KLUB tehuliek (54): Áuu, štípanie, škriabanie aj bolesti

Kristína je na PNke a Mirka sa tiež necíti dobre. Snáď všetko dobre dopadne a zvládnu to tak, ako malá Nela očkovanie. Bez problémov.

Tehuľka Kristína v 25. týždni: Už nech sme štyria

Aké mám novinky? Od utorka som PN, ale neľakajte sa, nie je to nič vážne. Len som veľmi „šikovne“ vstávala z postele a seklo ma medzi lopatkami.

Hladovka so šťastným koncom

Moja pohyblivosť sa znížila na minimum. No verím, že o pár dní už budem znova v poriadku, teplo a odpočinok sú v tomto prípade to najlepšie, čo môžem robiť.

Čože mám nové? Poďme pekne poporiadku, uplynulé dni sa niesli v duchu testov, dokončovania izby a návštevy u kamarátky.

Čo sa týka testov , ak som bola na glukózotolerančnom teste.

Mala som z neho obavy. Ani tak nie kvôli výsledkom, ale pre tie dve hodiny, čo som musela byť o hlade. Odkedy som tehotná, sú totiž raňajky mojím najdôležitejším jedlom dňa a tak predstava ostať o hlade až do desiatej sa mi ani trošička nepáčila.

No nakoniec som to zvládla a výsledky sú všetky tip-top, takže môžem ďalej spokojne papať všetko, čo nezje mňa.

Zápočty ufff

Čo sa týka detskej izby, tak môžem spokojne vyhlásiť, že je hotová. Chýbajú tam síce také drobnosti ako garniža, luster, záclona a podobné drobnosti, no to ma už teraz až tak netrápi, keďže mám miesto, kde sa viem zavrieť zasadnúť nad knižky a učiť sa, učiť sa, učiť sa.

Čo podotýkam, sa mi tento týždeň veľmi zíde, keďže už mi začína zápočtové obdobie. Trošička sa toho hrozím, pretože zatiaľ netuším, kedy sa stihnem učiť, hoci ma teraz tak troška zachránila marodka a mám času a času.


Nikita je tiež členom rodiny, zoznámte sa:)

„Aj ja chcem!“

No a na záver pár slov o spomínanej návšteve, boli sme u kamarátov, ktorým sa približne pred dvoma mesiacmi narodila malá slečinka. Tak sme ju boli obzrieť a na chvíľočku odbremeniť rodičov od nosenia malej princeznej na rukách.

Tá malá je úžasná a ešte úžasnejší bol môj Ivan, keď si vzal tú maličkú na ruky. Najskôr som mala obavy, ako to zvládne, ale bol zlatý, ako si s maličkou poradil a veľmi im to spolu svedčalo :).

Najlepší bol jeho výkrik, keď videl maličkú usmievať sa: „Aj ja už chcem našu“. Bolo to tak krásne a tak spontánne, skutočne ma to nadchlo a už sa veľmi teším na marec keď už budeme doma štyria (Ivan, maličká, ja a Nikita – náš 4nohý miláčik) a náš život sa zmení.

Kristína


Kristína je už v 25. týždni, takto sa vyvíja jej malá v brušku.


Tehuľka Mirka: Únava, bolesti, tlaky… To sú novinky

Akurát dojedám polievku, keď vám začínam písať nový článok. A stále mi napadá ten istý začiatok textu, no je to jednoducho tak. Čas tak letí, už som v 35. týždni.

Potrebujem zoznam

Mám pocit, že čoraz menej vládzem a asi to nie je len pocit. Unavuje ma všetko, upratovanie, varenie aj chôdza. Aj teraz, ako to píšem, sa cítim akási ospalá.

No a stále viac rozmýšľam, že už by bolo načase zbaliť veci do pôrodnice, veď človek nikdy nevie. Aj malej ešte musím niečo dokúpiť. Len si to musím všetko spísať.

Aúúú jazva dostáva zabrať

Mám za sebou zlé, zlé, zlé dni. Keďže sa nám dosť ochladilo, tak sa naše vychádzky vonku tiež skrátili. Aj Matejko to cíti a nemá problém chodievať domov bez protestov. Nie ako v lete :).

No vysvetlím vám, prečo píšem, že dni boli zlé. Ako som sa jedno poobede rozlúčila so Zuzkou a Dankom, tak som mala veľký problém prísť domov. A navyše ešte aj môj chlap robil poobede.

Malá ma tak začala tlačiť, že som ju cítila takmer úplne dole. Aj teraz ju už cítim niekde pri jazve, nehovoriac, ako cítim tú jazvu, čo sa mi naťahuje :).

Začali ma tak bolieť kríže, že až… Malá sa totálne vytrčila a tlačila ma. Nohy ma boleli od vrchu až dole. Vlastne ani to neviem presne opísať, bolo to také zvláštne, pri Matejovi som také niečo vôbec nezažila.

Vtedy som ešte v deviatom mesiaci pobehovala kade-tade, nosila nákup a všeličo iné. Toto tehotenstvo zvládam by som povedala o dosť horšie. Bola som rada, že som sa vôbec dostala domov.

Zlepšovanie

Doma som si potom ľahla, no viete, aké to je pri 1,5 ročnom dieťati… Snažila som sa mu vysvetliť, že mám „au“ a on to akosi aj chápal a našťastie ma moc nezaťažoval. Ešte aj večer skôr zaspinkal. Zlatúšik:)

Na druhý deň doobeda to už bolo lepšie, ale ešte som aj tak cítila bolesť tu a tam. Tak som sa snažila tiež ležať s vyloženými nohami, malý sa hral s tatinkom.

Ale bol zlatý, lebo stále chodil za mnou, no vždy niečo chcel. Musím povedať, že popoludní to už bolo oveľa lepšie, aj vonku sme boli.

Prečítajte si tiež:

Odpočinok a spánok
Ako rýchlo uspať dieťa

Návrat do kočíka

Začali sme so sebou nosiť opäť aj kočík, lebo Matejko, ako prišla zima, tak menej vládze chodiť. Alebo je to tým, že cez obed už nespí tak dlho ako v lete.

Chodievali sme von aj s jeho motorečkou, ale keď už bol viac nachodený, tak sa začal pýtať na ruky. Našťastie si dal povedať, že nemôže a radšej som ho potlačila na motorke. Už sa párkrát vtlačil aj kamošovi Dankovi do kočíka.

Teraz, keď chodíme s kočíkom opäť, je to aj pre mňa lepšie, lebo o kočík sa môžem aj oprieť. Našťastie, ako vám píšem, je mi už oveľa lepšie, malinká sa aj naďalej vytŕča, aj keď už má akosi málo miesta 🙂

Matejov cirkus

S Matejom som sa dokonca vybrala aj do mesta. Potrebovala som ísť do banky a dokúpiť vlnu na svetrík pre malinkú. Ten ešte nemám hotový, akosi sa neviem k tomu dostať.

Zašli sme aj do detského kútiku, no onedlho sme utekali domov. Píšem utekali, lebo Matej začal robiť taký „cirkus“, že som strácala nervy.

Vonku bolo dosť chladno, tak som dala malému zimné čižmy, no kým som bola v potravinách a v drogérii, tak mu ostalo tak teplo, že začal protestovať, vrieskať, škriekať a ešte neviem čo všetko.

Toto sa mi ešte nestalo. Nakoniec som prišla na to, že mu v tých čižmách bolo moc teplo, aj zateplené nohavice mal na pančuškách. V poslednom čase začínam mať tiež pocit, že ho tlačia, ale to je asi len môj pocit.

Darčeky a výzdoba

Cez víkend sa mi konečne podarilo dokončiť aj spomínanú výzdobu pre Matejka. Bol a aj je ňou úplne nadšený. Brával mi autíčka a zvieratká, ešte keď neboli na stene, a hrával sa s tým.

A tak vám prikladám foto, môžete zhodnotiť 🙂

Chcela som dokúpiť aj nejaké detské vecičky pre malinkú, že využijem jednu akciu v obchode, no prišla som neskoro. Skoro všetko bolo vykúpené. Jediným úlovkom boli pančušky.

Čo sa týka nakupovania, už dlhšie premýšľam aj nad tým, čo kúpim pod stromček. Konečne som aspoň na niečo prišla. Veľa ani nebudem kupovať, ale aspoň niečo nech tam Matejko má. Veď vidieť tú detskú radosť :), tie rozžiarené očičká….

Možno už budeme kupovať aj nejaký darček pre Sárinku.

To ale ešte uvidíme, čo povie gynekológ na poradni. Už sa teším, lebo mi už príde dlho od poslednej poradne.

No a týmto sa s vami lúčim a teším opäť o týždeň s novinkami.

Vaša Mirka


Mirka postúpila už do 35. týždňa.


Katka: Medzi deťmi najmenšia, no radosť najväčšia

Máme doma mačiatko. Je malé a má poriadne ostré pazúriky. Každým dňom nám tak na tvári pribúdajú nové škrabance :).

Škriabanie, štípanie, žiadne milé dotyky..

Ale teraz vážne. Mača to teda nie je, ale Nela sa s ním môže pokojne porovnávať. V poslednej dobe má v obľube spoznávať nás hmatom.

Ručičkami tak blúdi po našej tvári, pichá nás prštekmi do nosa, oka, do úst, „ždíma“ nám líca a náramne sa z toho vytešuje. A ešte ak k tomu skríkneme „áááuu“, teší sa o to viac.

Takže momentálne striháme nechtíky každý tretí deň a dohovárame Nelke, že hra na „moja, moja“ nie je o ťahaní, škriabaní a štípaní. Je o jemných dotykoch a hladkaní, ktoré jej aj názorne ukazujeme a nechávame pocítiť.

Už teraz sa teším a predstavujem si čas, keď to Nelka pochopí a jemne ma pohladí po líci.

La-la-la-la

Týždeň nám opäť rýchlo ubiehal. Najviac sa mi páčil deň strávený v hudobnej škôlke. Páčil sa aj Nelke.
Tá aj napriek tomu, že sme tam prišli akurát v čase, keď mala spinkať, bola plná nadšenia a všetko okolo seba veľmi vnímala. Tešila sa z detičiek, pesničiek, rolničiek, ktoré mala v rúčke a aj ukazovacích riekaniek.

Spievali sme spolu Kolo, kolo mlynske, Keď si šťastný, ale aj iné. Uvedomila som si koľko pesničiek si ešte stále pamätám z detstva, len ich stačí „oprášiť“ v pamäti. Nelka sa celý čas vytešovala, výskala od radosti a smiala sa naokolo.

Bola medzi deťmi síce najmenšia, ale radosť mala hádam najväčšiu. Opäť sa mi len potvrdilo, že má hudbu a spoločnosť veľmi rada. Budem sa snažiť podporovať ju v tomto čo najviac a hudobnú škôlku už beriem ako samozrejmosť, kde nesmieme chýbať.

Očkovanie

A nechýbali sme ani v poradni. Už v čakárni som myslela na očkovanie a rátala mesiace, či už mám začať riešiť druhé kolo. V tom vyšla sestrička, ukázala na Nelu a len stručne oznámila: „Ju budeme očkovať“.

Len som sa pousmiala a prikývla na znak súhlasu. Čoskoro sme už boli v ambulancii, pomerali a odvážili drobca.

Nelka má tak v 6tich mesiacoch 70 cm a 6800 gramov. Naďalej sme na umelom mlieku, obedujeme príkrmy a snažíme sa zaviesť aj ovocie. To Nelke nejako nechutí a odmieta ho varené, čerstvé, aj ako pyré alebo kúpenú výživu.

Začíname tak postupne, lyžička po lyžičke. Zakaždým sa tvári kyslo, pritom už vyskúšala jablká, hrušku, čučoriedky a aj banán. Banán ešte ako-tak zje, no dosť ju zapeká, takže to potom kombinujem s redším obedom alebo zeleninovou polievkou.

Čítajte tiež:

Materské centrá na Slovensku
Zeleninové príkrmy

Opäť spolu

Cez víkend sme mali návštevu. Prišli k nám moja mamina, ocino a aj sestry. Synovec a švagor ostali doma. Veľmi ma potešili svojou návštevou.

Tento rok to bolo prvýkrát čo prišli takto spolu. Sobotu sme strávili po nákupoch a môžem byť teda pokojná, väčšinu vianočných darčekov mám kúpených. Aj to s ich pomocou.

Priamo si vybrali, čo sa im páčilo a ja som to len vyplatila. Je to pre mňa pohodlnejšie, pretože najbližšie budem s nimi až na Vianoce. Na druhej strane však ani nemám toľko času a možností, aby som mohla behať po obchodoch a každému zháňať a vymýšľať darčeky.

Takto si každý vybral to, čo sa mu páčilo, alebo potreboval. Avšak, mne záleží aj na „momente prekvapenia“, a tak si ešte každý jeden z nich nájde pod stromčekom nejakú drobnosť.

Aj keď čoraz viac počúvam názory, že Vianoce už nie sú pre nás. Robia sa viac-menej už len pre tých najmenších z rodiny. Čiže pre najmladšiu sestru a malého synovca.

Tento rok sa k nim pridáva aj náš pokladík Nelka. Takže tie naj darčeky patria im a my dospelí sa tešíme najmä rodinnej atmosfére a chvíli, že aspoň raz do roka sme všetci spolu.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl

20.11.2012 8:14

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist