Prvé krôčiky a ďalšie úspechy

Približne na prelome prvého a druhého roku života začíname pozorovať mnoho zmien, ktoré z nehovoriaceho a nechodiaceho drobčeka robia už skutočného, hoci veľmi malého človeka.

Aké sú typické znaky „človečiny“? Sú to úplne prozaické veci – chôdza po dvoch, jemné pohyby rúk a hovorenie. Dieťa, ktoré to všetko skúša prvýkrát v živote, sa právom stáva stredobodom pozornosti a zdrojom pobavenia svojho okolia. Pre rodičov sa začína obdobie veľkých radostí, ale aj starostí, pretože deti si zároveň začínajú uvedomovať svoje ja a ohraničujú sa, niekedy veľmi razantne, voči zvyšku sveta.

Než začnete hľadať nejaké tabuľky, kedy má dieťa začať hovoriť alebo chodiť, v pokoji sa zasa posaďte. Majte na pamäti, že každé dieťa je iné a škatuľkovať by bola chyba. Niektoré deti začnú neskôr, potom zase všetko rýchlo dobehnú. Neporovnávajte svoje dieťa s inými, rovnako starými deťmi. Ak máte skutočné podozrenie na nejakú vážnejšiu poruchu, vždy to osobne konzultujte s lekárom. Inak sa však skutočne nestresujte – všetko má svoj čas.

Z vonkajšieho pohľadu teda pozorujeme dve hlavné zmeny – vývoj reči a pokrok v hrubej a jemnej motorike (pohyblivosti).

Prvé kroky (hrubá motorika)

Asi okolo jedného roka dieťa síce začína s prvými nedokonalými samostatnými krôčikmi, ale až okolo trinásteho mesiaca sa pustí samostatne behať, bez držania prejde niekoľko krokov a zase sa zastaví. Tento objav dieťa rýchlo vymení za menej účinnú a zastaranú techniku lezenia.

Chôdza je zo začiatku neistá a často sa skončí tým, že dieťa padne na zadok alebo na všetky štyri. Od pätnásteho mesiaca už predvádza „beh“, je to však pohyb roztomilo strnulý so široko rozkročenými nohami. Dvojročné dieťa potom už skutočne behá a zvláda aj malé nerovnosti terénu.

Čo môžete pozorovať aj u zdravého dieťaťa:

  • Niektoré deti, ktoré pri prvých samostatných pokusoch o chôdzu spadli a udreli sa, sa chôdze začnú trochu báť. Prejaví sa to tým, že sa načas vrátia k bezpečnejšiemu pohybu – lezeniu. Nemajte však obavy, o chôdzu sa skôr či neskôr opäť pokúsia.
  • Nejde všetko naraz: jeden krok od otca k mame, pár krokov medzi nábytkom – po rovnej podlahe to ide ľahšie. Chôdza po tráve a do kopca – to sú už veľké výkony.

Chôdza do schodov

To je samostatná kapitola. Predstavte si tie iné dimenzie, v ktorých sa dieťa pohybuje – ako by sa vám chodilo do schodov, ktoré by vám boli skoro po pás? Dieťa si zo začiatku so schodami poradí aj pomocou rúk, ale okolo jeden a pol roka už pár schodov zvládne aj po vlastných – ak ho držíme za ruku. Dvojročné dieťa dokáže vyjsť schodmi aj bez držania – je to však stále krok-sun-krok. Vo veku asi dva a pol roka to už dokáže podľa vzoru dospelých – strieda nohy.

Chôdza zo schodov je náročnejšia a vyžaduje schopnosti, ktoré dieťa získava až okolo troch rokov.

Čo už viem, keď mám dva roky: poskočiť znožmo na mieste, skákať z malej výšky – z posledného schodu, z obrubníka.

Okolo tretích narodenín: viem skutočne skočiť do diaľky (nielen poskakovať na mieste). A tiež už zvládnem jazdu na trojkolke.

Čítajte tiež:

Pohyb rúk a prstov (jemná motorika)

Uchopenie, pustenie a manipulovanie predmetmi sa teraz rýchlo zdokonaľuje, v každom prípade sú to zložité a úctyhodné úkony. Koncom dojčenského obdobia ovládalo dieťa už celkom dobre uchopenie aj pomerne malých predmetov – ale zatiaľ sa nedalo hovoriť o tom, že by ich cielene púšťalo – skôr ich vyhadzuje alebo vrhá.

Okolo jedného roka sa aj tento úkon zjemňuje: dieťa už dokáže napríklad postaviť dve kocky na seba. Niečo takéto nevyžaduje len schopnosť niečo pustiť (nechať), ale urobiť to aj v správnu chvíľu – deti sú už schopné načasovať si svoje úlohy.

Asi osemnásťmesačné dieťa zvláda postaviť vežu z kociek úplne bez problémov a správa sa pri tom aj dosť obratne. Vo dvoch rokoch už zoradí kocky podľa vášho príkladu ako vodorovne, tak zvisle. Trojročné dieťa postaví z troch kociek most, keď mu to ukážete. Niektoré deti v tomto veku rady navliekajú na šnúrku väčšie koráliky – pri tejto hre však dávajte pozor, aby dieťa korálik nevdýchlo alebo neprehltlo.

Čo už viem okolo druhých narodenín: zvládnem napríklad zastrčiť geometrické tvary do príslušných otvorov.

Maľovanie – čmáranie

Okolo jedného roka je pre dieťa ceruzka predmet ako každý iný – bude ňou teda najskôr len mávať a tĺcť ju o stôl. Až časom možno spontánne vyskúša prvé ťahy po papieri – zatiaľ nemôžete čakať viac než pár hrubých ťahov presahujúcich plochu papiera. Okolo roka a pol sa už dieťa bude snažiť napodobniť čiaru, ktorú mu znázorníte – úplne pokojne ju však povedie úplne inými smerom. V tomto veku tiež nevyužije celú plochu papiera – väčšinou počmára pravý dolný roh. Okolo dvoch rokov však už dokáže udržať aj smer – bude to väčšinou hore-dole alebo dokola. Medzi druhým a tretím rokom dokáže dieťa napodobniť podľa predlohy kruh (krivý) alebo krížik, ak mu ho poriadne predvediete. Je to prípava na neskoršie maľovanie ľudí a rôznych vecí.

Ale nezabúdajte: neškatuľkujte ani neporovnávajte, vaše dieťa je vždy jedinečné.


Použitá literatúra:Langmeier, J., Krejčířová D.: Vývojová psychologie. Praha, Grada 1998

13.6.2016 1:30| autor: Magdalena Holancová
Viac o téme: detidieťapohybvývoj

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist