Ivka v 21. tt – Vyšetrenie v Martine

TEHUL’KA LIVE IVKA! Ahojte žienky, ako som Vám spomínala, že sme objednaný na sonografické vyšetrenie ku pánovi doktorovi Grochálovi do Martina, tak tento týždeň je to za nami. Slzy v očiach, strastiplná cesta. Však čítajte ďalej.

 Foto: Paulína Ščepková www.fb.com/paulina.scepkova

Cesta tam vlakom úplná bieda. Z Banskej Bystrice na ten smer cez Turčianske Teplice furt meškajú vlaky, pokazia sa lebo tade chodia staré rárohy. Veľa mostov, málo signálu. Takže ak vlakom tak si nezabudnite pribaliť veľa vody, nejaké to občerstvenie a knihu. Lebo signál na internet je veľmi smiešny.  Nech máte akéhokoľvek operátora, tam je to spôsobené tými mostami a „pustatinou“. Po dlhom modlení a potení vystúpite na stanici, ktorú prerábajú nedá sa nikade poriadne prejsť. Autom je to o niečo komfortnejšia ale cesty cez Šturec a aj cez Žiar sú bieda. Opravovali síce starú panelovú cestu, ktorou sa vchádza do Martina ale inak to je raz doľava, hneď zas doprava, doľava, doprava. Hore dole hocijak, takže čo sa tohto týka tak vlak je lepší.

Ambulancia

Čo sa týka vzdialenosti od stanice do ambulancie. Tak je to úplne, pohode, blízko na pešo. Pomalým krokom, tak 10 minút. To stihnete aj popozerať sa okolo seba, že kde čo je. Je tam blízko aj väčšie nákupné centrum, ak máte čas. To je hneď cestou. Samotné pracovisko, je trošku schované. Nachádza sa v takom väčšom rodinnom dome, kde sú aj iné ambulancie na prízemí. A pred týmto domom sa nachádza ešte jeden taký menší hneď pri hlavnej ceste. V ňom je na prízemí lekáreň.

Takže stačí zájsť za túto budovu a hneď prvé dvere, ktoré uvidíte, tam to je. My sme tam s partnerom prišli. Boli zatvorené. Hľadali sme okolo celého domu iný vchod, ako sa tam dostať, nikade cesta neviedla. Až potom sme si tam všimli, že dvere sú správne aj keď sú zatvorené. Ono na pravej strane dverí, na stene je umiestnený zvonček a treba zvoniť, keď idete na vyšetrenie. Zazvonili sme otvorili nám. Ambulancia sa nachádza na prvom poschodí, hneď ako vyjdete schodmi hore. Vojdete dnu tam je čakáreň. Veľmi pekne to vyzerá, nové kožené gauče, obrazy detičiek na stene, cukríky na stole, aj galón s vodou je tam na načapovanie. Dvojo dverí. Jedny sú na toaletu a druhé do samotnej ambulancie.

Zavolali nás dnu

Ani sme dlho nečakali, dala som si cukrík, zbehla na toaletu a už ma sestrička čakala. Vošli sme dnu, sestrička si pozapisovala údaje na taký dotazník, podpísala som a mohli sme ísť za pánom doktorom. Samotný priestor u doktora veľmi pekný, jednoduchý. Ľahla som si na posteľ, ktorá bola podopretá aby som mohla vidieť na veľký monitor, ktorý bol hneď oproti mne. Vedľa mňa po pravej strane mal ďalší monitor a prístroj pán doktor. Vyhrňte tričko, gate tričku nižšie, kopa gélu a išli sme na to.

Ten pohľad

Na veľkom monitore pred sebou som zrazu aj s partnerom zazrela to drobčiatko. Nevinné malé stvorenie, ktoré vyzeralo už úplne ako človek. Všetko to malo. Ručičky, pršteky – všetkých 20, aj nožičky, hlavičku, noštek, špúlilo pery,… Môžete si čítať koľko chcete na internete o tom ako  drobec, každý týždeň rastie, čo má už vyvinuté a čo nie. Ako sa mu začínajú oddeľovať pršteky na rukách, formovať noštek, atď. No ten pohľad, keď ho uvidíte… Vtedy vám to začína dochádzať.

Tá krása. Ako to začalo, z jedného milovania, kedy si nikto nemyslel, že sa môže niečo také udiať. Vznikne toto. Malý človiečik. Živý, dýchajúci. Začína sa plne osamostatňovať aj keď vašu pomoc v tele ešte z veľmi veľkej časti potrebuje. Pije plodovú vodu, trakt už mu začína fungovať, ciká aj kaká. Zviera ruky do päste, olizuje palček, hýbe prštekmi na nohách. No nádhera.

Partner

Partner bol prvý krát so mnou vo vnútri na nejakom takomto vyšetrení. U nášho gynekológa totižto dnu ešte nebol. Snáď na ďalší raz sa podarí aby ho videl zas. Bol očarený, pozeral stále na monitor, rýchly pohľad na mňa či mi nijak neubližuje a zas na drobca. Nepodarí sa mu ma presvedčiť a zatĺkať, že slzička mu nevyšla. Ja viem, že áno. Bolo to veľmi krásne. Pretože takéto „pure“ pocity, ktoré idú samé von a nemôžete, neviete sa im nijak brániť sú na nezaplatenie.

Verdikt doktora

Všetko poriadne meral, ukazoval, vysvetľoval. Vždy, keď nejakú dĺžku meral nám povedal ako, načo, prečo, začo. Čo je v norme, čo nie je. Čo je v pohode, čo už nie je. Aby som nezabudla, tak hneď na začiatku sa nás pýtal či chceme vedieť pohlavie. Naša odpoveď bola jasná. Nie. Pán doktor to akceptoval a tak to zapísal aj do správy. No, nebudem zatĺkať, že asi 3 krát sa nás to počas celého vyšetrenia pýtal. Jeho to viac tešilo, ako by to tešilo nás. Milý bol veľmi. Hlavne ľudský. Prehral nám aj nahlas tlkot srdca, nášho drobca. Vtedy zas mne išla slzka do očka, lebo to bolo prvý krát, kedy som počula dieťatko.

Celé vyšetrenie trvalo cca 10-15 minút. Totižto pán doktor sa ho snažil aj otočiť trošku lebo malo dole hlavičku schovanú. No vraj neposlúchalo a nechcelo sa mu otočiť. Práve aj z tohto dôvodu, nám nespravil, žiadne 4d sono – teda video. Pretože by sme z toho veľa nemali. Ono sa zvykne vždy natáčať tvárička aby sme videli ako sa tvári, či žužle prštek a pod. Boli sme trošku smutný, pretože už sme boli rozhodnutý, že video chceme. Nech sa deje čo sa deje. Takže nakoniec sme vyfasovali aspoň krásnu fotku bábätka.

Koniec radosti

A už bol čas skončiť radosť. Pán doktor zobral do ruky servítky. Môžete sa utrieť. A bolo po tom. Už iba utrieť, zobrať veci a pustiť ďalší pár do ambulancie. My sme sa ešte u sestričky zastavili. Tá nám dala správu so všetkými hodnotami premeranými aj veľkosťou, váhou, týždňom tehotenstva a pod. Zaplatili sme 80€ za vyšetrenie a 5€ za farebnú fotku. Zobrali „caky paky“ a mohli ísť domov.

Keď sme vyšli

Vyšli sme z tade von a objímali sme sa jak divý. Šťastný, že je všetko v poriadku s drobcom. Zistili sme, že je ešte trošku staršie ako sme dovtedy vedeli a že je nádherné. Na fotke nám špúli pery a pupočná šnúra vyzerá jak dlhé dievčenské vlásky. Dlho sme pozerali na fotku a tešili sa v objatí.

Nesmieme zabudnúť

Určite sme nemohli zabudnúť volať rovno obom babkám a aj prababke. Tie totižto už písali o dušu. Zvedavé na všetko. Vytešili sa s nami. Hneď sme im aj odfotili fotku a išli sme zas na vlak domov.

Cesta domov

Cesta trvala neskutočne dlho. Pokazil sa rušeň, cúvali sme do najbližšej stanice, potom zas dopredu. Meškanie cez hodinu. No ja som mala stále úsmev na tvári. Partner ten spokojne zadriemal. A zrazu sme boli doma.

Oplatí sa to?

Nech si hocikto hovorí čo chce. Určite, ženy sa to oplatí. Jednak vás to neskutočne upokojí ako mňa. Budete vedieť, že je všetko v poriadku. Ten pohľad, každá sekunda bola krásna. Veľa peňazí to je. No ak sa vám dá, tak určite to absolvujte. Budete spokojná, šťastná nehovoriac o tom ako partnera veľmi poteší ten moment, pohľad.

Prajem vám krásny deň.

Ivka


Ivka je v 21. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

27.8.2019 1:47| autor: Redakcia Babywebu.sk
Viac o téme: rukyvyšetrenieženy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

Na tomto webe spracovávame cookies potrebné pre jeho fungovanie a analytiku, v prípade súhlasu tiež cookies na účely cielenie reklamy a personalizáciou reklám. K tomu využijeme partnerov pre sociálne médiá, inzerciu a analýzu. Viac informácií o nastavení cookies nájdete tu.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist