Ivka v 25. tt – Vyšetrenie u gynekológa

V 25. týždni tehotenstva sa klasicky robí ďalšie vyšetrenie u gynekológa. Od tohto týždňa sa už bude iba skracovať doba týchto návštev, poradní. Čo ma čakalo v tento týždeň?

upraveno-25.-tt-1100x618.jpgCelá galéria 40 Zdroj: Paulína Ščepková www.fb.com/paulina.scepkova

Foto: Paulína Ščepková www.fb.com/paulina.scepkova


Tento týždeň som si musela ráno ozaj skoro privstať. O 7:00 už byť v čakárni u gynekológa. Zaklopkať pani sestričke a strčiť jej do ruky glukózový sirup. To mi nakázali na poslednom vyšetrení, na ktorom som bola pred mesiacom. Tak teda som spravila, ako povedali. Sestrička mi rozpustila glukózu do trojdecového pohára a dala vypiť.

Ako to chutí?

Pri tomto sa musím určite pozastaviť. Povedali mi, že to bude iba trošku sladká voda, akoby som si tam dala pár lyžičiek cukru a nechala rozpustiť. Krásna predstava. Najprv to vypila jedna dievčina, čo tiež sedela v čakárni, v tom istom týždni tehotenstva a tiež jej robili tento glukózový test. Vyzerala, že to je pohode. „Exla“ to do seba bez problémov na dvakrát. Tak som si povedala, to bude malina. Potom som nasledovala ja.

Sestrička mi dala pohár do ruky. Ovoňala som, musím povedať, že nie bohviečo, ale teda okúsila som. Musela som. Tak hybaj do toho. Prvý glg? Prehltla som. Ďalší? Už sa mi začínal uzatvárať vrátnik a išlo to nasilu. Tretí? Len tak-tak prešiel. No pohár stále poloplný. Čo s tým teraz, dokelu? Musela som prestať. Pokračovať nepripadalo do úvahy, inak by aj tie tri glgy išli von. Bože, to by bola hanba.  Predýchavala som to teda statočne. Tú odpornú pachuť a smrad. Chcela som to zapiť a pokračovať, lenže to nešlo. Po vypití sme nemohli nič jesť ani piť. Čo teraz? Partner na mňa pozeral, či to dopijem. Snažil sa ma podporiť. Všetko krásne milé, hladkal ma. No len predstava v mojej hlave, že to dám znova do úst, ma ničila. Určite si teraz hovoríte, že tri deci a ona také ofuky robí.  No po tom všetkom, čo som zažila od začiatku tehotenstva, som vedela, že je zle.

Presne poznám ten pocit, keď sa mi začnú hromadiť v ústach slinky, žalúdok sa prekrúcať. V hlave mi ide iba prosba: „Nedávaj to už do úst!“ Toto mi teda mi vôbec nijako nepomáhalo. Snažila som sa preto tieto myšlienky vyhodiť z hlavy. Zmazať, predstaviť si niečo pekné, príjemné, oklamať hlavu, rozum, všetky moje chute aj žalúdok. Prešlo pár minút. Partner mi začal vysvetľovať, že čím dlhšie to budem piť, tým dlhšie tu budeme sedieť. Pretože až po hodine môžu odobrať krv a poslať na expertízu. Išiel na to logicky. Ani jemu, ani mne sa tam totiž nechcelo dlho čakať. Tak som teda nabrala odvahu. Tri, dva, jeden. Prvý glg, druhý glg, tretí glg, štvrtý, piaty. Každým ďalším sa objem tej sladkej gebuziny, čom som požila, zmenšoval. Pauza. Už som cítila, ako sa mi niečo začína nasilu tlačiť von. Veľký nádych, výdych. A znova. Nádych, výdych. Vystrieť sa, aby sa bruško netlačilo. Nádych, výdych. Prehltnúť všetky zvyšky toho nápoja. Nádych, výdych.

 

Mladá baba, ktorá tam so mnou v to ráno bola a tiež vypila tú tekutinu, sa na mňa pozrela. Tak rýchlo ako jej oči neušli hádam ešte nikomu. Radšej uprela zrak úplne iným smerom ako tým mojím. Tipujem, že jej nebolo najlepšie z toho, ako videla, že sa trápim. V pohári ešte o trošku menej ako polovica. Akoby ten prekliaty pohár nemal dno a odniekiaľ sa ten mok stále dopúšťal. Pohár som držala pred sebou, pozerala sa naň. Nešlo mi to do hlavy. No nič, nádych, výdych. Pozriem na partnera, ten mal už aj strach v očiach, aby som ho neovracala. Zasmejem sa a hrdo, plná odvahy, idem pokračovať. Už to musím doraziť. Dokedy s tým budem bojovať? Čím dlhšie to bude trvať, tým horšie to bude pre mňa. Tak teda jeden veľký glg za druhým, tretí k tomu. Mozog dáva povel, aby sa vrátnik otvoril čo najviac a iba by som preliala tú tekutinu do žalúdka. Ako keď prelievate nejaký nápoj z fľaše do pohára. Nejako však neposlúchal. Namiesto toho, aby sa viac a viac tvoril, robil opak. Super. Vidím posledné kvapky v pohári. Vtom tlak z bruška. Tesne pred koncom som musela prestať. Prehltla som, čo som mala v ústach, pozriem na pohár. A dosť. Dva glgy a je po tom trápení. Šup s tým sem. Jeden, dva. Bol koniec. Nádych, výdych. Zopakovala som to asi ešte trikrát. Potom som pohár položila čo najďalej, akoby bol nejako infikovaný. Pripomínal mi totiž tú hnusnú chuť. Rýchlo všetky sliny v ústach prehltnúť, nech to už necítim. A bolo po tom!

Vydýchla som a oprela som sa o partnera. Takmer som mala slzy v očiach. Našťastie to prešlo. Vystrela som si bruško a už sa iba ako ranená laň túlila k partnerovi. Dúfala som, že tak rýchlejšie zabudnem na ten hnus. Tak aj našťastie bolo. Partner začal vtipkovať, nakoniec sme sa tam celú hodinu smiali ako diví. Neskôr sa pridala aj dievčina, ktorá to tak rýchlo a odvážne vypila. Už bol čas. Dnu šla najprv ona, potom ja. Sestrička jej zobrala krv, potom aj mne. Zábava pokračovala aj so sestričkou. Odmerala aj tlak, odvážila. Nezabudla ma vyhrešiť za pribraté 4 kilá. Cítila som sa ako tučniak, no čo už teraz s tým. Radšej som zmenila tému. Potom vyšla od doktora dievčina a išla som ja.

Čo všetko kontroloval?

Tak ako som spomenula, sestrička mi brala krv. Z tej sa zisťuje cukor v krvi, pre ktorý som sa tak trápila s glukózovým sirupom. Zmerali mi tlak, ten som mala úplne ukážkový, hoci som si myslela, že po tom trápení sa mi znížil. Vážila som sa. Doktor kontroloval krček maternice, v akej polohe je, či sa otvára, alebo neotvára. Či je všetko v poriadku, aby som nerodila nedajbože skôr. Kontroloval aj veľkosť maternice, či rastie dostatočne. Pýtal sa, či pretrvávajú nejaké ťažkosti. Povedala som, že nič. Za posledný mesiac bolo všetko fajn. Tak napísal správu. A aby som nezabudla, doniesla som mu aj správu od pána doktora Grochála z Martina.

To bolo to špeciálne 4d sono, čo som vám spomínala. Pozrel, skontroloval, či je to podľa neho v poriadku, vyslovil verdikt. Všetko je v norme. Termín pôrodu mi upravil zo 6. 1. 2020 na 27. 12. 2019. Tesne po Vianociach. To sa mi však nepáči. 2019 je taký nepekný rok. 2020 vyzerá aj znie lepšie. 😀 No veď uvidíme. Ono si to i tak príde na svet, kedy sa mu zachce. Ja to nijako neovplyvním.

A boli sme na konci

Ešte sme trošku požartovali s doktorom a mohla som ísť domov. So sestričkou som sa dohodla na ďalšej kontrole a šup, šup, rýchlo sa najesť. No kontrola nebude už o mesiac, ale o 3 týždne. Skracuje sa to. Som aj rada, nie je to tam také strašné. No a potom som aspoň v pohode, že je všetko v poriadku. Samozrejme, až na tú kozu. Je to predsa len zvláštny pocit, keď vás vyšetruje iný chlap, i keď je to doktor. Dostali sme ďalší balíček Happy Baby – balíček pre nastávajúce mamičky. Partner sa už nevedel v čakárni dočkať. Vytiahli sme jedlo, čo sme si zabalili, a s takou radosťou som ho zjedla, že až.

Toto vyšetrenie prebehlo v poriadku, teda až na tú rozpustenú glukózu. O dva dni som mala volať za výsledky a spokojní sme išli domov.

Ivka


Ivka je v 25. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

24.9.2019 2:39| autor: Redakcia Babywebu.sk

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

Na tomto webe spracovávame cookies potrebné pre jeho fungovanie a analytiku, v prípade súhlasu tiež cookies na účely cielenie reklamy a personalizáciou reklám. K tomu využijeme partnerov pre sociálne médiá, inzerciu a analýzu. Viac informácií o nastavení cookies nájdete tu.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist