Táňa a Tobi (1): Vianoce sú každý deň. U nás doma

Ako som vám sľúbila, že sa nelúčim úplne, tak som tu aj s Tobim. Keďže ste boli našimi vernými čitateľmi a podporovateľmi, nezabudli sme a príležitostne sa vám z babywebu prihovoríme a prezradíme, čo nové u nás doma:).

Choroby nás dostali

Kuki, kuk :o) a sme tu opäť v našej novej rubrike. Dali sme si krátku prestávku, keďže u nás doma to chvíľu vyzeralo ako lazaret.
Začal Patrik, nasledovala som ja, potom Chris a po prvýkrát neobišli vírusy ani Tobiho… No a na záver to schytala aj Lucka, jedine Sany sa drží zatiaľ klop-klop.

Na Chrisa ako vždy zabrala domáca liečba. Dokonca sám začal chodiť do chladničky vyberať cibuľový sirup a potom za každým behal a dýchal. Veľká sranda, keď všetci okolo odpadávajú 🙂 Takže u neho zaúčinkoval opäť zázvor, med, citrón, cibuľa.

Tobi skončil na pľúcnom. Našťastie CRP aj výtery vyšli relatívne v norme, takže to zvládol bez antibiotík a nemocnice, s ktorou nám opäť hrozili.
Museli sme len posunúť očkovanie tretej dávky synagisu a tiež prvé povinné očkovanie.

Očkovacia dilema

No a práve toto je môj tajný vnútorný boj, hoci vakcínu už máme kúpenú, stále váham.
Po tom, čo som si všetko prečítala a po dlhých diskusiách s maminkami, ktoré majú veľmi zlé skúsenosti po zaočkovaní detí s ťažkými diagnózami, na ktoré očkovanie, respektíve reakcia na neho, negatívne vplývala a zhoršil sa celkový stav.

Na druhej strane je množstvo ohlasov, že očkovať treba, no ani doktori sa nezhodujú v názoroch… Jeden vraví, už mal byť zaočkovaný, druhy, že má ešte čas a ja zvádzam dilemu. Rozhodnutá som tak 50:50, na jednej strane mám obavy z reakcie a čo ak sa niečo pokazí, na strane druhej sa obávam, že ak ho nedám zaočkovať, môžem ho vystaviť nebezpečenstvu a tiež sa môže všetko skomplikovať. Mám ešte dva týždne na rozmyslenie…

Prečítajte si aj:

• Očkovanie – za a proti
• Proti horúčke a chorobám detí pomôžu bylinky a zábaly

Malé-veľké pokroky

A čo sa za tie posledné dva týždne udialo?
Pre nás veľké pokroky. Tobimu sa podarilo konečne odlepiť sa od podložky a na pár sekúnd udržať hlávku krásne vzpriamenú.

Musím mu pri tom ešte fixovať nôžky a laktíky, držať ho pri sebe, lebo stále u nás pretrvávajú novorodenecké reflexy a nôžky idú automaticky pod seba a rúčky do priestoru, ale veľmi sa z toho tešíme, a to sme neboli dva týždne na rehabilitácii, ale cvičíme doma.

Už sa pri tom prestáva aj toľko jedovať a pomaly zisťuje, že je to celkom fajn poloha.
Tobík si okrem toho začína viac uvedomovať okolie a vnímať viac aj svoje telo.

Všetko sa ligoce, už sú tu Vianoce…

Dostala som výborný tip od jednej maminky a vďaka tomu máme doma Vianoce každý deň :).
Vytiahla som všetky možné farebné žiarovky, ktoré máme a Tobimu som spravila malý motivačný kútik.

Na boku postieľky má vyrobený veľký ligotavý panel, na ktorom sa všetko ligoce a je prehnane farebné. Nad hlávkou mu visí množstvo hračiek, ktoré šuštia, hrkajú alebo hrajú, pri nôžkach má pripevnený malý hrací panel, do ktorého keď kopne, začne vyhrávať melódia a celé je to obklopené blikajúcimi žiarovkami.

Priznávam, že to vyzerá dosť gýčovo a keby som to u niekoho videla na návšteve, asi si v prvom momente pomyslím, či nepotrebuje odbornú pomoc :o)
Ale má to svoj význam a efekt sa už pomaličky začína dostavovať.
Tobi začína krásne hýbať očkami, nie je podstatné, či hľadí priamo na žiarovky alebo lesklé reťaze, ale tie podnety sa k nemu dostávajú a ak boli poškodené dráhy z očí do mozgu, musí sa opäť naučiť tieto podnety spracovať a poslať spätnú väzbu.


Tobi a jeho „výzdoba:)“

Objavovanie

Tobi tiež začal aj viac obracať hlávku, rozprávať sa s hračkami a začína objavovať svoje rúčky. Už to nie sú iba nekontrolovateľné pohyby smerom do pusinky, ale začína si rúčky spájať, „počítať pršteky“ a občas vyzerá, akoby sa na ne zahľadel. Hračky v rukách ešte neudrží, ale keď ich má zavesené nad sebou, snaží sa ich dotýkať a občas sa mu ich podarí aj ochutnať :o) Je veľmi citlivý na dotyk.

Najnovšie sa mu veľmi páči, keď sa mu tvárou priblížim k jeho tváričke a môže sa ma dotýkať, hladkať, trénuje si otváranie ručičiek a má pri tom tak krásne jemný výraz, akoby mi vravel: „To si ty, mama, ja viem“

Náramne sa mu páči pískanie a všetky tie podivné zvuky, ktoré dokážu vydávať iba dospelí, keď sa snažia rozosmiať svoje ratolesti, a to sa nám teda darí.

Tobiasko sa nádherne nahlas smeje. Všetko sa to však musí diať v jeho tesnej blízkosti, inak nezareaguje.

Čítajte aj:

• Plávame s bábätkami
• Vysoká stolička pre dieťa – akú vybrať?

Cvičíme, cvičíme.. aj vo vode

Cvičíme cviky Vojta aj Bobath a drobec reaguje pekne, ale ešte stále sa neotočí ani na bok i keď párkrát už bol náznak, no snáď ešte chvíľku a príde aj to.

Vymysleli sme si pomôcku na cvičenie vo vode. Nafúkala som malé kolesá, obtiahla poskladanou plienkou, aby mal fixovanú vrchnú časť tela a nešmýkal sa.

Hlávku má položenú na kolese, a tak pekne cvičí sám nôžkami a posúva sa, kam chce (a mne neodchádza chrbát po pol hodinovou predklone a držaní hlávky).

Našla som na nete jedno koleso, ktoré síce na pohľad vyzerá dosť divne, ale celkom sa mi zapáčilo, keďže je iba okolo krku a tým drží hlávku nad hladinou a dieťatko tak môže precvičovať aj vrchnú časť tela, má voľné aj rúčky a keďže sú na neho celkom fajn referencie, rozhodla som sa ho po výplate objednať.

Nemáme nárok….je to na zamyslenie
Najnovšie sa už pár dní tešíme z ortézy trupu, ktorú nám venovala jedna maminka, keďže jej dcérke už bola malá.
Nárok od poisťovne na takúto pomôcku by mal až od jedného roka. Stále nechápem na základe čoho, sa rozhoduje od kedy má nárok postihnuté dieťa na pomôcky, ktoré mu dokážu uľahčiť život.

Do roka akoby takéto NAŠE deti neexistovali, ba niekedy mám pocit, akoby si tí kompetentný povedali: „Z tých detí nič nebude, nech si len ležia“

A to „bohužiaľ, myslím doslovne nie len ja, ale už viaceré maminy sme sa s takým prístupom a slovami stretli. No ale nejdem sa opäť rozčuľovať, ale je to minimálne na zamyslenie…
Sedemmesačné dieťa aj keď samo neudrží hlávku, neudrží nič v rúčkach, ani sa neudrží v polosede, nevydrží len tak celé dni ležať na chrbte a čím viac aktivity prejaví, tým viac ho treba motivovať.

Čo nemáme, vyrobíme

Ortézu sme vložili do jedálenskej stoličky, má ju nastavenú v takom uhle, aby bol v polosede medzi nôžkami má abdukčný klin, aby sa neskrúcal a nezošuchoval.

Má tak krásne vyrovnaný chrbátik a nepadá do boku, jedine hlávku musíme ešte fixovať, keďže tá mu uteká na strany, no už sa môžeme aspoň napapať v polosede a nie takmer po ležiačky.

Ortéza sa dá vložiť aj do kočíka, z čoho sa veľmi teším, keďže hlavne, keď sme celý deň v Bratislave, už mi nevydrží len tak nečinne ležať v kočíku a v polosede sa po chvíľke začne jedovať, keďže sa tam celý skrútil…

Tak to bolo v skratke to, čo máme s Tobim nové, aké pomôcky sa svojpomocne dajú vyrobiť i aké pokroky máme za sebou s našim anjelikom.

Ozaj tento týždeň sme si užili ešte jednu veľkú udalosť – oslavu nášho trojročného fešáka Chrisa. Podarila sa mi pre neho torta v tvare jeho obľúbeného traktora, trvalo mi to síce tri dni, respektíve tri noci, ale tie rozžiarené očká stáli zato :o)
Čo by sme mi pre tých našich drobcov nespravili <3

6.4.2013 5:33| autor: Redakcia Baby-webu.sk

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist