Tehuľka LIVE! Táňa (45): Vianoce aj Silvester spoluuu!

Niet nad krajší pocit ako sviatky v kruhu rodiny. Konečne všetky deti s nami. Na poradni nám síce opäť hrozili nemocnicou, lebo Tobi málo priberá. Preto papaj, synček môj, papaaj!

Tobiaskov večerný čas

Je práve 23:23 a aj môj najmladší šibal sa konečne pobral do ríše snov. Najnovšie Tobiaskov čas nastáva odbitím ôsmej hodiny večer, vtedy má zrazu očká ako sova a vyžaduje pozornosť, akoby vedel že Chris už spinká a mamina je celá jeho. Samozrejme najlepšie mu je, keď je prisatý na prsníku, aby sa uistil, že neskončí tak skoro v postieľke.

Už aj dievčatá spokojne odfukujú vyše hodiny a mladý pán až teraz zatvára očká. Teší ma však, že začína viac vnímať okolitý svet, začína si obzerať hračky aj nás „veľkáčov“, už to nie je iba pohľad kdesi do neznáma, ale začína pekne fixovať očká. Popravde už som sa začínala obávať, že niečo s očkami nie je v poriadku. Svoju prítomnosť, ale i nespokojnosť dáva rázne najavo a stáva sa z neho malý krikľúnik :o)

Čítajte aj:

Odstavenie dieťaťa
Biele zlato

Prišlo aj na umelé mlieko

Jediné, čo ma mrzí, je, že z plného dojčenia sme sa príliš dlho netešili. Máme za sebou kontrolu v neonatologickej a taktiež pneumologickej ambulancii. Keďže Tobi veľmi malinko pribral, slabo prosperuje a je vraj príliš drobný a slabý. Pohrozili nám opäť hospitalizáciou a nastavením na domácu kyslíkovú terapiu, aby začal viac papať a zosilnel, čo by však znamenalo spriateliť sa na nejaký čas s kyslíkovou bombou, čo ma dosť vydesilo.

Skutočnosť, že tak málo pribral, ma zarazila, keďže Tobi sa pekne budil na hlad, bez problémov sa prisal, po nadojčení spokojne zaspinkal a nepýtal viac, ale zrejme zaspinkal od vyčerpania. To som si neuvedomovala, takže chtiac-nechtiac musela som mu začať ponúkať po nadojčení aj umelé mlieko a k môjmu údivu ešte vypije 60ml mlieka bez problémov.

No keďže je už starší, zrejme si už uvedomuje, že z fľaše to ide predsa len jednoduchšie. Nastal teda u nás boj s prsníkom cez deň, ale myslím, že aj túto krízu máme zažehnanú. Dojčenia sa totiž nechcem vzdať, tak mu ponúkam prsník pred každým papaním a Tobi už snáď pochopil, že po dojčení dostane ešte fľašu, tak sa už toľko nejeduje, kým ju dostane.

Je mi to ľúto a dúfam, že keď zosilnenie, podarí sa nám ešte na nejaký čas fľašu odsunúť. Na druhej strane si vravím, že po tom všetkom čím sme si prešli a po trojmesačnom odsávaní je zázrak, že vôbec ešte mlieko mám. Ďalšia poradňa nás čaká 14. januára, a tak dúfam, že sa to s váhou pohne smerom nahor.


Moje poklady:)

Štedrý večer o deň skôr

Ozaj Vianoce :o). Ako ste sviatkovali? My sme NÁŠ Štedrý večer prežili o deň skôr, keďže tento rok trávili Štedrý deň dievčatá u otca. Takže kým všetci ostatní zasadali v pondelok za štedrovečerný stôl, ja som mala možnosť v pokoji zavrieť oči a vrátiť sa časom tam…

Domov k Vianociam môjho detstva. Plná telka rozprávok, byt prevoňaný vianočným pečivom, úžasná vôňa miešajúca kapustnicu a vyprážaného kapra. Prechádzam naším bytom v kuchyni, kde si mamina pospevuje vianočné koledy pri príprave tradičného vianočného smotanového kakavka, ktoré nám pripravuje rok čo rok na raňajky spolu s babkinými kysnutými koláčikmi, v obývačke ocino krvopotne rozmotáva žiarovky na vianočný stromček, rok čo rok sa nám počas roka záhadne zamotajú :o).

No a my všetci súrodenci spoločne zdobíme stromček, sledujeme rozprávky a sem tam nenápadne jeden z nás zbehne ukoristiť nejaký ten koláčik. Bytom sa nesú tóny kolied popretkávané smiechom, ale aj občasnou nezmyselnou súrodeneckou hádkou z lásky :o)

Atmosféra rok čo rok dotváraná pokojom, smiechom a rodinou. Keď sa deň poberie na odpočinok a za oknami sa usalaší tma preblikaná svetielkami, všetci štyria sa nahrnieme do izby a či už máme päť alebo 15-násť so smiechom čakáme, kedy preletí okolo našich okien „Ježiško“ s darčekmi.

Odrazu zazvoní zvonček, obývačkou znejú tóny Tichej noci, ocino nenápadne vybieha s kúpeľne s otázkou „zvonil zvonček?“ a mamina s úsmevom ukáže na odkrojený metrový koláč „Ježiško ochutnal“.
Spoločne sa pri stromčeku pomodlíme a zasadneme za štedrovečerný stôl. Ocino za vrchom stola prednesie pár slov a z jeho hlasu cítiť, ako nás má rád a ako je rád, že sme všetci spolu. Oproti nemu naša mamina, ktorej sa rok čo rok ligocú oči a trasie hlas.

Prečítajte si aj:

Poprvýkrát sme boli traja
Čo robiť s nechcenými vianočnými darčekmi?

Hlas sa trasie, oči sa ligocú

Od malička sa snažím prečítať, prečo to tak je a čo ju na tomto magickom dni tak dojíma. Dlho som tomu nerozumela. Až dnes, keď mám svoje deti. Keď môj muž pripíja na krásne Vianoce a ja z jeho hlasu cítim, ako nás má rád, keď rozkrajuje jabĺčko pre zdravie, hádže orechy do všetkých kútov, keď medom robím krížiky na čielka mojich ratolestí, aby ich aj nasledujúci rok opatrovali anjeli strážni.

Spomínam… na okamih sa vraciam späť, späť do detstva do nášho bytu, k mojej rodine. Chce sa mi opäť ovoňať babkine koláče, objať dedka a zažiť túto čarovnú chvíľu v kruhu všetkých, ktorí boli. Hrča v krku mi nedovolí viac, než byť potichu vďačná za všetko, čo mám. Za úsmevy a lásku mojich detí, za toho najlepšieho muža akého som si mohla želať, za úžasnú rodinu. Som mama a plačem.

Šťastná, dojatá. Moje deti ešte nevedia prečítať, prečo sa mi lesknú oči a tak to má byť. Veď aj slzy znamenajú šťastie, a tak ako sme to pochopili my, naše deti na to tiež raz prídu.

Ďakujem mami

V dnešnej dobe sú deti oveľa náročnejšie na darčeky a namiesto radosti z drobností sa predbiehajú v tom, kto dostane drahší telefón, i-pad, tablet či značkové oblečenie. Pamätám si, akú radosť nám dokázali vyčariť ruské omáľovanky, ktoré sa farbili vodou, prvé barbie, ktoré sme dostali už ako „násťročné“, pamätám aj na moju prvú rifľovú sukňu, či bielo-ružové náramkové hodinky, ktoré sa nedopatrením zamotali medzi roztrhaný vianočný papier a otec s bratom sa ešte v ten večer zahrali na smetierov a hodinky sa našli.

Dokázali sme sa tešiť z maličkostí. Som však vďačná mojim rodičom, že som si z môjho detstva odniesla práve takéto nenahraditeľné momenty a verím tomu, že raz keď budú mať moje deti svoje rodiny, tíško mi šepnú do ucha: „Ďakujem mami“. Spomienky ostávajú..

Nikdy nevieme akým smerom sa poberú naše kroky, môžeme byť od seba vzdialení na tisíce míľ, môže byť medzi nami akákoľvek priepasť, ale naše spoločné spomienky ostávajú navždy zakorenené hlboko v našich dušiach…

V týchto chvíľach väčšina z nás asi ešte dospáva privítanie Nového roka, ja vám všetkým zo srdca prajem, aby bol nasledujúci rok pre všetkých tisíckrát krajší, zdravší, šťastnejší, nech sú vaše príbytky aj srdcia naplnené láskou, radosťou a smiechom pretože s úsmevom na perách a pozitívnym myslením ide všetko ľahšie…

Život je taký, ako ho vidíš. Keď budeš stále hľadať smútok a nevýhody v ňom, tak presne tieto veci aj nájdeš. Ale keď sa pozeráš v živote na tú stranu, ktorá je plná radosti, tak sa tieto krásy objavia aj v tvojom živote
S láskou Táňa

31.12.2012 10:30| autor: z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist