babyweb.sk > Žena > Príbehy > Ivanka mi nahradila mamu
Ivanka mi nahradila mamu
VÁŠ PRÍBEH Otehotnela som plánovane začiatkom roka 2008. Keď som bola asi v treťom mesiaci a všetko bolo v poriadku, s priateľom sme sa rozhodli ten môj „iný stav“ oznámiť budúcim babičkám a dedkom.
Pozvali sme ich teda na spoločný obed, pričom navzájom nevedeli, že tam prídu aj tí druhí. Ako sme očakávali, prekvapenie bolo veľké. Hlavne pre moju mamu to veľa znamenalo – mala sa stať prvýkrát babičkou a bola vážne chorá (v tom čase som nevedela, aké vážne to v skutočnosti je).
Bolo mi (skoro) fajn
Celé tehotenstvo prebiehalo bez najmenších komplikácií, chodila som do práce a na materskú som šla až šesť týždňov pred plánovaným termínom pôrodu. Počas môjho tehotenstva sa stav mojej mamy zhoršoval, a to bolo jediné, čo ma trápilo.
Tajná Barborka
Mala som svoj tip na meno pre dievčatko už dlho pred svojím tehotenstvom, ale nikomu vrátane môjho priateľa sa veľmi nepáčilo. Bolo to meno Barbora – hovorieval mi tak dedo (z maminej strany). Asi sa mu nepáčilo, že mi dali iné meno, ako chcel on.
Meno? Dosť času…
Meno pre chlapčeka som nejako neriešila – ani neviem prečo – asi som si tajne želala dievčatko a bolo to aj želanie mojej mamičky.
Môj priateľ sa výberom mena vôbec nezaoberal – na všetko vraj máme dosť času. Ja som však neváhala a po večeroch som si listovala v kalendári a mená, ktoré sa mi páčili, som si vypísala. Priateľ súhlasil s tým, že sa na to pozrie a vyškrtá mená, ktoré sa mu nebudú páčiť, a potom zas urobíme ďalší výber spolu.
Bola som s mamou
Papier s vybranými menami ležal bez povšimnutia a keď som ho pripomínala, dostala som vždy rovnakú odpoveď – predsa máme dosť času.
Začiatkom septembra som nastúpila na materskú a viac-menej všetok voľný čas som trávila s mamou, pretože jej stav sa stále zhoršoval a ja som jej chcela nejako pomôcť. S tým veľkým bruchom som toho veľa urobiť nemohla, ale chcela som byť s ňou.
Dievčatko bez mena
Medzitým som komunikovala s priateľom hlavne o výbere mena pre naše bábo. Tašku do pôrodnice som mala pripravenú už od augusta – pre istotu. Jediné, čo mi tam chýbalo, boli dotazníky, ktoré som mala odovzdať pri nástupe do pôrodnice, hlavne ten s vybranými menami.
Po veľkom nátlaku niekedy v septembri sme sa zhodli na mene pre chlapčeka – mal to byť Daniel. A dievčatko stále nič – aj keď sme ho mali potvrdené od lekára.
Ivanka ako pamiatka?
Moja mamička ma prehovárala, aby sme dcérke dali meno po nej – volala sa Ivana, hovorila, že to môže byť Iva, ale aby sme mali pamiatku. Nechcela som si pripustiť, že by jej stav mohol byť taký zlý, a stále som dúfala, že sa to po pôrode trošku zmení. Ku koncu tehotenstva som chodila na častejšie kontroly a na monitor, takže som posledných 14 dní už nebola s mamou tak často. Priateľ vybral dve mená a zvyšok nechal na mňa. Lenže ja som sa nedokázala rozhodnúť a nebola som zmierená ani s tým, že nechce Barborku.
Budeš rodiť
Je pravda, že som aj niekoľkokrát premýšľala o mene po svojej mame, ale keď sme s priateľom spočiatku hovorili o menách, zhodli sme sa na tom, že to nebudú mená po nás rodičoch a ani po nikom blízkom z rodiny. Môj deň D prišiel nečakane. Cez víkend sme boli u mojich rodičov a mne bolo stále dobre, aj keď mi mama už pár dní tvrdila, že mi kleslo brucho a do týždňa porodím. Neverila som jej, pretože mi bolo fajn.
Pripravená na pôrod
V pondelok 13. 10. 2008 som šla na bežnú kontrolu a na monitor a z nedele na pondelok som zle spala. Povedala som to lekárovi a keďže som bola prvorodička, poslal ma preventívne do nemocnice. Bola som prijatá niekedy okolo obeda. Po vyšetrení mi pani doktorka povedala, že som dobre pripravená na pôrod, ale ja som stále nič necítila.
Ivanka
Popoludní som sa nudila, a tak som začala vypĺňať dotazníky, ktoré som mala so sebou nevyplnené. Dostala som sa aj na tie mená a po dlhom uvažovaní som do kolónky pre meno dievčatka napísala IVANA. Po večeri som stále nepociťovala nič, čo by mohlo nasvedčovať pôrodu, a po deviatej hodine večer som začala mať nepríjemné bolesti, ale nebolo to nič strašné.
Na pôrodnú sálu som nastúpila o 23.30 a naša malá Ivanka sa narodila o 23.43.
Babička odišla
Priateľ ani nestihol prísť, pretože keď som mu po nástupe na sálu volala, nevyzeralo to na rýchly pôrod. Potom sa to však nejako rozbehlo a keď prišiel, bolo po všetkom.
V tej chvíli som bola rada, že som tie papiere stihla vyplniť.
Narodila sa nám krásna zdravá dcérka – dostala meno po babičke a ja som teraz šťastná, že som sa tak rozhodla, pretože malá Ivanka už babičku neuvidí. Tešila sa z nej ešte prvých šesť týždňov, no babička si ju veľmi neužila. Odišla od nás príliš skoro.
Ivanka ju bude poznať iba z rozprávania a z fotiek. Mám radosť zo svojej voľby mena, hoci pôvodne som sa tomu bránila. Je to teraz moje zlatíčko, ktoré mi dodáva chýbajúcu silu.
Andrea