Ivka po pôrode – Ako prebiehal samotný pôrod

Takže, ako som vám spomínala, odtiekol mi kúsok plodovej vody a bežali sme do nemocnice. Čo sa tam dialo? Poďme postupne na to.

Prišli sme na gynekologický urgent

Zazvonili sme so slovami, že mi zrejme odtiekla plodová voda. Zobrali ma dnu na vyšetrenie CTG, tzv. pásy. Dvadsať minút zaznamenávali ozveny plodu a sťahy maternice. Potom som išla na vyšetrenie k pani doktorke. Tá skonštatovala, že to zrejme bola plodová voda, ale nebola som viac otvorená ako týždeň predtým.

Takže bolo isté, že rodiť ešte nebudem. Preto ma chceli zrejme poslať domov, no sestrička povedala, že na druhý deň ma čaká hospitalizácia. Tak pani doktorka rozhodla, že nepôjdem. Nechajú si ma tam, aby som nebehala hore-dole. Tak som tam ostala.

Naordinovala mi antibiotiká o 12 hodín, ak dovtedy neporodím. Samozrejme som neporodila, takže som ich o tých 12 hodín dostala. Partner bol doma a netrpezlivo čakal, kedy mu budem volať alebo písať, že už rodím, aby prišiel. No nie a nie taká správa prísť. Tak si išiel pospať, aby vládal, keby to prišlo.

Prečo antibiotiká?

Každé dve hodiny mi robili kontrolné CTG vyšetrenie na 20 minút plus som dostala tie antibiotiká. Pýtate sa prečo? Keď pomaly odteká plodová voda, tak je to infekčné pre dieťatko. Nechráni ho plodový obal a všetko tak ako dovtedy. Takisto by mohol prepuknúť zápal u mňa, keby tento stav trval dlho.

A, samozrejme, povedali mi, že ak do ďalšieho rána, teda do rána 6. 1. neporodím, tak budú nútení pôrod vyvolať, pretože dlho po odtečení vody nemôže dieťatko ostať v brušku, hoci som dostala antibiotiká.

ČÍTAJTE TIEŽ:

• Ivka po porode – Najprv pohodička a pak sme svihli do vrtule
• 38. týždeň tehotenstva – Už to bude? Či nás drobec len skúša?
• 37. týždeň tehotenstva – Prvé vyšetrenie v nemocnici

Samozrejme, že som neporodila

Takže ráno ma vyšetrila pani doktorka, uznala, že som o niečo viac otvorená, ale na pôrod to ešte nie je. Bolo to na 4 cm. Tak mi naordinovali oxytocín. Predpokladali, že mi pomôže vyvolať silnejšie kontrakcie a porodím rýchlejšie. Lenže ja som takýmto spôsobom vôbec pôrod nechcela.

Oxytocínu som sa chcela vyhnúť, aj inému spôsobu vyvolania pôrodu. Moje telo akoby to cítilo, a keď mi pustili do žily oxytocín, tak kontrakcie sa predlžovali. Mali sa však skracovať a silnieť. Tak teda vysadili oxytocín a nechali to na voľný priebeh.

Trvalo to dlhšie, ale prišlo to

Ešte som vám zabudla povedať, že ráno som oznámila, že pri pôrode chcem mať partnera. Sestrička povedala, že ak ho chcem mať, tak môže už prísť. Hoci som ešte nešla na sálu ani rodiť, v izbe som nemala žiadnu spolubývajúcu, tak povedali, že tam môžem mať partnera aj na tzv. čakačke.

Prišiel do polhodinky a bol mi celý ten čas oporou. Veľkou oporou. Bolesť som necítila v brušku, ale v krížoch. Ešte počas tehotenstva som sa rozhodla, že epidurálnu anestéziu nechcem. Takže si neviem predstaviť, že by tam  partner nebol so mnou.

Keď prišla kontrakcia, mala som pocit, akoby mi išlo zlomiť kríže na polovicu. Jeho teplé dlane mi vtedy hriali kríže a bolesť bola minimálne o polovicu menšia. A držal mi ruku, v ktorej som mala pichnutú kanylu, aby mi neovísala. Tá kanyla bola správne zavedená aj prilepená, ale strašne ma to bolelo.

Zrejme mám tenšie žily na takú ihlu. A keď už sme išli na pôrodnú sálu, tak mi pri tlačení držal hlavu. Tú by som asi už nevládala držať tak, aby som mala opretú bradu na hrudi. Podal mi vodu, keď som bola smädná. Piť som síce nemohla, ale aspoň som si ovlažila pery.

Počas kontrakcií som aj niekoľkokrát vracala

Od bolesti. Vtedy sa mi síce uľavilo, no keď som sa povracala už štvrtýkrát, tak mi sestrička pichla Degan do žily. Nie preto, že by to vadilo, no keď by prišli tie najsilnejšie kontrakcie a ja by som začala vracať a nie tlačiť, tak by bolo zle. Takže ešte aj to som dostala do žily, a aby som nezabudla, od večere som do ďalšej večere nič nejedla, dostala som výživu do žily. Takže po pôrode som mala taký stiahnutý žalúdok, že dovi dopo.

No potom, keď ma došili a mohla som ísť na oddelenie, tak mi dali jesť. Zjedla som to veľmi rýchlo, i keď musím uznať, že také chutné to isto nebolo. Mala som však obrovský hlad. No a samotný pôrod? Tlačila som a tlačila. Doktorka aj sestrička ma podporovali, partner stál pri mne, to bolo najviac. Že tam vôbec bol a chcel byť. Bolo to na nezaplatenie. Dodával mi pocit bezpečia.

Nevyhla som sa nástrihu

No doktorka bola veľmi šikovná a super ma zašila. Nebolelo to, rýchlo sa mi to zahojilo. Ak vás zaujíma, aký to bol pocit, aká bolesť bola pri kontrakciách a tlačení, tak ja som mala pocit, akoby mi išlo zlomiť kríže na polovicu a ako keby mi niekto chcel vytlačiť kostrč z tela von.

Bolelo to naozaj dosť. No sústredila som sa na tlačenie, svoje telo a dýchanie. Ubehlo to rýchlo, potlačila som a vyšla hlavička. Neskutočná úľava, potom som rýchlo dotlačila zvyšok a malý pupík už bol na svete.

Partnerovo dojatie som vám spomenula už v minulom článku. Slzička tiež vyšla. Tešila som sa neskutočne veľmi, no zároveň som sa snažila vstrebať, že už som matka. Že je to môj, teda náš syn, že vznikol z našej lásky a v mojom tele. Zo mňa vyšiel.

No bolo to naozaj silné, to musím uznať, ale zároveň naozaj veľmi krásne. Musím aj touto formou poďakovať partnerovi, že tam so mnou bol, že sme spolu prežili tento krásny pocit. Náš prvý rodinný zážitok.

Ďakujem Bohu a všetkým, ktorí na tom majú nejakú zásluhu, že sa narodil zdravý, krásny a silný. Náš Christopher.

Užívajte si, žienky, aj chvíle bolesti pri pôrode, pretože sa to skončí veľkým darom. 😉

Ivka s rodinkou