Ako sa rodí na Islande: Hniezda pre rodičky s otcami

Dala svojim deťom vikinské mená a už odmala ich viedla k samostatnosti. Želá si z nich vychovať takých silných a životaschopných ľudí, ako boli ich islandskí prapredkovia.

profimedia-0148140635-1100x618.jpg

Islanďanka Eva (37) je hrdá na svoje korene. Preto aj dala svojim deťom mená, ktoré si vypožičala z mytológie. Jej synovia Maximos-Gisli (13) a Nokki-Knox (7) i dcéra Alexandra Freuja (4) majú byť rovnako nebojácni, schopní sa o seba postarať a prekonať všetky prekážky ako preslávení bojovníci severskej mytológie. Aj keď Eva žije dnes inde v Európe, vychováva svojich potomkov islandským spôsobom.

V jej krajine je bežné, že deti sa čoskoro osamostatnia a musia vzhľadom na drsnú klímu veľa vydržať. Od šiestich rokov už chodia samy do školy, a to aj keď vonku zúri fujavica. A v deviatich už je dieťa zvyknuté zostať samo doma, ak je to nevyhnutné.

Aj valkýra niekedy zlyhá

„Vždy si spomeniem na svoje detstvo, ako sa k sebe správali naši,“ hovorí Eva. V jej rodine neexistovalo delenie na mužskú a ženskú rolu, rodičia sa na všetkom podieľali rovným dielom. Otec v noci vstával, keď matka dojčila, nerobil rozdiel medzi svojím synom a dvoma dcérami, všetkým sa im venoval rovnako a bez problémov sa o ne odmala dokázal sám postarať. A ešte jeden zážitok Eva nezabudne.

„Raz sa ku mne prikradol potichu zozadu, akoby ma chcel napadnúť. Zo všetkých síl som sa bránila, bojovala ako o život. Vtedy mi povedal, že nikdy nemám veriť tým, ktorí budú tvrdiť, že žena je niečo menej ako muž.“ No byť silná a statočná v každej situácii, to nie je len tak. „Raz som ja, Valkýra, zlyhala na celej čiare. A to vtedy, keď som pri pôrode požiadala o epidruál.“

„Osadenstvo v pôrodnej sále som prekvapila, pýtali sa, či to myslím vážne.“ Táto úľava od bolesti totiž nie je na Islande bežná. Tam preferujú alternatívne techniky, ako je akupunktúra, prípadne prirodzené prostriedky, teda sprchu, kúpeľ a podobne.

Po pôrode v jednom hniezde

Na Islande hneď po pôrode matku prevezú do izby, ktorej sa hovorí hniezdo. Je to priestranná miestnosť s manželskou posteľou pre rodičov a s postieľkou pre bábätko. Rodina je tak od začiatku pohromade, pôrodné asistentky učia novopečených rodičov postarať sa o bábätko. Čoskoro však idú domov a asistentky dochádzajú prvý týždeň do domácnosti, aby poradili, pomohli, presvedčili sa, že rodičia všetko zvládajú.

Islandské matky dojčia, keď  si dieťa povie, a prakticky všade, kde sa to len dá. Na verejných miestach bývajú na to určené kútiky pre dojčiace matky. Islanďania sa nepovažujú za prudérnych, rodičia sa s deťmi spoločne kúpu či sprchujú až do puberty potomkov.

Nácvik na drsnú klímu

Na drsnú klímu matky zvykajú deti už odmalička. Islanďania sa domnievajú, že čerstvý vzduch je pre zdravie dieťaťa to najlepšie. Týždeň po pôrode idú s bábätkami von, navlečú ich do teplých kombinéz, zabalia do miestnych špeciálnych teplých vlnených prikrývok, ktorým dávajú prednosť pred spacím vakom. Bábätká spia vonku dopoludnia i odpoludnia, nezriedka je pred kaviarňami v Rejkjaviku vídať množstvo zaparkovaných kočiarikov.

Dospelí sedia v teple vnútri a deti spia vonku. Rodičia už od štyroch mesiacov berú deti do bazénov, aby si zvykli na vodu a nebáli sa jej, od jedného roka sa s nimi ponárajú do teplých vôd a termálnych jazierok. Deti sa naučia plávať v ranom veku.

Bonbóny na sobotu

Od šiestich mesiacov si malí Islanďania pochutnávajú na miestnych tradičných raňajkách. Ich základom je kaša z ovsených vločiek alebo z iných obilnín varených v mlieku či vo vode. Na skladbu jedálneho lístka si dávajú na Islande pozor, nejedia príliš veľa mäsa, vyhýbajú sa rôznym polotovarom a „chémii“, uprednostňujú ovocie a zeleninu. To však neznamená, že by si deti rady nezamaškrtili. „Predávajú sa tam takzvané bonbóny na sobotu, teda aspoň tak je to napísané na vrecúšku. Tak je ľahšie vysvetliť neodbytným deťom, ktoré drankajú od rodičov sladkosti, že sa jednoducho nemaškrtí každý deň.“

Do sveta bájí

Večer matky deťom rozprávajú povesti o islandských škriatkoch a ďalších nadprirodzených bytostiach. Táto tradícia je na Islande silná a pretrvala až dodnes. Tiež im dávajú starý vikinský liek – rybí tuk. Pôvodne bol veľrybí, dnes z tresiek. Lyžičku denne, aby dieťa dostalo svoju porciu vitamínu D, ktorý v krajine, kde je pol roka tma, chýba. „Keď ho budeš jesť, budeš veľký a silný ako Vikingovia,“ osladia mu nie príliš príjemnú pochúťku.

20.2.2018 2:56| autor: Helena Chvojková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist