Počet párov, ktoré majú problém s prirodzeným počatím, rastie

„ V osemdesiatych rokoch, keď sa umelé oplodnenie na Západe už rozvinulo, sme u nás boli pomerne nešťastní z toho, že liečba neplodnosti v Československu za socializmu prakticky neexistovala. Samozrejme, boli nadšenci, ktorí to najrôznejšími spôsobmi skúšali. Čoskoro sa im podarilo oplodnenie metódou GIFT, čiže zavedením zárodočných buniek do vajíčkovodu ženy,“ spomína MUDr. Ján Šulc, spoluzakladateľ pražského centra reprodukčnej medicíny Gest na obdobie, keď sa začala písať česká a slovenská história umelého oplodňovania.

Takže ženám, ktorým sa nedarilo otehotnieť prirodzenou cestou, ostávala jedine adopcia?
Tak to sa povedať nedá. Existovala, samozrejme, možnosť hormonálnej liečby. Nepriechodnosť vajíčkovodov sa riešila mikrochirurgickým zákrokom. Operáciou zas endometrióza. Nesmieme zabúdať ani na rehabilitačnú terapiu, ktorú vtedy s úspechom používala pani Mojžišová. Z metód asistovanej reprodukcie sa vykonávala len inseminácia, ktorá je síce takisto druhom umelého oplodnenia, ale spočíva iba v tom, že sa spermie zavádzajú do pošvy, prípadne až do maternice. K dispozícii boli aj spermie darcov. IVF program, teda program mimotelového oplodnenia, sa pred revolúciou vykonával za veľmi amatérskych podmienok a s minimálnym efektom. Až po roku 1989, keď sme získali prístup k moderným liekom, technológiám a špeciálnym roztokom na kultiváciu, sa tento program začal výraznejšie rozvíjať.

Chodili ste sa teda učiť ku skúsenejším kolegom do zahraničia?
Po roku´89, samozrejme, áno, dovtedy nie.

Vaša klinika Gest bola založená na začiatku deväťdesiatych rokov. Začali ste ihneď vykonávať mimotelové oplodnenie?
Gest bola založená v roku 1993 a až o rok neskôr sme začali s programom mimotelového oplodnenia. Najprv sme fungovali ako transportné centrum, kde sme pacientky pozorovali a vykonávali odbery vajíčok, ktoré sme potom vozili do laboratória Ústavu pre starostlivosť o matku a dieťa v Podolí. Toto pracovisko bolo v tých časoch jediným svojho druhu. Po jeho zániku sme spolupracovali s iným podobne zameraným pracoviskom. Vlastné laboratórium sme vybudovali až v roku 1998.

Sú nejaké rozdiely v pojmoch umelé oplodnenie a bábätko zo skúmavky?
Veľmi často sa tieto pojmy zamieňajú. Ale umelé oplodnenie a bábätko zo skúmavky neznamená to isté. Umelé oplodnenie je širšia kategória, rovná sa pojmu asistovaná reprodukcia. Patrí sem vnútromaternicová inseminácia a IVF program. IVF program znamená In Vitro Fertilisation, respektíve bábätko zo skúmavky, teda mimotelové oplodnenie. Nie každé umelé oplodnenie však musí byť mimotelové.

Ak porovnáte situáciu v deväťdesiatych rokoch so súčasnosťou, má viac párov problém s prirodzeným otehotnením?
Počet párov, ktoré majú problém s prirodzeným počatím, od deväťdesiatych rokov rastie. Na druhej strane odvtedy vzniklo veľa pracovísk, ktoré sa touto otázkou zaoberajú.

Čo spôsobuje, že počet takto postihnutých ľudí stúpa?
Známym a veľakrát citovaným problémom je znižujúca sa plodnosť mužov.

Môže za to napríklad aj životný štýl?
Možno, ale to nikto nevie naisto. Znižujúca sa plodnosť mužov je spôsobená možno tým, že sme ako druh premnožený a príroda sa takto sama bráni. Na klesajúcej plodnosti mužov sa určite podieľa aj životné prostredie, rovnako ako životný štýl, ale jednoznačná príčina nie je známa. Je však dokázaný fakt, že plodnosť mužov v celom západnom svete z roka na rok klesá.

A čo veková skladba vašich pacientov? Zmenila sa?
Problémy s prirodzeným otehotnením určite súvisia aj so sociologickými faktormi. Odkladanie tehotenstva na neskôr, teda filozofia, že najprv treba robiť kariéru a až potom budovať rodinu, sa, samozrejme, môže vypomstiť. Plodnosť ženy je totiž biologicky limitovaná. Na rozdiel od muža je pre ňu prelomovým obdobím vek medzi tridsiatym piatym až štyridsiatym rokom. Potom už plodnosť dramaticky klesá a po štyridsiatke môže otehotnenie predstavovať dokonca vážny problém.

