38. týždeň tehotenstva – Už to bude? Či nás drobec len skúša?

Začalo sa to úplne nevinne.

tehulka_ivka-1100x618.jpg Zdroj: Ivka Svetliaková

Išla som za partnerom na večeru do roboty. Krásnu predstavu sme mali, že sa najeme, on skončí v práci a prechádzkovým krokom sa vrátime domov. Nie je to ďaleko, takže nám to dobre padne. Prišla som tam, stretla som kamarátku. Bola som rada, veľmi zlaté dievča. Tak sme sa nevedeli dorozprávať.

Ešte sme aj žartovali, že môžem už hocikedy rodiť. Že aj teraz mi môže odtiecť plodová voda a bude. Hahaha, všetko veľká zábava. Rozlúčili sme sa a išla som za partnerom. Nestíhal už večeru, lebo ku koncu sa im v predajni nakopili ľudia. No tešila som sa aj tak, lebo o to skôr sme mohli ísť domov. Šiel sa poprezliekať a začali zatvárať predajňu.

Ja som sa vtom ešte rozbehla, že idem na toaletu, lebo by som to domov nevydržala. Však teraz chodím každú chvíľu. Vyzliekam nohavice, pozerám a, čuduj sa svete, čo vidím? Vlhko, mokro. Fľak cez nohavičky až na legíny. Tak som teda v pokoji spravila, čo som potrebovala, a išla naspäť za partnerom. Ten už pobalený, prichystaný, že môžeme ísť. Na tvári som však mala zvláštny výraz, tak sa ma hneď pýtal, že čo sa deje. Povedala som mu, nech už ideme, nechcela som to rozoberať pred jeho kolegami.

Keď sme odtiaľ vychádzali, ešte raz sa ma spýtal, čo sa deje. Hneď vedel, že svoje problémy nechcem rozoberať pred inými ľuďmi. Tak mu s úsmevom na tvári a neistotou v očiach hovorím: „Asi mi tak trošku odtiekla voda. Plodová voda.“

Reakcia partnera?

Haha. No ten v tom momente zastal, položil tašku, čo mal v ruke, a pozerá na mňa. Pozerá a pozerá. Oneskorená reakcia. Vstrebáva. Otázka: „Ty už rodíš?“ Nasleduje konštatovanie: „Ty rodíš.“ „Už je to tu?!“ Neistý tón hlasu. Zmätok v hlave a stále vstrebáva. Vtom zobral tašku a povedal mi: „Poďme rýchlo domov.“

Cestou som mu vysvetlila, že to nemusí byť na 100 % plodová voda. Mohlo mi cvrknúť, mohla som sa spotiť, výtok. Je toho viac, no sama som si nebola istá. Išli sme teda na MHD domov. „Vymeníš vložku a budeme to sledovať. Stopnem 20 minút,“ hovorí mi. Ak tam niečo bude, pôjdeme rýchlo do nemocnice.

Prišli sme domov, stalo sa, ako sme sa dohodli. Po 20 minútach bola jemne vlhká vložka. Akoby ste tam kvapli dve kvapky. Povedala som, uvidíme teda do rána, čo bude. Bolo to dosť podobné, ibaže vložku som pre istotu ešte niekoľkokrát vymenila.

Cez noc ani ráno nebol nejaký špeciálny vodný nález. Tak som si myslela, že máme pokoj.

Išli sme si povybavovať veci ako v iný deň, na poštu, do obchodu atď. Prišli sme domov poobede a rozprávame sa o tom, že čo teda?

Pretože plodová voda môže odtekať aj po kúskoch, hlavne keď máte hlavičku dieťatka tak nízko medzi bedrovými kosťami ako ja. Vtedy totiž tlačí na krček a robí akoby zátku pre vodu, a preto môže po kúskoch odtekať.

Nakoniec sme sa pre pokoj na srdci aj duši rozhodli ísť! Vedeli sme, že existuje test, ktorý mi môžu spraviť a zistiť, či to je plodová voda, alebo nie. Kvapnú na vložku kúsok nejakej tekutiny, a ak sa sfarbí – bingo. Ak sa nesfarbí, tak sa nič nedeje.

Prišli sme tam. Sedel tam pán, ktorý už čakal štyri hodiny, chudák, na chodbe na svoju ženu. Tá už išla rodiť, bola však ešte len v 35. týždni tehotenstva. Risk, ale verím, že im to dobre dopadlo.

Sestrička spravila test, ako sme predpokladali, a doktor povedal, že nech spraví aj záznam. To je to vyšetrenie s tými dvoma vecičkami na brušku, čo pripevnia pásom. Spomínala som vám to minulý týždeň. Sleduje to ozveny dieťatka a sťahy maternice. Dvadsať minút som si poležala, ale poviem vám, bzučalo to tam jedna radosť. Aj záznam bol hore-dole hore-dole čiaročky. Tak mi už išlo v hlave, že možno to tu už aj bude. Stále neistota a napätie.

Kopa žien to tak má, začne im odtekať plodová voda a kontrakcie prídu až o niekoľko hodín. Alebo až tesne pred pôrodom, dovtedy žiadna bolesť. Kamarátka, čo rodila pred mesiacom, to mala presne takisto.

Na pohotovosti pre tehotné, teda pre nich to už je oddelenie, kde sú pôrodné sály, bola pani v 35. týždni tehotenstva, čo som spomínala, a ešte jedna pani, tej museli dávať nejaké infúzie, lieky. Bohvie, čo jej, chudinke, bolo. Tak som musela dlhšie čakať, kým ma vyšetria, pretože doktor sa venoval týmto dvom ženám.

Prišlo to, zavolal ma dnu. Zbadala som ho. Mladý. Mladučký. 26 či 27 rokov mohol mať. A bol to Ukrajinec. Kombinácia na nezaplatenie. Povedala som si však, že nebudem mať predsudky. Sadla som si na kozu a išiel ma vyšetriť. Už tu sa to začalo podivne. Zobral si také dva kovové nástroje, ktoré však boli na mňa priveľké. Menšie nemal, tak dosť neisto, s výrazom, ako keby to robil prvýkrát, si dal rukavice, že ide teda rukou skúsiť a vyšetriť krček maternice. Hovorím si, dobre, Ivka, pokoj, to zvládneš. Spravil sono cez bruško aj odspodku. Samozrejme, nestihol vymeniť podo mnou ani papier, čo prestierajú gynekológovia na kozu. Bolo vidno, že je roztrhnutý a zjavne použitý, tak som si to sama trošku posunula. Takisto pri sone, keď som si líhala na posteľ, tak nevymenil nepremokavú podložku. Na nej boli už normálne fľaky, tak som si ju dala pod nohy a ľahla mimo nej. Radšej som mu nič nehovorila, bohvie, ako by to potom dopadlo.

Ukázal mi, že plodovej vody je dostatok, skonštatoval, že sa neotváram viac, ako som bola, a že aj vyšetrenie vyzerá v poriadku. Zobral mi pre istotu ešte stery, či nemám nejaký zápal, že by to mohlo byť z toho. Výsledky sa dozviem na ďalší týždeň na vyšetrení v nemocnici.

Začal spisovať záznam o urgentnom vyšetrení. Samozrejme, zapisuje sa tam týždeň, v ktorom som. Ani to si nevedel vypočítať, musel si hľadať na internete nejakú kalkulačku na to. No a pravdupovediac, vypočítal to i tak zle. Pretože nemôžem byť v nižšom týždni, ako mi v ten týždeň napísala pani doktorka na týždennej kontrole v nemocnici. Takže parádička. No sama pre seba som si urobila záver, že plodová voda to nie je. Neotváram sa viac, takže nerodím, ten zvyšok nech už je, ako chce. Hlavne, že je všetko okej a bol to iba planý poplach.

S veľkým pokojom sme išli s partnerom domov. Neistota, ktorú sme mali, pominula, a teda sme sa rozhodli sa odmeniť. Nezdravo. Išli sme sa najesť do mesta. Napráskaní sme prišli domov a zaspali.

Tentoraz to bol planý poplach, ktorý odznel. Sme radi, že sme išli do tej nemocnice, aj keď sa reálne nič nedialo. (To sme však nemohli vedieť na 100 %.) Vďaka tomuto výletu sme si dopriali pokojný spánok, pohodu a istotu. Tú sme teda potrebovali. Je pravda, že niečo podobné sa môže stať do pôrodu ešte ikskrát. No verím, že už to budem schopná rozoznať.

Náš najbližší výlet do pavilónu 2B na druhé poschodie nemocnice v Banskej Bystrici bude už iba naostro s taškami. Budeme pripravení a nebudeme mať obavy. Nacvičili sme si to, vieme, kde to je, videli sme priestory. Tá obava z niečoho nového bude omnoho menšia. A dodalo nám to aj vedomie, že naozaj to už môže byť hocikedy. Možno práve, keď dopíšem tento článok a pôjdem si ľahnúť spať, sa to rozbehne. Nikto nevie.

Nechajme sa prekvapiť. Tak hádam o týždeň, žienky.

Ivka

Ivka je v 38. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

24.12.2019 4:49| autor: Ivka Svetliaková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

Na tomto webe spracovávame cookies potrebné pre jeho fungovanie a analytiku, v prípade súhlasu tiež cookies na účely cielenie reklamy a personalizáciou reklám. K tomu využijeme partnerov pre sociálne médiá, inzerciu a analýzu. Viac informácií o nastavení cookies nájdete tu.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist