Tehuľka LIVE! Táňa v 21. týždni: Neminulo ma to! Smer nemocnica

A je to tu! Po pár pokojných dňoch po sťahovaní bude opäť „vzrúšo“. Idem do nemocnice! Keď čítate tieto riadky, užívam si už nemocnicu all inclusive. Snáď tento letný „pobyt“ nebude dlhý a o chvíľu sa vám prihlásim z domu. Držte palce!

Vychutnávam momenty

Len tak si sedím, do neba hľadím akoby náhodou…. Je šesť hodín ráno. Chrisík už veselo pobehuje po záhrade, v korunách stromov vyspevujú vtáci, ja okupujem hojdačku, drobček spokojne kopká a nasávame energiu. Tento božský pokoj je na nezaplatenie.

V mojej duši začína vládnuť tak dlho chýbajúci pokoj. Začínam sa tešiť z maličkostí, prestáva mi vadiť neustály „bordel“, tentoraz sa nezaoberám tým, že veci sú ešte stále v škatuliach a ani to, že garáž je zaprataná vrecami a nábytok nie je zložený. Vychutnávame si ten sladký moment „hic et nunc“ – okamih, ktorý je práve tu a teraz…

Čítajte aj:

Starostlivosť o nedonosencov
Čo vníma bábätko v brušku?

To je šťastie

V jedno poobedie pri pečení malinového koláča sa mi naskytol tak upokojujúci pohľad z okna na záhradu – Patrik kosil trávu, deti bezstarostne šantili a mňa premohol neopísateľne nádherný pocit šťastia.

V tom okamihu som si povedala, všetko to stálo zato, všetko, čo sa deje, deje sa pre niečo a všetko, čo si človek vysníva, sa naozaj môže splniť. Musí len chcieť, veriť a ísť si za svojimi cieľmi, nesedieť a neplakať nad svojím osudom, pretože život si vytvárame sami. Pred časom mi jeden mne blízky človek povedal: „Ty vravíš a žiješ v tom, že všetko sa dá a nič nie je nemožné, ale tak to nie je, nedá sa všetko“

V tom čase odišiel z môjho života a ja som začínala premýšľať nad tým , či na tom nie je niečo pravdy. S odstupom času som však rada, že som tieto myšlienky zamietla a neostala opäť stáť na mieste, ale šla ďalej, ako sa vraví – „Aj keď kráčaš peklom, neprestávaj kráčať…“

Videla som tri princezné

Príjemným spestrením tohto týždňa bolo aj fotenie pre baby-web. I keď opäť zaúradovala moja popletená hlava a keďže som pri sťahovaní niekde zapatrošila kalendár, bola som si 100% istá, že 3.7 ideme do Bratislavy na fotenie a 4.7 s Chrisom na psychologické vyšetrenie v rámci nedonoseneckej poradne.

Čo však čert nechcel, bolo to presne naopak. Takže v utorok som veselo vybuchovala na dvere nášho milého fotografa a jediné, čo sme si z toho dňa odniesli boli moje pripálené plecia, Chrisové pripálené nôžky a trojhodinové čakanie na autobus. Kto nemá v hlave má v nohách.

O to krajšie bolo stretnutie v stredu, tentoraz som Chrisíka nechala doma. Po príchode už v ateliéri spokojne čakali tri malé rozkošné princezničky – Šarlotka, Nelka a Dominika a samozrejme aj ich rozkošné maminky.

Keď som videla, ako si spokojne obzerajú svet v maminom náručí, zatúžila som aj ja už pyšne držať svojho bublinkáča v náručí, mojkať sa s ním, cítiť jeho vôňu, jeho prítomnosť .
Už sa veľmi teším na ten okamih….


Už teraz mi chýbajú… snáď nebudem v nemocnici dlho..

Tlak stúpa, nemocnica prichádza

Jeden problém však vystriedal už klasicky druhý. Pri čítaní týchto riadkov si už budem „užívať“ nemocničné prostredie all inclusive – tak veľmi sa teším na nemocničnú posteľ a ešte viac na stravu. No nevyberiem si, keď musím, tak musím. Najpodstatnejší je teraz predsa náš malý bubble boy.

Keďže sa tlak stále zhoršuje, musia sa ho pokúsiť znížiť a nastaviť liečbu tak, aby sa tlak udržal a neublížil hlavne drobčekovi. Vo štvrtok vyskočil na 160/110 v piatok hneď po prebudení 150/100 a to isté aj po troch hodinách po príchode na rizikovú poradňu.

Verdikt doktora bol teda nekompromisný – hospitalizácia. Podarilo sa mi ho aspoň presvedčiť o tom, že víkend strávim oddychom. Môžem teda nastúpiť v pondelok, keďže som sa potrebovala dohodnúť na tom, ako bude s Christopherom a pripraviť chlapcov na to, že budú bez maminky. Teda lepšie povedané pripraviť seba nato, že budem bez chlapcov, keďže oni problém nemajú a už si veselo vyspevujú „bez mamky sme sedem dní“.

Len aby sa im ten slobodný život nezapáčil a nevyjednali s lekármi dlhší pobyt v nemocnici z lásky pre maminku.

Prečítajte si tiež:

Lekárska starostlivosť počas tehotenstva (prenatálna starostlivosť)
Ochorenia v tehotenstve

Odlúčenie

Tatinovi akurát budúci týždeň vychádzajú nočné, takže doobeda bude Chris s babkou, kým sa Patrik prespí a poobedie bude iba ich. Nemám strach o malého, pretože viem, že Patrik ma vo všetkom, čo sa týka starostlivosti bez problémov zastúpi, okrem toho kŕmenie a večerné kúpanie je už výhradne chlapská záležitosť. Skôr vo mne drieme iný strach a to práve ten maminkovský syndróm prázdnoty.

Ešte sme s Chrisíkom neboli od seba od jeho narodenia viac ako dva dni väčšinou, a to len keď som chodila na nočné. Večer som ho odniesla k mojej babke a ráno hneď po nočnej som utekala po neho, len občas ostal na celý víkend.

Na druhej strane viem, že on problém mať nebude, pretože bude mať okolo seba ľudí , ktorých pozná a má rád a s tatinom si určite spravia program, tak si myslím, že len občas si spomenie slovkom mama a ako ho poznám: „Mama pápá hmm“. Pokrčí ramienkami a bude sa ďalej venovať hre.

Dúfam však, že dlhšie ako týždeň ma tam nebudú držať a o týždeň sa vám prihovorím opäť z domova. Krásny slnečný týždeň a neroztopte sa mi.

Táňa


Táňa už je v 21. týždni

13.7.2012 8:27| autor: z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist