Martinkov prvý týždeň

Tak malý človek, tak krátko na tomto svete a už toho toľko stihol…

149902980119688309_1698182913532979_359159890_o-1100x618.jpg

Moje rozprávanie pokračuje odchodom z nemocnice. Hormóny sú hormóny. Bola som matka odtrhnutá od svojho dieťaťa, ktorého som videla sotva 10 sekúnd a tak bolo moje psychické rozpoloženie celkom pochopiteľné. Už cestou z nemocnice ma zaliali slzy. Všetko pokračovalo aj príchodom domov. Tak som domov ísť nechcela. Všetko som si predstavovala úplne inak. Stúpajúc po schodoch na 4 poschodie som na každom podlaží nariekala a objímala priateľa s otázkou prečo je to tak. Po príchode domov ma čakal prázdny byt. Tak isto som sa cítila aj ja. PRÁZDNA..

Rozhodla som sa pred cestou do nemocnice číslo 2 dať sa trošku dokopy a tak som si dala sprchu a asi do dvoch sekúnd som zaspala. Už len príchod do nemocnice ma opäť rozplakal. Verte takýto stav spolu s kašľom, ktorý ma trápil a štichmi nebol žiadna slasť. Na detskej JIS-ke nás privítal nápis na dverách, ktorý hovoril o zákaze návštev pre respiračné choroby. Keď ma videli sestričky zhodnotili, že na chvíľu ma dnu predsa len pustia. Vošla som do dverí a verte mi, stačilo mi pár sekúnd. To miesto je strašné. Všade malé utrápené novorodeniatka a v strede môj syn. Bolo to priveľa. Som rada, že som musela odísť. Po príchode domov som sa rozhodla vzchopiť sa pretože už som bola matkou a môj syn ma potreboval.

Na druhý deň nám po príchode do nemocnice oznámili, že Martinka neprevezú z JIS na detské oddelenie, ale dajú nam synátora domov. Operácia sa presunula o tri týždne, kvôli liečbe, ktorú  musel podstúpiť a tak som ostala v šoku, pretože s touto variantou som vôbec nerátala. A tak sme šli domov zobrať veci a nachystať chýbajúce veci ako postieľku a podobne.

A tak sme prišli domov a so sebou sme si niesli dlhú prepúšťaciu správu. Kojiť som nemohla, pretože s ráštepom to nebolo možné. Tušila som, že všeobecne bude problém s jeho kŕmením. Na pomoc som si privolala moju mamu. Vedela som, že má skúsenosti kvôli tomu, že si to celé prežila s bratom, ale skrátka je to mama a tie vedia takéto veci najlepšie. Moje tušenie bolo pravdivé. A tak sme sa prvý týždeň Martinkovho bytia na tomto svete trápili s kŕmením. Termín operácie bol určený až o tri týždne a mne už prvý deň bolo jasné, že tieto tri týždne budú neskutočná výzva a budem odratávať každý jeden deň.

Mladý muž sa vo svojom domove pomaly aklimatizoval. Všetko bolo v poriadku až na chvíle kedy sme ho mali kŕmiť. Neskutočne sa pri tom trápil. Nešlo mu to podľa jeho predstáv a tak sa rozčuloval a nariekal. Ten jeho nárek mi trhal srdce na kúsky. V takýchto chvíľach by ste svojim deťom zniesli aj modré z neba. A tak som začala pátrať po internete. Objavili sme špeciálnu fľašku a tak som s napätím čakala na dodanie. A čo sa udialo? Nepáčila sa mu a hneval sa na ňu ešte viac.

Bude to boj. Ale ja som matka a tak musím dať obavy a únavu bokom. A ešte niečo. Vyhlásila som zákaz návštev. Veď nemôžem riskovať, že sa mu niečo stane a posunie sa tým operácia. Dúfam, že keď budem písať blog najbližšie bude o niečo pozitívnejší..

4.7.2017 12:18
Viac o téme: matkamužvšeobecne

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Webové stránky používajú na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýze návštevnosti súbory cookie. Informácie, ako tieto stránky používate, zdieľame so svojimi partnermi pre sociálne médiá, inzerciu a analýzy. Pre viac informácií o nastavení cookies nájdete tu.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist