Človek mieni, príroda mení

VÁŠ PRÍBEH Tak, a máme to potvrdené. Dve nesmelé čiarky v tehotenskom teste sa nemýlili, skutočne budeme mať dieťatko! Kútikom oka sledujem šťastného manžela, ako detailne študuje prvú fotku nášho 2-milimetrového drobčeka. A vôbec mu nevadí, že ju má naopak.

Týždne ubiehajú ako voda a s mojím zväčšujúcim sa bruškom rastie i naša nedočkavosť. Bude to chlapček, či dievčatko? Ako sa bude volať? Spravili sme s manželom dohodu, že dieťatko nepomenujeme ani po nás, ani po nikom z rodiny. Mohol to byť celkom dobrý nápad, nebyť manželovho početného príbuzenstva a rozvetveného rodu, preto sme si z matriky požičali knižku so zoznamom uznaných mien. Nádej, že v nej nájdeme čosi vhodné, spľasla hneď po prečítaní prvých stránok. Spitislav, Vlkodav… Hm, tak tadiaľto cesta nevedie…

Bacuľatá Nikolka!

Skúšame vylučovaciu metódu. Po dlhom pátraní sme predsa len boli úspešní pri výbere dievčenského mena. Nikolka sa nevyskytuje v celom rodokmeni. Už vidím to ružové, bucľaté bábätko, s plnými líčkami a hustými vláskami. Áno, bude to Nikolka!

Malý futbalista?

Človek mieni, pán primár mení. „No čo, rodičia, máte už vybraté meno pre dievčatko?“ pýta sa nás s úsmevom počas sonografického vyšetrenia. „Áno, máme. Dokonca len jedno,“ odpovedáme svorne. „Tak vám bude asi nanič, vyberajte chlapčenské. Vyzerá to na synčeka.“
A sme tam, kde sme boli. V duchu dávam zbohom predstave o kupovaní ružových šatočiek a bábik, o zapletaní vrkôčikov. Manžel teda bude mať futbalového spojenca a nástupcu. Skrátka, budú hrať doma presilovku.

Bude to hádam…

„Zlatko, nemali by sme už vážne vymyslieť to chlapčenské meno?“ súri ma po stý krát manžel. Viem, že má pravdu, len sa mi akosi nechce znovu dohadovať a pitvať celú košatú rodinu mojej polovičky.
„Hádam,“ zamrmlala som si pomedzi zuby. „Adam?! Áno, to je ono! Adam! To si vymyslela super meno! Kedy si mi ho chcela vlastne prezradiť?!“ objíma ma manžel. Najprv nechápem, no potom sa musím smiať. To som teda nečakala, že pre chlapčeka vymyslíme meno takouto náhodou a vlastne vďaka nedorozumeniu.

Pôrod plný prekvapení

Adamkovi sa v brušku páči, je tam o 10 dní dlhšie, ako bol vypočítaný termín. Odchádzam do nemocnice a po dvoch vyvolávačkách má však situácia rýchly spád. Konečne počujeme detský plač, tenký hlások nášho dieťatka, ktoré nám s úsmevom podáva sestrička. „Blahoželám, mamička a otecko! Máte krásnu princezničku!“

Z futbalistu je princeznička

Nemôžeme tomu uveriť. Náš Adamko je teda dievčatko. Pozeráme sa na ňu, aká je rozkošná a bezbranná. V momente si vybavím v mysli vybraté meno Nikol pre dievča. Ale toto nie je Nikolka, akú som videla v predstavách. Uzlíček, ktorý držím, je drobný, chudučký, bez jediného vlásku na hlávke.

Princezná v modrom kráľovstve

„Saška!“ napadne ma úplne spontánne. Bozkávame s manželom náš poklad, slzy dojatia sa nám miešajú so smiechom. Saška spokojne spinká v našom náručí a ani netuší, že ju doma čaká modrá postieľka, modré chodítko i modrá autosedačka…

Koniec dobrý, všetko dobré

Od tohto okamihu prešlo už celých 16 mesiacov, no stále nám to pripadá ako neuveriteľný, nádherný sen. Saška je naše šťastie, naše slniečko, naša radosť. Meno jej pristane, dokonca už ho vie povedať aj sama. A verte mi, z jej malých ústočiek znie najkrajšie na svete!

Majka

4.11.2009 2:35| autor: Redakcia Baby-webu.sk
štítky: mamička

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist