Tehuľka Romana v 34. týždni: Máme dohodu, ešte aspoň dva týždne…

Človek je večne nespokojný tvor. Dlho sme si sťažovali, že jar nie a nie prísť, potom sme nadávali na horúčavy a teraz sa opäť nevieme dočkať teplejších dní. Skrátka – človeku nevyhovieš. Dnes začneme, milí moji, trošku filozoficky.

Nočné úvahy i bolesti

Začínam cítiť, že sa blížim k cieľovej rovinke svojho tehotenstva, a to ma núti filozofovať a spomínať. Mám pocit, že na jednej strane tehotenstvo veľmi rýchlo ubehlo, ale na strane druhej sa mi zdá, že som tehotná už večnosť. Viem, viem, znie to dosť protikladne, ale presne tak sa cítim….

Ak by sa chrústik rozhodol prísť na svet v rovnakom čase ako jeho braček, porodila by som asi o dva týždne. A tak sa približne aj cítim.

Teda aby som bola úprimná, niekedy sa bojím, že to bude ešte skôr. V noci, keď ma opäť pochytili slabšie bolesti, uzavrela som s chrústikom dohodu, že ešte tie dva týždne počká, tak dúfam, že to spolu vydržíme 🙂

Klop-klop krtko

Čo sa týka počasia, som rada, že nás momentálne netrápia horúčavy, lebo neviem, ako by som to vydržala. Už teraz sa cítim ako slon, ledva chodím.
V záhrade už mám odpočívacie miesta, aby som si mohla sadnúť všade, kde Kubka niečo zaujme.

Momentálne ho zaujímajú všetky kopce, ktoré nám v záhrade vykopáva krtko, pretože dedko mu povedal, že keď naň zaklope, tak krtko možno vylezie. A Kubko keď chce, vie byť veľmi trpezlivý, takže pri jednom kopčeku sedíme dosť dlho 🙂

Poobede bez spánku? Nie, nie

Keď porovnávam svoje dve tehotenstvá, mám pocit, že koniec prvého som znášala oveľa lepšie. Možno je to tým, že Jakubko sa mi narodil v decembri a nemusela som sa pohybovať po vonku v horúcom počasí a hlavne, keď som si potrebovala oddýchnuť, kedykoľvek som si ľahla.

Teraz sa priznám, že sa nemôžem dočkať, keď už uložím Jakubka k odpoludňajšiemu spánku, aby som si mohla ľahnúť tiež. Bez popoludňajšieho odpočinku som totiž úplne nemožná…

Prečítajte sa tiež:

Desatoro otecka
Test: Aký ste otec?

Odlúčenie. Opäť!

V noci stále premýšľam a nedarí sa mi zaspať. Trápia ma obavy o chrústika, o Jakubka, ako to zvládne bez maminky, kým budem v pôrodnici a o to, ako to ja zvládnem bez neho.

Trápia ma aj obavy o nášho tatinka, keďže sme už zase ďaleko od seba a vyzerá to tak, že sa neuvidíme dlhšiu dobu. Bolesti chrbta ho totiž doviedli až na operačnú sálu, tak keď sa snažíme na túto tému žartovať, hovoríme si, že sa možno stretneme na sále – len škoda, že nie na tej istej.

Je nám ľúto, že nebude môcť byť pri narodení chrústika, ale o to skôr bude v poriadku a budeme môcť byť opäť spolu. Tak nám, prosím, držte palce.

A ty sa tatinko o nás neboj. Zvládneme to a budeme sa na teba tešiť. Ja aj naše dve deti. Ľúbime ťa.

Ospravedlňujem sa, že dnes končím trošku melancholicky, tak sa budem snažiť polepšiť 🙂

Držte sa, milé tehuľky, užívajte si bruško a stretneme sa v tom najkrajšom cieli s názvom „maminka“

Tatino duchom sme s tebou, chýbaš nám…

Romana je už v 34. týždni, pôrod sa blíži..

30.6.2013 12:24| autor: z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist