Pokojne si pospať po obede dokážu len niektorí

Uf, konečne ten náš poklad po obede zaspal a máme nejakú tú chvíľku pre seba. Na to sa rodičia právom tešia. Ak je to naopak a dieťa nie a nie zaspať, potom nás to vyvedie z miery a strachujeme sa, či je všetko v poriadku.

odpoledni-_spanek-1100x618.jpg Zdroj: Shuttestock

„Keď nebudeš spať, tak nenarastieš,“ strašievali kedysi deti. Niečo pravdivé na tom je, lebo spánok je pre vývoj dieťaťa nevyhnutný, no namiesto strašenia je lepšie staršie deti, ktoré chcú byť skoro veľké, v tomto zmysle skôr motivovať.

Sami by sme sa nemali zbytočne stresovať, keď má dieťa so spaním problémy. Nie je na kľúčik a rovnako ako nám sa mu jednoducho niekedy chce spať viac a inokedy menej. Okrem toho sa ešte ľudia líšia už od mala v tom, že niektorí sú väčší spachtoši a iným stačí pospať si menej hodín. Zvlášť markantné to býva u predškolákov. Niektorí spia po obede až do svojich štyroch-piatich rokov, iní s tým prestanú už ako trojroční.

AKO ČASTO MÁ SPAŤ MALÉ DIEŤA

  • novorodenec asi 20 hodín denne
  • do 3 mesiacov 16 – 20 hodín denne cez deň a v noci
  • od 3 do 12 mesiacov 14 alebo 15 hodín denne, z toho 3 až 4 hodiny počas dňa, zvyčajne v dvoch etapách
  • medzi 1 a 2 rokmi asi 13 až 14 hodín denne s dlhším spánkom po obede
  • medzi 2 a 4 rokmi priemerne 13 hodín denne, z toho 2 hodiny po obede
  • pozor, nie je to zákonité, každé dieťa to má trochu inak

ČO ROBIŤ, ABY ZASPALO

  1. Zaveďme rituál. Dieťa vďaka tomu ľahšie pochopí, čo sa bude diať. Nemusí to byť niečo pevne stanovené s prísnym časovým rozvrhom, to ani veľmi nefunguje. Ide o to, aby pochopilo, že určité veci sa robia v určitom čase. Naladíme sa tak na spoločný rytmus.
  2. Dieťa dávame spať vždy na rovnaké miesto. Ak je to možné, tak do postieľky, kam ho ukladáme večer, aby si zafixovalo, že toto miesto slúži na spanie. Môže to byť, samozrejme, i v kočíku, ak je to potrebné, ale jedno miesto by malo prevažovať.
  3. Pripravíme mu patričnú atmosféru. Malo by to byť podobné ako večer. Zatiahneme závesy, prečítame mu napríklad rozprávku.
  4. Uložíme ho pri prvých známkach únavy. Niektorí rodičia zbytočne dlho otáľajú, kým dieťa uložia spať, v nádeji, že je dobré ho ešte trochu unaviť a potom bude spať lepšie a dlhšie. Pri zbytočnom naťahovaní to pôjde, naopak, ešte horšie. Takže len čo si začne šúchať oči, zívať, dívať sa do prázdna, je dobré ho uložiť.
  5. Naučíme ho spať samo. Môžeme to začať dieťa učiť už od troch mesiacov, aby si zvyklo na svoju postieľku. Nemusíme ho tam zasypávať horou hračiek a nad postieľku vešať priehrštie zaujímavých predmetov, ktoré by ho skôr rozptyľovali.

AKO REAGOVAŤ, KEĎ ODMIETA JESŤ A SPAŤ

Väčšiemu dieťaťu sa pokúsime vysvetliť, že spánok mu pomáha, aby rástlo, bolo silné a mohlo podnikať rôzne veci, ktoré ho momentálne lákajú. Motivovať ho možno aj tak, že mu sľúbime nejakú zaujímavú aktivitu, keď sa vyspinká, prípadne, že mu prečítame rozprávku pred spaním.

Tiež sa zamyslíme nad tým, či ho niečo neruší pri zaspávaní, prípadne, či by sa neoplatilo trochu upraviť jeho režim. Dieťa je napríklad plné energie a potrebuje sa pred spaním unaviť. Takže prechádzka, bazén či nejaký šport vonku by mohli byť prínosné. Ale v primeranej dávke.

Niekedy môže byť príčinou aj strach a stres. Najprv začnime u seba, zamyslime sa nad tým, či sme v pohode, keď dieťa ukladáme, pretože náš stres a nervozita sa naň prenášajú. Niekedy, samozrejme, ak je to možné, môžeme túto ukladaciu úlohu delegovať na niekoho iného.

Ale strach dieťaťa môže prameniť aj z niečoho iného. Napríklad sa bojí, že keď sa prebudí, tak tam nebudeme, prípadne má strach z tmy, predstavuje si príšery, ktoré tam naň číhajú. Dôležité je pohovoriť si s ním, prípadne mu do izbičky vložiť nejaké náhrady, ktoré nás zastúpia – bezdrôtovú opatrovateľku, hraciu skrinku…

NIEKEDY STAČÍ LEN ODPOČÍVAŤ

Občas si rodičia myslia, že keď má dieťa ťažkosti so zaspávaním alebo zle spí cez noc, tak sa to zlepší, keď vynechajú popoludňajší spánok. To je však omyl. Dobrému spánku pomáha pravidelnosť, teda aj pravidelné spanie po obede.

Sem-tam sa síce stane, že z nejakého dôvodu odpadne, väčšinou to však dieťa vykoľají a poznačí to aj zvyšok jeho dňa. Ak je náš potomok nespavý povahou, tak ho naučíme, aby aspoň odpočíval v izbičke. V posteli si môže prezerať knižky alebo sa zaoberať inou pokojnou aktivitou. Aspoň sčasti mu to dodá vynechaný odpočinok a nám pomôže vychutnať chvíľku pre seba.

 

21.2.2020 4:46| autor: Helena Chvojková 

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

Na tomto webe spracovávame cookies potrebné pre jeho fungovanie a analytiku, v prípade súhlasu tiež cookies na účely cielenie reklamy a personalizáciou reklám. K tomu využijeme partnerov pre sociálne médiá, inzerciu a analýzu. Viac informácií o nastavení cookies nájdete tu.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist