom priemysle, farmakológii, zdravotníctve, záhradníctve).
V rámci možností treba kontrolovať aj životné prostredie okolo nás, venovať pozornosť miestu, kde žijeme (blízkosť diaľnic, križovatiek, tovární, priemyslu). Exhalácia dieselových motorov, oxidu dusíka a síry, vplyv ozónu, formaldehydu patria medzi nešpecifické vplyvy, ktoré rovnako ovplyvňujú senzibilizáciu organizmu.

Posilňovať svoju odolnosť – každodenné vychádzky a pobyt na vzduchu za každého počasia, trebárs i krátke. Vyvarujete sa tak opakovaných vírusových infektov, ktoré patria medzi spúšťačov alergických reakcií.

Pre novorodencov je proti alergii najdôležitejším preventívnym opatrením DOJČENIE v prvých štyroch mesiacoch života. Zloženie materského mlieka je nielen ideálna strava, ale dodáva vášmu dieťaťu i vitamíny, obranné látky proti infekciám a podporuje rozvoj črevnej mikroflóry, ktorá v prevencii alergie hrá dôležitú úlohu. Keď má mamička nedostatok mlieka, možno ho nahradiť hypoalergénnym kravským mliekom.

12.5.2009 5:34| autor: Marie Špičáková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist