babyweb.sk > Bábätko > Zdravie bábätka > Komplikuje diagnóza na internete liečbu?
Komplikuje diagnóza na internete liečbu?
Ha! Čo to má Lucia zase za vyrážku? Rýchlo ju musím vyfotiť a vygoogliť, čo to je. Zdajú sa vám prvé vety povedomé? Mnohé matky v dobrej viere konzultujú zdravotný stav svojich blízkych s internetom. No všetko má svoje medze. Lekári teraz zistili, že časté googlenie príznakov môže liečbu i skomplikovať.
Na riziká spojené s týmto „neduhom“ upozorňuje nová štúdia, za ktorou stojí American Academy of Paediatric. Internet je skvelý pomocník a pre mnohých rodičov je prvým zdrojom informácií, keď dieťa ochorie. Lenže spoliehať sa pri vysvetľovaní príznakov len na to, čo nám v priebehu chvíľky ponúkne internetový vyhľadávač, nie je rozumné. Napokon môžete dieťa nevedomky ohroziť.
Získané nesprávne informácie, predovšetkým tie neodborné, môžu viesť k nesprávnym rozhodnutiam zo strany rodičov. Môže dôjsť k narušeniu dôvery medzi rodičmi a ošetrujúcim lekárom detí. „Internet je mocný transformačný nástroj, ale nemá rozum a nevie premýšľať. Jednoduché zadanie jednotlivých príznakov do vyhľadávača naozaj nemusí odrážať skutočnú lekársku situáciu. Tieto diagnostiky generované počítačom môžu pacientov alebo rodičov mylne naviesť na diagnózu a tí následne pochybujú o schopnostiach svojich lekárov a vyžadujú druhé stanovisko alebo trvajú na ďalších zbytočných vyšetreniach svojho dieťaťa, čím spomalia liečbu,“ upozornila na nedokonalosti diagnózy cez internet pediatrička Ruth Milanaiková, ktorá pôsobí na Hofstra Northwell School of Medicine v New Yorku.
Jej skúsenosti potvrdila aj vyššie spomenutá štúdia. Podľa nej informácie na internete môžu ovplyvniť dôveru rodičov v správnu diagnózu lekára a môžu viesť k oneskoreniu liečby.
Pokus s vyrážkami
Do výskumu sa zapojilo 1 374 rodičov, ktorí dosiahli priemerný vek 34 rokov a mali aspoň jedno dieťa mladšie ako 18 rokov. Všetkým účastníkom štúdie boli predložené informácie o dieťati, ktoré má vyrážky a zhoršujúcu sa horúčku počas 3 dní, pričom príznaky ochorenia neustupujú. Následne boli rozdelení do troch skupín.
V prvej skupine účastníci dostali obrazovky s informáciami z internetu. Tie opisovali príznaky šarlachovej angíny, infekčného ochorenia prejavujúceho sa vyrážkami a bolesťami hrdla spolu s horúčkou. Ochorenie väčšinou nie je závažné a dá sa zvládnuť pomocou antibiotík. Ak však nie je liečené, môže sa vyvinúť do reumatickej horúčky a v niektorých prípadoch spôsobiť poškodenie srdca.
Druhá skupina účastníkov dostala internetové informácie, ktoré obsahovali vybrané príznaky Kawasakiho choroby, akútne vznikajúceho horúčkovitého ochorenia, pri ktorom dochádza k zápalu steny malých a stredne veľkých tepien. Veľmi často bývajú postihnuté koronárne tepny, čo sú tepny vyživujúce srdce. Ochorenie je závažnejšie a tiež vzácnejšie ako šarlachová angína, ale príznaky má dosť podobné – horúčka, bolesť hrdla a vyrážky. Ak sa však choroba diagnostikuje, je potrebná rýchla liečba protizápalovými liekmi. Inak môže dôjsť k veľmi závažnému postihnutiu srdca, ktoré môže mať fatálne následky končiace smrťou.
Tretia skupina rodičov – kontrolná skupina nedostala žiadne informácie z internetu.
Všetkým účastníkom napokon oznámili, že lekár dieťaťu diagnostikoval šarlachovú angínu. Oproti kontrolnej skupine, kde lekárovi dôverovalo 81 % rodičov, dôverovalo názoru lekára v prvej skupine (informácia o hnisavej angíne) 90,5 % rodičov. No 21,4 % rodičov by si vyžiadalo ešte konzultáciu s ďalším lekárom (v kontrolnej skupine to bolo 42 %. V skupine, ktorá získala informácie o Kawasakiho chorobe, verilo názoru lekára 61,3 % rodičov a 64,2 si vyžiadalo % ďalšiu konzultáciu s iným lekárom.
Podľa Milanaikovej tieto výsledky štúdie znamenajú, že by rodičia mali riešiť svoje obavy o zdravie svojich detí v prvom rade s ošetrujúcim lekárom. A informácie, ktoré získajú cez internet, by mali vždy radšej overiť práve u odborníkov.
Čítajte tiež:
Posilňovanie imunity detí prírodnou cestou
Všetko, čo neviete o užívaní liekov
Výsledky amerického výskumu potvrdzujú aj mnohé miestne matky.
Tereza 33 rokov, 2 deti: „Keď boli deti malé, googlila som dosť často, hlavne keď prišla nejaká choroba cez víkend alebo mimo pracovného času našej pediatričky. Postupom času sa však už človek naučil riešiť detské ochorenia po svojom, zistil, čo dieťaťu vyhovuje, čo nie, čo mu zaberá a čo nezaberá, čo vyžaduje konzultáciu s lekárkou a čo zvládneme sami. U každého dieťaťa je to iné, preto človek i tie rady z internetu musí brať s rezervou. Navyše musím povedať, že máme skvelú pediatričku, ktorá mi dala vždy správnu diagnózu, dobre poradí a prípadne, ak treba, rovno pošle na vyšetrenie k odborníkovi. Nikdy sa na mňa netvárila, že som precitlivená alebo mudrlantka, keď som sa jej pýtala, či by to nemohlo byť to alebo ono, skôr ma upokojila, prečo si myslí, že to je niečo iné (napr. keď som sa bála kliešťovej encefalitídy, pretože to úplne zodpovedalo príznakom).“
Andrea, 30 rokov, 1 dieťa: „Naša pediatrička je na matky ,oblbnutéʻ internetom už dosť alergická. Raz sa mi zdôverila, že najhoršie sú tie, čo dajú na rady nejakých anonymných matiek v diskusiách. A ich názorom tak verí, že sa s ňou v ordinácii zbytočne dohadujú a zbytočne napríklad komplikujú odporúčanú liečbu. Ja som sa už tiež niekoľkokrát presvedčila, že som sa internetom nechala zbytočne vydesiť. Takže radšej zavolám a dám si od lekárky poradiť priamo.“
Iveta, 36 rokov, 1 dieťa: „Od narodenia syna, ktorý má dnes šesť rokov, beriem možnosť využiť Google, kde sa objavujú rady ostatných, ako takú záchrannú brzdu, keď sa niečo deje, prepadnú ma obavy a nie je komu zavolať, čo býva väčšinou neskoro v noci. Zatiaľ čo predtým som každú informáciu brala ako určujúcu a na konci diskusie som mala v hlave zmätok a ešte väčší strach, dnes sa už riadim hlavne tým, ako na mňa pôsobí človek, ktorý sa k danej téme vyjadruje.
Snažím sa tiež viac vyhľadávať na stránkach, kde na otázky odpovedajú lekári alebo odborníci. Zistila som totiž, že mnohé mamičky nielenže zbytočne stresujú, ale ešte vytvárajú teórie, že keď sa ich dieťaťu dialo niečo hrozné, musí sa to rozhodne týkať aj toho vášho. Naša detská lekárka má pokojnú povahu. Pôsobí na mňa, že už si za svoju prax vypočula od mamičiek veľa, preto má so mnou trpezlivosť, ale vzápätí mi vysvetlí, prečo sa daná teória z lekárskeho pohľadu nezakladá na pravde.“
Katka 34 rokov, 2 deti: „Našťastie som zatiaľ takto veľa vecí nemusela riešiť. Keďže mám rodičov zdravotníkov a ešte viac-menej z príbuzného odboru, pýtam sa najskôr ich, až potom sa prípadne mrknem na internet – obvykle som tam hľadala iba doplňujúce informácie, napríklad babské rady na kašeľ, nádchu atď. S urgentnými vecami som volala rovno našej pediatričke a dala si poradiť cez telefón. Internetu v tomto veľmi nedôverujem, na môj vkus je tam informácií až príliš a skôr vedia vydesiť ako pomôcť… skôr sa naozaj snažím radiť so živými ľuďmi.“
Kamila, 35 rokov, 1 dieťa: „Ja v takých situáciách googlim, ale nie preto, že by som chcela byť chytrá, ale pretože som nedočkavá a chcem mať aspoň malé tušenie, čo tomu drobcovi je, kým nám to povie lekárka. Potom jej spomeniem, čo som našla, na porovnanie s tým, čo hovorí ona, a rada si vypočujem jej názor. A väčšinou jej to neprekáža, pretože ja jej nič nevnucujem, nerobím zo seba múdru a jej názor rešpektujem.“
Hanka 38 rokov, 2 deti: „S prvým dieťaťom som googlila každý pupáčik, čítala siahodlhé diskusie mamičiek, stanovovala som možné diagnózy a následne volala lekárke, že máme pravdepodobne to a to a čo máme robiť… Naša lekárka mi hovorila, nech v záujme svojho duševného zdravia na internet nepozerám a nech radšej rovno zavolám alebo prídem. Dosť ma to upokojilo, to je fakt. No a s druhým synom sa už, samozrejme, nestresujem vôbec. Väčšinu neduhov zvládneme bez internetu aj bez návštevy lekára. A keď už ma niečo znepokojí, ideme priamo k lekárke. Žiadne googlenie.“
A aké sú vaše skúsenosti? Do akej miery dáte na informácie z netu, keď vám dieťa ochorie? Hlasujte v našej ankete.