V akom veku sa teda odporúča ženám otehotnieť, aby nemuseli vyhľadávať pomoc odborníkov na liečbu neplodnosti?
Nechcem povedať, že čím skôr, tým lepšie, ale tehotenstvo by sa malo rozhodne riešiť pred tridsiatym piatym rokom života. Medzi ženami a mužmi je jeden zásadný rozdiel, ktorý sa málo zdôrazňuje. Ženy majú v sebe všetky svoje zárodočné bunky už od narodenia. Vajíčka teda spolu so ženou starnú a spotrebúvajú sa. Muži, naopak, produkujú spermie neustále. Napriek tomu, že aj naša plodnosť sa vekom zhoršuje, stále sme schopní tvoriť nové spermie. Nové vajíčko sa však v tele ženy už nikdy nevytvorí, preto je starnutie u žien veľmi dôležitý biologický faktor.

Ako postupujete, ak sa na vás obráti žena, ktorá už mala štyridsať? Odmietnete ju?
Vekové obmedzenie na liečbu mimotelovým oplodnením neexistuje. Pacientky však vždy upozorňujeme na to, že ich šanca na úspech je znížená alebo veľmi malá. Obmedzenie, ktoré súvisí s vekom, sa vzťahuje len na formu úhrady, pretože poisťovňa hradí liečbu mimotelovým oplodnením spravidla len do štyridsiatich rokov.

Dá sa ťažkostiam s prirodzeným otehotnením nejako predchádzať?
Nemyslím si, že by fungovala nejaká zaručená rada, ako týmto problémom predísť. Často sa hovorí o zdravej životospráve. Sú však ženy, ktoré by nezjedli ani len plnotučný jogurt, nefajčia, a aj tak nemôžu mať deti a naopak. Ale, samozrejme, bežné pravidlá zdravého životného štýlu sú na mieste. Rozhodne by som chcel upozorniť, že napríklad fajčenie výrazne negatívne ovplyvňuje plodnosť u oboch partnerov. Je zaujímavé, že o nikotíne sa hovorí ako o jede na srdce, o tom, že vyvoláva rakovinu pľúc, ale jeho negatívny dosah na plodnosť sa už príliš nezdôrazňuje. Aj v prípade mimotelového oplodnenia je šanca u fajčiara v porovnaní s nefajčiarom znížená.

Môže na sebe žena alebo jej partner nejako vypozorovať, že by mohli mať so založením rodiny problémy?
Neexistuje žiadny ukazovateľ, na základe ktorého by sa to dalo odhadnúť.

Musí pár, ktorý sa rozhodne podstúpiť umelé oplodnenie, vyhovieť nejakým zvláštnym podmienkam?
Na podstúpenie umelého oplodnenia musia mať predovšetkým dôvod. Malo by ísť o neplodný pár, teda o dvojicu, ktorá sa aspoň rok bezúspešne snaží o počatie. Pretože nie každá neplodnosť sa musí nutne liečiť mimotelovým oplodnením, pacienti sa podrobujú najprv testom. Dokonca si zakladáme na tom, že polovicu párov dokážeme vyliečiť iným spôsobom, než je veľmi nákladný program IVF. V rámci testov sa vyšetruje hormonálne pozadie, zisťujeme, či žena ovuluje, alebo nie. Na základe výsledkov sa potom musí adekvátnym spôsobom upraviť ovulácia, hormonálne a pošvové prostredie.

Toto všetko môže mnohým pacientom pomôcť bez toho, aby sme ich museli zaraďovať do programu mimotelového oplodnenia. Z našich štatistík vyplýva, že minimálne polovici párov pomôžeme jednoduchšou, nenáročnou neinvazívnou metódou, než akú predstavujú postupy asistovanej reprodukcie. Samozrejme tam, kde je to nevyhnutné, sme pripravení tieto postupy aplikovať. V poslednom období si ľudia myslia, že keď má niekto problémy s otehotnením, urobíme mu bábätko zo skúmavky. A myslím si, že tak by to byť nemalo.

U mnohých žien, ktoré podstúpili mimotelové oplodnenie, často dochádza k viacnásobnému tehotenstvu. Je možné počet narodených detí dopredu ovplyvniť?
Záleží na počte embryí, ktoré žene zavádzame. Ak zavádzame dve, je riziko, že sa narodia dvojčatá, približne tridsaťpercentné. V súčasnosti je bežným štandardom zavádzanie dvoch embryí. Predísť viacnásobnému tehotenstvu sa dá tým, že sa do tela ženy zavedie len jedno kvalitné embryo.

Môže si teda pacientka sama zvoliť, či chce mať dvojčatá?
Samozrejme, že sa na to pýtame a upozorňujeme na riziko viacnásobného tehotenstva. Kedysi sa zavádzalo aj päť embryí a v takých prípadoch sa mohli narodiť aj viac než dve deti. V súčasnosti, až na výnimky, nezavádzame viac ako dve embryá. Ak si pár dvojčatá nepraje, zavádzame len jedno embryo. Potom je riziko dvojčiat jedna k osemdesiatim, pretože nedokážeme vylúčiť jednovaječné dvojčatá.

Predstavuje umelé oplodnenie ešte ďalšie riziká?
Riziká sú pomerne malé, ale existujú. To najzásadnejšie, teda viacnásobné tehotenstvo, sme už spomínali. Potom môžu nastať komplikácie, ako sú zápaly alebo poranenia pri odbere vajíčok, ale tieto riziká sú extrémne nízke. Ďalším potenciálnym problémom je takzvaný hyperstimulačný syndróm, ktorý predstavuje asi tú najvážnejšiu komplikáciu v súvislosti s mimotelovým oplodnením. Môže nastať približne v jednom percente prípadov a ide o to, že vaječníky neadekvátne zareagujú na stimulačnú liečbu, ich reakcia sa vymkne spod kontroly a stimulácia prebieha atypicky.

Znamená to, že k umelému oplodneniu potom vôbec nemôže dôjsť?
Postupy, ako pristupovať k hyperstimulačnému syndrómu, sa rôznia. Buď je možné cyklus úplne zrušiť, alebo odobrať vajíčka, ale nezaviesť embryá späť. Toto je jediná potenciálne vážnejšia komplikácia IVF.

Je možné podstúpiť asistovanú reprodukciu aj niekoľkokrát za sebou?
Je možné podstupovať ju bez obmedzenia. Je to len otázka financií, pretože poisťovne majú určitý limit. V súčasnosti hradia štyri pokusy, z toho tri transferom. Ak sa pacientka rozhodne ďalší zákrok hradiť bez účasti poisťovne, žiadny limit neexistuje.

Koľko teda hradia partneri z vlastného vrecka?
IVF je finančne veľmi náročná metóda. Finančná spoluúčasť je úplne bežná. IVF sa dá vykonať bez akejkoľvek úhrady, ale je to cyklus, ktorý nemôžeme odporučiť. Ak chcú partneri kvalitný cyklus, musia počítať s doplatkom v stovkách eur. Ak chceme ponúknuť to najlepšie, tak sa doplatky pohybujú okolo dvadsať- až dvadsaťpäťtisíc korún (okolo osemsto eur)

Zmraziť spermie alebo embryá nie je pri možnostiach dnešnej medicíny vôbec náročné. Ako je to so zmrazením vajíčok?
Proces zmrazovania vajíčok je v porovnaní so zmrazovaním spermií alebo embryí ešte stále problém. Respektíve, my dokážeme vajíčko zmraziť, ale jeho prežitie po rozmrazení je problematické. Skôr by som odporučil, aby si žena, ktorá má stáleho partnera, dala zmraziť embryá, ktoré sa môžu zaviesť neskôr.

Existujú etické zábrany, ktoré by neskoršiemu zavedeniu embrya bránili?
U nás existuje zákon o asistovanej reprodukcii, ktorý je pomerne liberálny a jasne definuje, čo je prípustné a za akých podmienok. Ďalej tu máme smernicu Európskej únie, ktorá túto problematiku rieši, a potom sú to odporúčania Etickej komisie, ktoré však, našťastie, asistovanú reprodukciu limitujú len minimálne. V Česku a ani na Slovensku napríklad nie je povolené náhradné materstvo, takzvaná surogátna matka, ktorá by inej žene donosila dieťa. Ak by teda pacientka chcela dať zmraziť embryo a dať si ho zaviesť napríklad o päť rokov neskôr, neexistuje dôvod, prečo by tak nemohla urobiť.

Ako je to s asistovanou reprodukciou, ak si ju želá homosexuálny pár?
Nemáme právo pátrať, aká je sexuálna orientácia pacientok alebo niekoho vylučovať z liečby pre sexuálnu orientáciu, ale dieťa má zo zákona právo mať otca. Vyžadujeme teda, aby prišla žena s mužom, ktorý písomne uzná otcovstvo. Ak nás osloví žena, ktorá chce bábätko bez partnera, musíme ju odmietnuť, pretože to naše zákony neumožňujú.

Existujú rezervy, na ktorých musí váš odbor ešte pracovať alebo, naopak, už všetky postupy poznáte a nie je čo objavovať?
Samozrejme, že ich nepoznáme. Hlavný problém spočíva v tom, že IVF nemá ani zďaleka stopercentnú úspešnosť. Úspešnosť dobrých pracovísk sa pohybuje na úrovni okolo tridsaťpäť až štyridsať percent. Šesťdesiat percent cyklov je teda neúspešných. Základným problémom, ktorému ešte nerozumieme, je prijatie implantácie embrya v maternici. Nie každé embryo sa dokáže v maternici ďalej vyvíjať.

Na Babywebe tiež nájdete:

Cena umelého oplodnenia
Nemôžete otehotnieť? Nevzdávajte to!
Príčina neplodnosti a možnosti riešenia
Darcovstvo spermií

28.2.2011 9:20| autor: Kateřina Bártová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist