Rast detí

Rast dieťaťa je zrkadlom jeho zdravia. Je výsledkom pôsobenia genetických faktorov, teda toho, čo sme mu ako rodičia dali do vienka, jeho výživy, chorôb, ktoré na seba môžu upozorniť práve poruchou rastu, a ďalších vplyvov okolia.

Inými slovami, aj rodinné zázemie, postavenie rodiny v spoločnosti sprostredkovane ovplyvňuje rast dieťaťa. Aj ročné obdobie a miera pohybovej aktivity ovplyvňujú rast. V období, keď je dieťa menej často choré, teda koncom jari a lete, rastie väčšinou rýchlejšie. Primeraný pohyb podporuje rast. Nadmerná fyzická záťaž ho, naopak, tlmí.

Rast človeka prechádza tromi obdobiami. Prostredné obdobie pokojného rastu v detstve je obklopené dvomi odlišnými, ale navzájom podobnými etapami – infantilnou (dojčenský a batoľací vek) a pubertálnou etapou. Obe tieto obdobia sú charakteristické výrazným telesným rastom a podobnou hormonálnou situáciou (zvýšenými hladinami pohlavných hormónov).

Hodnotenie stavu rastu dieťaťa vo väzbe na jeho rastový dedičný potenciál predstavuje základné východisko rastovej diagnózy, ktorú v rámci preventívnych prehliadok od narodenia do osemnástich rokov vykonávajú praktickí lekári pre deti a dorast. Rastový dedičný potenciál limituje cieľovú výšku, ktorá sa stanovuje podľa pohlavia a upravenej strednej telesnej výšky jeho rodičov.

Najprínosnejšou a medzi lekármi najobľúbenejšou podobou rastových noriem populácie sú vo svete i u nás rastové grafy (pozri nižšie). Sú názorné a ľahko zrozumiteľné aj pre laika. Majú veľkú výpovednú hodnotu. Pomocou týchto rastových (percentilových) grafov možno odhaliť závažné ťažké choroby v období, keď jedinou známkou choroby môže byť len porucha rastu dieťaťa.

Čo ovplyvňuje rastovú krivku?

Najčastejšie hodnotíme rast podľa telesnej výšky. Zaznamenaním jej hodnôt získame rastovú krivku. Ak je dieťa choré, spomalí sa rast a krivka sa sploští. Ak sa uzdraví, krivka sa zvyčajne vracia do pôvodnej dráhy.

Do dvoch rokov veku bývajú výkyvy rastovej krivky časté a nemusia nás príliš znepokojovať. Neskôr v detstve bývajú často známkou poruchy rastu. Rastová krivka dieťaťa v dojčenskom veku je pokračovaním rastu plodu v maternici. Ten ovplyvňujú choroby matky a plodu v období tehotenstva, hladiny hormónov v placentovej krvi, funkcie placenty, alkohol, lieky.

Pri narodení je teda veľkosť dieťaťa značne ovplyvnená matkou. Vlastný genetický potenciál zdedený po rodičoch sa začína uplatňovať postupne a približne do dvoch rokov veku dieťa svojou výškou zaujme miesto v rastovom grafe, predurčené rodičmi. V rovnakom rastovom pásme s určitými výkyvmi porastie počas celého detstva. Toto pásmo predurčuje aj jeho výšku v dospelosti.

Rastové (percentilové) grafy

Rastové grafy telesnej výšky sú matematickým spriemerovaním výšky detí podľa veku v populácii. Rodičia ich nájdu v zdravotnom a očkovacom preukaze dieťaťa, ktorý dostávajú v pôrodnici. Aktualizované grafy sú súčasťou textov o výžive a starostlivosti o dieťa. Po zakreslení zmeranej výšky do grafu môžeme okamžite porovnať aktuálnu výšku dieťaťa s jeho vrstovníkmi a podľa znázornených kriviek odhadnúť budúci rast a pravdepodobne konečnú výšku dieťaťa. Najdôležitejšie je hodnotenie charakteru rastovej krivky v časovom odstupe. Ak sa krivka splošťuje alebo, naopak, je strmšia než spektrum kriviek v grafe, nie je niečo s rastom v poriadku. Môže to byť prvá známka vážnej choroby dieťaťa.

Rýchlosť rastu v jednotlivých obdobiach života dieťaťa

V prvých mesiacoch a rokoch života je rast najrýchlejší. Za prvý rok sa telesná dĺžka predĺži približne o 50 % východiskovej hodnoty. Rastová rýchlosť pritom trvalo klesá, takže za prvý rok dieťa vyrastie asi 25 cm, za druhý rok okolo 12 cm. Dievčatá približne v 18 mesiacoch, chlapci okolo dvoch rokov dosiahnu polovicu svojej budúcej definitívnej výšky.

Deti, ktoré sa narodia relatívne veľké, ale majú menších rodičov, rastú do dvoch rokov veku pomalšie, aby v dvoch rokoch dosiahli svoje geneticky dané rastové pásmo. Je to prirodzený vývoj, ktorý niekedy môže vyvolať obavy z nenapredovania dieťaťa. Deti pri narodení skôr menšie, ale zdravé, ktoré majú vyšších rodičov, rastú v tomto období rýchlo. Rozdiely v rýchlosti rastu detí sa tak do dvoch rokov značne odlišujú. Potom sa však väčšina zdravých detí svojou výškou ustáli na pomyselnej štartovacej čiare v rastovom pásme, v ktorom potom naďalej rastú.

Niektoré deti, ktoré trpeli dlhodobejšou závažnejšou poruchou rastu v maternici, sa na svoju štartovaciu čiaru nedostanú a aj ich definitívna výška môže byť nižšia, než im predurčili rodičia.

Čítajte tiež:

Po druhom roku života rastová rýchlosť naďalej mierne klesá a dieťa rastie približne 7,5 cm, neskôr už len 5 cm za rok. Rastová rýchlosť dosiahne minimum pred nástupom puberty. Krivka rastu dieťaťa medzi druhým a jedenástym rokom života by mala byť prakticky lineárna. Krátkodobé choroby, sezónne rytmy, stresy a podobne môžu spôsobiť drobné rastové výkyvy.

V období puberty potom dochádza k značnému urýchleniu rastu. Puberta je hormonálne podmienený proces fyzického zrenia a rastového vyšvihnutia. Ten sa u chlapcov začína zvyčajne v 12,5 roka a svoj vrchol dosahuje okolo 14 rokov. Rýchlosť rastu je v tomto období okolo 10 cm za rok. Prudký rast sa u dievčat začína o dva roky skôr, teda okolo 10. roku. Rýchlosť rastu postupne stúpa a pohybuje sa okolo 9 cm za rok. So začiatkom menštruácie rastová rýchlosť klesá.

Zdravie dieťaťa a odchýlky rastu

Hodnotenie stavu rastu dieťaťa vo vzťahu k jeho rastovému dedičnému potenciálu a stanoveniu rastovej diagnózy predstavuje jedno zo základných hľadísk posúdenia zdravia dieťaťa pri bežnom sledovaní u praktického lekára. Na správnu rastovú diagnózu však treba správne vyhodnotiť získané rastové a vývojové parametre. Odchýlenie rastovej krivky z pásma v rastovom (percentilovom) grafe, zvyčajne v zmysle mínus, môže byť prvým príznakom závažného chronického ochorenia, ako je cystická fibróza, celiakia, ochorenie štítnej žľazy, choroby pečene či žlčníka alebo známkou nedostatku rastového hormónu, čo však neplatí vždy a za každých okolností.

Lekár by mal vedieť odlíšiť odchýlky v rámci tzv. normálnych vzorcov rastu. Medzi ne patria predovšetkým dve veľmi časté: konštitučné oneskorenie a konštitučné urýchlenie rastu a puberty.

Ich spoločným ukazovateľom je definitívna výška tela v medziach normy pre zdravú populáciu. Častejšie, konštitučné oneskorenie, charakterizované predĺženým obdobím rastu a neskorým nástupom puberty, je stav, ktorý nezriedka vedie rodičov k vyhľadaniu lekára pre obavu, či dieťa nezostane malé, či nie je choré. Vzhľadom na oneskorené biologické zrenie rastie dieťa dlhšie než jeho vrstovníci a vďaka tomu doženie ich výšku, hoci s meškaním. Samozrejme, vo vzťahu k možnostiam daným rastovým dedičným potenciálom.

Všímajme si rast svojich detí

Detailné hodnotenie rastu ponechajme na lekára. Sledovanie výšky dieťaťa a zapisovanie nameraných údajov do percentilových grafov v očkovacom preukaze však môžeme ľahko vykonávať aj doma. Získame tak prehľad o raste svojich ratolestí a aj o ich zdraví. Ak zaznamenáme odchýlky krivky rastu z pásma, v ktorom sa dieťa doteraz pohybovalo, oznámme to praktickému lekárovi a ten zhodnotí, či je to normálne, alebo nie. Väčšina porúch rastu sa dnes dá liečiť. Či už podávaním rastového hormónu pri jeho nedostatku, alebo liečbou choroby, ktorá nepriaznivo ovplyvnila rast. Treba však poruchu včas odhaliť.

15.2.2017 12:03| autor: Martin Gregora

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist