KLUB tehuliek (70): Ďalšia slečinka je už medzi nami

Kristína sa dočkala, porodila a dokonca už sú s krásnou Viki aj doma. Kontrakcie ju prekvapili v noci. Katka zas Nelku prekvapila húpačkou a malý Kubko všetkých tým, že vie čítať.

Tehuľka Katarínka v 30. týždni: Môj Kubko vie asi čítať

Tehotenské chute od bryndze ku zmrzline, rastúce bruško a únava. Katarína je tehuľka, ako má byť:).

Musím dať pozor, čo píšem

Po týždni som zase tu a pozdravujem všetky rastúce brušká. To moje sa rozpína jedna radosť a zimná bunda už pomaličky v bokoch napína svoje švíky, takže naozaj verím, že týždeň pred nami už bude posledný studený a budem môcť chodiť rozopnutá. Dúfam, že pučiace stromy a snežienky, ktoré už vykukli, sú toho neklamným dôkazom.

Mám vážne podozrenie, že Kubko vie čítať:). Nechcem sa tu teraz chváliť jeho nadpriemernou inteligenciou, to teda nie, ale odkedy som ho tu poohovárala, že vstáva s východom slnka, tak začal spávať dlhšie. Žeby si to tu prečítal?

Tento týždeň sa mu celkom darilo až do ôsmej, čo je teda naozaj veľký skok. Musím si už do budúcna dávať pozor, čo tu o ňom popíšem, aby to v budúcnosti nepoužil proti mne 🙂

Bryndza a zmrzlina

Začínam na sebe pozorovať únavu. Neviem, či je to tá jarná, alebo tá tehotenská, ale predpokladám, že zrejme kombinácia oboch. Večer chodím skôr spávať a pri prechádzkach už odfukujem. Ale hovorím si, že mám na to plné právo, veď aj pán doktor mi odporučil, že sa už mám šetriť, takže výhovorku mám.

A objavili sa mi aj tehotenské chute. Momentálne fičím na bryndzovej nátierke. Normálne sa jej neviem nasýtiť, akosi som ju tak znovuobjavila a jedla by som ju aj každý deň.

Jeden deň sa k tomu pridala aj stráááášna chuť na zmrzlinu. Prvý deň som ešte odolala, obchod u nás je síce otvorený do 22:00, no keďže už bolo trištvrte, tak mi zrejme už nič iné ani nezostávalo, ale na druhý deň to prišlo znovu. A to už som si nechala dostatočnú rezervu pred zatváracími hodinami a o piatej poobede som si už aj vykračovala do obchodu. Mňam.

Muffintorty

Tak som si povedala, že si do pôrodu ešte prečítam nejakú knihu. Čítam veľmi rada a som si istá, že keď sa maličká (mimochodom meno je stále v štádiu rozhodovania a rodinného dohadovania) narodí, nebude na knihy ani čas a ani chuť.

Keďže tehotenské hormóny nepustia a nejaký srdcervúci román by moje emócie asi neustáli, hľadala som niečo ľahké na čítanie a hlavne zábavné. A tak som sa po dvoch rokoch opäť vrátila ku knižke od Ľuba Dobrovodu – Ja malkáč. Kto to ešte nečítal, tak vrelo odporúčam. Ja pri tejto knihe chytám také záchvaty smiechu, že mi až tečú slzy – a to ju už čítam druhýkrát.

A inak týždeň bol fajn, tatinko mal meniny a tak sme mu s Kubkom spravili „tortu“. V rámci možností – takže som do narýchlo upečených muffinov napichala sviečky 🙂 U Kuba to malo ale veľký úspech a nevedel sa dočkať, kedy ich zapálime.

Kreslenie a pekné dni

A keďže nám minulý týždeň prialo aj počasie, využili sme už dávnejšie kúpené kriedy a boli sme si kresliť na chodník. Čo sa Kubinovi náramne páčilo – mne už trošku menej, predsa len dlhé kľačanie a ohýbanie už môjmu brušku nerobia dobre.

Cez víkend sme boli na návšteve a s kamarátkami sme prežili pekný deň. Takže tento týždeň hodnotím veľmi pozitívne. Dnes som sa nejako rozpísala, takže budem pomaličky končiť, nech nechám priestor aj iným. Prajem vám a vašim ratolestiam krásny týždeň.

Katarína


Katarína je už v 30. týždni, bruško poriadne narástlo


Kristína: Dáma prišla na deň žien

Tak a konečne som na svete a ako sa na pravú dámu patrí, narodila som sa na MDŽ. Ahojte som Vikinka.

Kontrakcie ma zobudili

Po nekončenom čakaní a chvíľami, kedy som mala pocit, že malá na svet ani nepríde, sa vo štvrtok neskoro večer všetko začalo. Prvé kontrakcie ma zobudili okolo pol dvanástej, ale keďže niečo podobné ma strašilo už pár dní, nevenovala som im až takú pozornosť.

Až keď som si uvedomila, že nemiznú, ale práve naopak sa zintenzívňujú.. No a po návšteve toalety som zistila, že zo mňa niečo odteká. Zbuntošila som manžela, že asi rodíme.

Následne prebehla bojová porada, kde sme sa rozhodli, čakať čo z toho bude. Keď sa kontrakcie začali objavovať každých 5 minút, zavolali sme dule a spoločne sa dohodli, že ideme do pôrodnice. Manžel cestu do pôrodnice zvládol, našiel ju tiež bez problémov a dokonca nevyzeral, že je veľmi v strese.

Prečítajte si tiež:

Kto je dula?
Prenášate? Skúšate bezpečne vyvolať pôrod?
Kedy ísť do pôrodnice?

Stále som sa neotvárala… V pôrodnici na moje sklamanie zistili, že otvorenie je iba 1 cm.

Tak sme sa nechali uložiť na nadštandardnú pôrodnú sálu a čakali, ako to bude pokračovať. Kontrakcie sa postupne stupňovali a dula mi pomáhala zvládať každú jednu, či už dýchaním, masážou, pomocou pri polohovaní, chodení alebo sprchovaní. Tak isto mi masírovala paty, aby som sa rýchlejšie začala otvárať.

Bohužiaľ, to zaberalo málo a o desiatej ráno som bola otvorená stále iba na 2 cm. O hodinu na to po rade pána doktora a v zúfalej snahe urýchliť pôrod, som súhlasila s prepichnutím plodových obalov. Bohužiaľ, ani to veľmi nezabralo.

O tretej poobede sme sa konečne dostali k 4 centimetrom. Akurát prepichnutie plodových obalov spôsobilo rýchlejší zostup hlavičky malej do pôrodných ciest, čo zapríčinilo opuch bránky.

Našťastie okrem lekára tam bola aj pôrodná asistentka, ktorá mi masírovala bránku, čim zmierňovala opuch, čo síce bolelo, ale aspoň nenastali žiadne komplikácie.


Kristína a Viki 🙂

Pôrod: Nebolo to nič hrozné

Potom sa to už celkom rozbehlo a o 17:15 prvýkrát zakričala na tomto svete naša malá Vikinka. Možno to znie hrozivo, ale pôrod nebol taký strašný, hlavne takto s odstupom času. Najhoršie pre mňa bolo to, že sa mi počas pôrodu dvíhal žalúdok a nemohla som nič zjesť ani piť.

Ak by nebolo tejto drobnosti, tak by som to považovala za ľahký pôrod prvorodičky. Touto cestou by som chcela poďakovať mojej dule Ivetke za neuveriteľnú psychickú pomoc a podporu pri celom pôrode.

A samozrejme aj svojmu manželovi za to, že to so mnou zvládol a ostal so mnou počas celej prvej fázy pôrodu a hneď, keď počul malú, sa vrátil spať.

O tom, ako som sa mala v pôrodnici a aké sú naše prvé dni doma so slečnou, vám napíšem nabudúce.
Naša rodinka sa s vami lúči už z domácej pohody:)

Ivan, Viki, ja a naša mačka Nikita


Katka: Lekársky potvrdené: Nelka je živel

Predošlý týždeň bol akýsi protikladný. Hoci Nelka robí pokroky zo dňa na deň, boli sme nútení navštíviť našu pediatričku. Okrem toho sa víkend niesol v znamení rodiny, no teraz sme už bez nášho tatka. Len pekne čítajte ďalej a dozviete sa viac.

Heslo: Čo nájdem, to ochutnám

Môžem s istotou povedať, že naša Nelka začne o taký týždeň (dva určite) chodiť sama. Čo chodiť, rovno behať! Už teraz spraví niekoľko krokov sama. Dokonca odmieta chodenie za dve ruky. Už sa nás chytí len jednou rúčkou a prepletá tými nôžkami ostošesť.

Zvykne si zobrať do druhej ruky plyšového psíka alebo kľúčenky a prechádzame sa z jedného konca miestnosti na druhý. Takto si to skúšame aj vonku, len tam je tá chôdza o čosi náročnejšia kvôli topánočkám. Musí viac dvíhať nohy a sem-tam na to zabudne.

No aj napriek tomu spoznáva nové povrchy, zapáčili sa jej kamienky a tráva. Stále sa zohýna k zemi a chytá všetko, čo tam nájde. Samozrejme, že potom to chce aj ochutnať, takže musíme dávať extra pozor, nech nepoje kamienky alebo iné smeti.

Pedále sú ďalekooo

Vytiahli sme dokonca aj trojkolku, ktorú sme dostali od susedy. Je použitá a keďže suseda už jednu má, túto nám podarovala. Spočiatku sme sa tešili a sme určite vďační, len zisťujem, že má veľké nevýhody.
Chýba jej dodatočný podnos, kde by si Nelka dala nôžky, nakoľko na pedále ešte nečiahne.

Preto sa jej nôžky zasekávajú medzi pedál a koleso. Je to nebezpečné a tak ju radšej nakloním, aby sa predné koleso a pedále nekrútili.

Uvažujeme teda o novej trojkolke, ktorá by ten podnos na nohy mala. Predsa len, ešte potrvá, kým Nela bude vedieť pedálovať, no a trojkolka sa nám vonku osvedčila viac ako autíčko – odrážadlo.

Prečítajte si aj:

Oblečenie, topánočky a pobyt vonku
Od mamy ani na krok!

Chystáme sa na leto

Našej slečinke sme kúpili už aj hojdačku a ešte v ten deň sme ju pripevnili o balkón a spustili na terasu. Mali ste vidieť tú radosť. Nelča sa nahlas smiala, kopala nohami a stláčala „pípák“.

K nákupu sme pridali aj detský stolík a stoličky. Boli v akcii, tak sme ich kúpili skôr a v lete sa využijú pre drobcov.

Ešte zháňame detské pieskovisko s krytom a bazénik. Ten by som chcela aj s nafukovacími palmami alebo s niečím, čo by deti chránilo pred slniečkom. Ak nenájdeme, schováme ho pod markízu alebo im roztvoríme slnečník.

Tak aj takto sa už pripravujeme na leto. Veru, slniečko poriadne ani nezačalo hriať, jar ešte necítiť a my už myslíme na leto. Čo vám poviem, fakt máme už ponorkovú chorobu zo zimy. Trvá nejako pridlho a chladno je stále.

Krém zabral

Tento týždeň sa nám Nelča z čohosi výhadzala na tvári. Pod bradou a líčkom sa jej spravil ružovo-červený pás. Buď alergia alebo ekzém.

Avšak, nedávala som jej nič také, z čoho by mohla mať alergiu a nasledujúce dni som aj sledovala, či to nemá z jedla. No skôr to reagovalo na teplo, chlad a niekedy to bolo slabo ružové, inokedy poriadne červené.

Zašli sme preto k lekárke, nech jej na to niečo dá, lebo som mala pocit, že to samé neustupuje. Hoci som sa vyvarovala kozmetike, silnej aviváži a dráždivým jedlám. Lekárka potvrdila, že to bude ekzém a predpísala krém.

Vraj to má z toho, ako všetko dáva do pusy a slintá. Asi sa jej dostala koža do kontaktu s nejakou gumou alebo s niečím, čo jej podráždilo pokožku. Musím však povedať, že krém zabral super a už teraz tam nič nemá. Pekne to ustúpilo.

Kolujeme po rodine

No a mali sme návštevu. Prišla k nám priateľova mama a neskôr priletel aj priateľovej otec, ktorý sa zdrží dva týždne. Po spoločnom víkende sme spolu s Nelčou a priateľovými rodičmi odišli do rodného mesta. Priateľ ostal u nás doma a príde až na víkend.

Vtedy sa totiž chystá veľká rodinná oslava. Budú sa sláviť dva jubileá. Rezervovala sa chata, napečú sa torty, koláče a pochutíme si aj na guláši, rezňoch a šaláte. Mňaaaam.

Takže momentálne si gazdujeme s Nelčou samé. Chvíľu sme u priateľových rodičov, chvíľu u mojej sestry, otca a aj maminy. Kolujeme po rodine a snažíme sa, aby každý videl malú aspoň chvíľu.

Dokonca plánujeme aj ísť na východ za babkou. Keďže je teraz sama a uplynulo ešte málo času od dedkovho pohrebu, chceme ju ísť potešiť a aspoň na chvíľu rozptýliť. Uvidíme, či sa nám to podarí a hlavne dúfam, že cestovanie s Nelčou bude znesiteľné.


Krok sem-krok tam:)

„Ja sama“

V rámci tejto „dovolenky“ sme boli aj v poradni pre rizikové deti. Doktorka nás pochválila. Rovnako ako naša pediatrička potvrdila, že spĺňa tabuľky a vôbec nevidno, že je predčasne narodená. Môžeme byť spokojní.

Nelka mala 74 cm a 8200 gramov. Takže, na 10 mesiacov (korigovaný vek 8,5 mesiaca) má skvelú formu, pevný tonus a je hotový živel. Pýtala som sa aj na chodenie, že podľa mňa je ešte skoro a že mám obavy o správny vývoj chrbátika a kĺbov.

Našťastie ma ubezpečila, že pri Nelke sa nemusíme báť, lebo má veľmi pevný tonus a je silná. Do chodenia sa púšťa sama. Sama sa zo sedu postaví a odmieta aj ruky na oporu. To je znak toho, že má pevnú konštrukciu, do ničoho nie je nútená a sama chce napredovať a skúšať nové veci.

Lekárka tiež dodala, aby sme na pavúka zabudli, bol by to krok dozadu. A veru, už som naň aj zabudla a vypustila ho úplne z hlavy.

Odolajte pavúkovi

Som rada, že to obdobie, keď som pri Nele musela byť neustále, už pominulo. Začína byť sebestačnejšia a viac samostatnejšia. Nechávam ju samú, nech buď lezie alebo sa sama postaví a ide.

Nechcem ju hneď z rúk alebo zo sedu dávať na nohy. Nech si sama zvolí, ako pôjde a nech skúša sama. Aj to je istý druh cvičenia a spevňovania svalov. Preto chcem podporiť všetky mamičky, ktoré tiež uvažovali a lákalo ich používať pavúka, nech odolajú a riadia sa srdcom a intuíciou.

Jasné, je jednoduchšie vložiť dieťa do pavúka. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to aj prospešné.
Mamičky, vydržte, nech vaša ratolesť sama rozhodne, kedy sa postaví a kedy chce chodiť.

Jedna naša čitateľka mi napísala skvelý mail, vystihla, že niektoré deti chodia už v roku aj skôr, iné v 18-tich mesiacoch a čo zameškali? „Nič, lebo chodiť budú celý život.” Veľmi sa mi táto veta páčila, lebo odzrkadľuje veľkú pravdu.

Majte sa zatiaľ krásne a čítame sa opäť o týždeň.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl

18.3.2013 8:04

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist