KLUB tehuliek (71): Doma, na cestách, no stále spolu

Malá Viki a rodinka majú úspešne za sebou prvý týždeň doma. Katarína s Kubkom sa zas zabávajú otázkami a odpoveďami a Katka s Nelkou sú stále na cestách.

Tehuľka Katarínka v 31. týždni: Obdobie otázok i prvých behov

Ďalší týždeň za nami a spolu s ním prišla zima a pre nás aj obdobie otázok. „Prečo?“ a „Načo?“. Kto toto obdobie pozná, vie že zahŕňa aj také otázky, na ktoré jednoducho neexistuje žiadna odpoveď. Pozdravujem všetky maminky aj tehuľky.

Načo mám byť trpezlivý?

Pondelok sa u nás niesol v znamení „vybavovačiek“. Stihli sme Kubkovu doktorku, ktorá nám potvrdila, že je spôsobilý nastúpiť do materskej školy, potvrdenú prihlášku sme hneď aj odniesli a teraz už len čakáme, či ho vezmú alebo nie.

Kubko sa tomu náramne tešil a nevedel pochopiť, že v škôlke ešte nemôže zostať. Vysvetlila som mu, že ešte je tam veľa detičiek a nezmestil by sa tam a tak si potom neustále opakoval, že je škôlka plná a musí byť trpezlivý.

Vzápätí to ale zaklincoval otázkou „Načo mám byť trpezlivý?“ Som zvedavá, či tam pôjde s takou radosťou aj v septembri – teda samozrejme, ak bude patriť k tým šťastným, ktorých prijmú.

Stihli sme tiež vybaviť matriku, kde sa môj priateľ „priznal“, že dieťatko v mojom brušku je aj jeho a môže nosiť jeho meno. Zo zoznamu povinností tak môžem vyškrtnúť ďalšiu položku a zaradiť ju do splnených vecí a keďže, ako som už spomínala, som človek veľmi organizovaný, nesmierne ma to teší.

Ružové kúsky dokúpené

Pomaličky si všetko chystám na príchod našej dcérky, a tak som nakúpila aj nejaké tie vecičky. Po Kubkovi mám síce veľa neutrálnych vecí, ktoré ešte vynosí, ale nedalo mi kúpiť pár tých neskutočne ružovo-ružových kúskov 🙂

Zrejme ma chápe každá mamina, ktorá mala prvého syna a po tých rozkošných šatočkách v obchode len poškuľovala.

Bruško sa vyvíja dobre – rastie a vlní sa. Mám neskutočne rada ten pocit, keď sa maličká prevaľuje a dáva mi vedieť, že je tam. Viem si predstaviť ako sa tam hniezdi a robí si pohodlie, veľakrát síce na úkor toho môjho, ale odpúšťam jej. Tento týždeň si „jemne“ posúvala moje rebrá.

Čítajte tiež:

Chráňte si svoje dieťa
Deti sa smejú už v brušku

Hlavne pokoj

Poradňa u doktora dopadla tak pol na pol. Dobré je, že tlak sa mi drží v norme, dnes bol dokonca ideálny – 120/80, čomu sa teším, pretože pri Kubkovi som musela brať lieky.

Zlé je, že sa mi začal skracovať krčok a malá sa posunula dosť nízko, takže mám nariadený pokojový režim. Čaká ma tak veľa oddychovania a leňošenia. Maličká má 1283 gramov, takže ešte naozaj musí zostať pekne zakuklená a „dozrieť“.

Inak je všetko v norme. Dnes mi už pán doktor vypísal aj tlačivo na materskú dovolenku, takže ho musím zaniesť do práce a môžem od 2.apríla začať oficiálne „dovolenkovať“ 🙂

Cez víkend idú moji chlapi behať, tak ich pôjdem povzbudiť. Kubko ide na svoj prvý – 300 metrov dlhý detský beh – už má doma aj svoje bežecké tričko a číslo. Tak mu držte palce a o týždeň vám napíšem, ako to všetko dopadlo.

Prajem pohodový a úspešný týždeň.

Katarína


Katarína sa už prehupla do 31. týždňa


Kristína: Už „látkujeme“

Ako som vám naposledy sľúbila, tak sa dnes vrátim k tomu, ako sme sa mali v pôrodnici. Boli to pekné štyri dni, kedy sme obe oddychovali a pomaly si na seba zvykali a zvykáme si stále.

Dojčenie – zatiaľ úspech

Vikinka bola v pôrodnici úžasná. Postupne sme sa spolu učili papať a prisávať sa tak, aby ma to nebolelo.

Na predpôrodnom kurze mi poradili, ako sa starať o bradavky. A práve to mi pomohlo, napriek tomu, že prvé dva dni mi visela malá na prsníku takmer nonstop, bradavky ani len nepopraskali. Tak som bola veľmi spokojná. Dokonca som nemala ani problém so spustením mlieka.

Laktácia sa rozbehla postupne a napriek tomu, že sa mi naliali prsníky, nebolo to nič katastrofálne.
Po štyroch dňoch sme z pôrodnice odchádzali šťastne domov.

Čítajte tiež:

Látkové plienky – rozum do vrecka
Moderné látkové plienky

Učíme sa, učíme

No a doma bol prvý večer troška chaotický. V pôrodnici som musela ešte používať jednorazové plienky, a tak hneď, ako sme prišli domov, sme sa rozhodli maličkú zabaliť do látkovky.

Čo dopadlo celkom zaujímavo, Vikinka preplakala takmer celý večer. Tak sme sa na prvú noc rozhodli dať jej ešte jednorazovku.

Na druhý deň sme to skúsili znova a dosiahli sme veľmi pekný úspech, dnes už mám pocit, že látkové plienky sú skvelé. Vikinka je v nich spokojná, nemáme problém so zapareninami a zároveň je aj balená naširoko.

Jediné, k čomu som sa zatiaľ nedostala, je bezplienková metóda, ale myslím, že o pár týždňov už aj tá bude našou súčasťou. Inak povedané postupne sa všetko učíme aj ja a aj manžel, no a samozrejme aj Vikinka.


Viki je už spokojná doma:)

Prvý týždeň – pozitívny

Inak jednu vec odporúčam každej čerstvej mamine, a to manžela na dovolenke. Ten môj je so mnou doma na dva týždne a musím skonštatovať, že je to úžasné a jeho pomoc je nenahraditeľná. Vďaka nemu sa nemusím starať o poriadok, varenie jednoducho o nič.

Jediná moja starosť je udržať Vikinku spokojnú a šťastnú. Už teraz ľutujem, keď sa bude musieť vrátiť do práce.

V skratke musím náš prvý týždeň zhodnotiť veľmi pozitívne. Samozrejme, maličká si už aj poplakala, ale tak to k dieťaťu patrí, aj keď má človek v tom momente pocit, že najbližšie urobí všetko preto, aby sa ten plač, už nikdy nezopakoval.

Je to hrozné, keď váš milovaný drobec plače a vy neviete prečo. Ale patrí to k rodičovstvu a nám neostáva iné, ako sa s tým zmieriť.

Dúfam, že dní keď bude malá plakať, bude čo najmenej.

O prvom kúpaní a našom boji s hojením pupka sa s Vami podelím opäť nabudúce. Zatiaľ vám prajem veľa usmiatych dní.

Kristína a Vikina


Katka: Cesta, oslava, karaoke i vysávanie

Jááj, zas nič nestíham. Mám pocit, že aj keby deň mal viac hodín, od únavy by som odpadla do postele, a to už o ôsmej večer. Mám toho akosi priveľa.

Na cestách

Nadviažem však najskôr na svoj predošlý článok a na správu, že nás čakala dlhá cesta za babkou a rovnako aj veľká oslava. Predstavte si, že hoci som sa cestovania obávala, dopadlo super. Vyrazili sme skoro ráno.

Pôvodný plán bol, že Nelu ešte spiacu prenesiem vo vajíčku do auta, kde si ešte hodinku pospí. Samozrejme, že to bol len plán a realita bola úplne iná. Malá kukučka na mňa zakukala v momente, ako som v aute privrela dvere a od začiatku bola hore. Nie a nie jej vysvetliť, aby ešte spala. Takto čvirikala dve hodinky, až nakoniec od únavy odpadla a aspoň tú poslednú hodinu si pospala v aute.

K babke sme prišli pred obedom a počasie nám tiež veľmi neprialo. Bolo pod mrakom a fúkal vietor. Takže dosť o ničom, vzhľadom na to, že som chcela stráviť čas aj vonku. Nechcela som, aby bola malá nervózna z toľkého cestovania, sedenia v aute a potom ešte z uzavretého priestoru v dome.

Napriek všetkému však návšteva dopadla dobre. Babka sa nám strašne potešila. A najviac svojim pravnúčatkám Nelke a aj Romankovi. Tí sa tam pekne predvádzali. Romanko bol stredobodom pozornosti a Nelka z neho nespúšťala oči, všade za ním šla a bola zvedavá, čo robí a s čím sa hrá.

Dokonca sa potom začali spolu aj naháňať. Nela pred ním utekala a výskala. Romanko zas štekal a hral sa na psíka. Bol to asi prvý okamih, čo sa tak pekne spolu hrali. No a museli sa pekne pri tom aj unaviť, lebo obaja potom cestu späť odspali. Nela dokonca spala dlhé dve hodiny, až som ju musela budiť, aby zaspala aj v noci.

Kvapkáme a vysávame

No táto naša návšteva mala aj nepriaznivé následky. Možno to bolo práve tým počasím alebo ofukom v aute, no Nela má zase sople.

Nie je to nič tragické, je to niečo, čo sme už mali trikrát a prekonali sme, takže už som dostatočne vycvičená a presne viem, ako Nele naordinovať liečbu.

Kúpila som sinupret a soplíky sa začali pekne spúšťať. Najhorší bol len asi prvý deň a noc, kým sa jej to celé neuvoľnilo. Teraz už len poctivo kvapkáme a vysávame. Mám pocit, že kým bola Nela menšia, tak ten vysávač znášala lepšie, dokonca sa na tom aj smiala. Takže teraz musím prísť na spôsob, ako sa s ním opäť skamošíme.

Bitka o Nelu

Víkend sme strávili na chate, v prúde super oslavy a zábavy. Samozrejme, že sa tam postretávala celá rodina. Teda, priateľova rodina, keďže oslávencami boli jeho sestra a ujo. Pricestoval za nami aj môj priateľ, tak sme boli chvíľku opäť pokope.

Ja som sa ešte pred začiatkom psychicky pripravila na „kobylky“. Tak voláme zvyšok priateľovej rodiny, teda konkrétne jeho sesternice, ktoré sa idú o Nelu pobiť. Nestihli sme poriadne ešte ani z auta vystúpiť a už som počula hlasy a hádku o tom, kto si ju prvý vezme na ruky. No ako vravím, ako také kobylky 🙂

Takže opatrovateliek bolo nadostač, len Nelke sa najviac páči u mamky. Mohol ju mať ktokoľvek, nespúšťala zo mňa oči a sledovala, či som tam. Ale čo si budeme klamať, je to skvelý pocit vedieť, že som najsuper mama pre svoju ratolesť. 🙂

A viete, čo sa Nelke páčilo na oslave? Karaoke. Pre ňu to bola druhá hudobná škôlka.

Nechápala z toho, ako si vyspevujeme a tancujeme. Po chvíli sa oťukala a už sa smiala s nami. Naučili sme ju krásne tancovať a ukazovať – „kolo, kolo mlynské“. Začneme spievať, Nelka sa začne krútiť dokola, potom si sadne na zem, robí „hoblík-pilku“ a na záver zdvihne ruky, aby sme sa spolu zatočili. Tak sa z toho teším a zároveň divím, ako tak malé deti dokážu vnímať a rýchlo sa učiť. Je to šikulka.

Prečítajte si tiež:

Gynekologické problémy dievčatiek
Proti horúčke a chorobám detí pomôžu bylinky a zábaly

Škola volá. Opäť

Nelke sa teda darí dobre. No len tá jej mama zas nejako nestíha. Škola sa mi začala, povinnosti tiež a vyzerá to na poriadny masaker. Keď som si myslela, že zimný semester bol náročný, ešte som netušila, čo ma bude čakať v tom letnom, a to nehovorím o tom, že ešte ani nie je skúškové.

Zatiaľ musím pracovať „len“ na prácach, projektoch a výskumoch. Skúšky budú iná kapitola. No a keď si predstavím, že vonku už bude krásne, teplo a ja budem musieť sedieť nad knihami…no tým sa budem zaťažovať až v máji.

Teraz sa musím naštartovať a nájsť spôsob, ako zvládať ešte učenie a školské povinnosti po večeroch. Termíny totiž pekne tlačia. A mne sa taaak nechce 🙁

O to viac, že ešte stále som na „dovolenke“ v rodnom meste a nie „vo svojom“. Beháme s Nelkou z jedného bytu do druhého, po návštevách, po rodine a po nákupoch. Všetko iné je dôležitejšie a škola sa odkladá.

Z tohto pohľadu, by som potrebovala byť už doma, vo svojom pohodlí a prostredí. Mať pokoj a priestor na školu. Hádam sa dočkám a nebudem ešte nadávať ako dobre bolo doma.

Tak takto si žijeme

Vaše Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl

18.3.2013 7:12

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist