Epilepsia zbavená mýtov

V minulosti boli ľudia s epilepsiou považovaní za posadnutých diablom, v iných kultúrach boli ľudia s touto neurologickou poruchou považovaní za vyvolených a oslavovaní. Aj dnes zostáva opradená mnohými mýtmi a omylmi. Niektorí sa mylne domnievajú, že ide o nákazlivú chorobu alebo psychiatrické ochorenie. Čo so sebou teda ochorenie na epilepsiu skutočne prináša a ako ovplyvňuje život dieťaťa?

„Epilepsia nie je jedna choroba. Označujú sa tak desiatky chorôb s rôznou príčinou, prejavmi a spôsobom liečby. Jedno však majú spoločné. Opakovaný vznik spontánnych epileptických záchvatov,“ tvrdí MUDr. Klára Brožová z Oddelenia detskej neurológie Thomayerovej nemocnice.

Zároveň ide o jedno z najčastejších neurologických ochorení. Postihuje až 1 % populácie, na Slovensku teda približne 50 000 osôb.

Nečakaná, nepozvaná

Hoci sa epileptické záchvaty môžu objaviť kedykoľvek v priebehu života, najčastejšie sa tak deje v ranom detstve a počas dospievania. Dochádza pri nich k narušeniu bežnej elektrickej aktivity mozgu.

Epileptickú aktivitu si môžeme predstaviť ako abnormálne elektrické impulzy v mozgu, ktoré sa šíria spojmi medzi nervovými bunkami a vo svojom dôsledku môžu ovplyvniť rôzne mozgové funkcie, ako sú myslenie, pamäť, pohyblivosť, citlivosť alebo zmyslové vnímanie.

Typy epileptických záchvatov

Väčšina si pod pojmom epileptický záchvat predstaví situáciu, keď chorý padne na zem, je v bezvedomí a zmieta sa v kŕčoch. V tomto prípade ide o tzv. tonicko-klonický záchvat, ktorý dal ochoreniu jeho slovenský názov – padúcnica.

Väčšina epileptických záchvatov je však oveľa nenápadnejšia a má úplne iné prejavy. Napríklad aury sú charakterizované len vnútorným pocitom či zážitkom pacienta a nemožno ich poznať ani vtedy, keď danú osobu pri záchvate pozorujeme.

Ďalším typom je tzv. myoklonia, ktorá sa prejavuje krátkym svalovým šklbnutím bez ďalších sprievodných prejavov.

Absenciu predstavujú krátke zahľadenia bez kŕčov či pádu, ktoré sa môžu zamieňať za tzv. denné snívanie či nepozornosť. Zvyčajné trvanie epileptických záchvatov je rádovo niekoľko sekúnd či minút. Dlhšie záchvaty sa môžu vyskytnúť, sú však vzácne.

Nie každý záchvat však znamená počiatok epilepsie. Ojedinelý epileptický záchvat môže byť vyprovokovaný konkrétnym podnetom, napríklad horúčkou, úrazom hlavy, nevyspatím alebo požitím omamných látok. Aj pri nevyprovokovaných epileptických záchvatoch platí, že u viac ako 40 % detí zostane pri jednom záchvate.

„Do 15 rokov veku prekoná aspoň jeden epileptický záchvat päť detí zo 100. U 75 % všetkých chorých na epilepsiu sa prvý záchvat objavuje pred dosiahnutím 20 rokov veku.“

Čítajte tiež:

Je možné ovplyvniť rozvoj epilepsie?

„Epilepsia je vo väčšine prípadov liečiteľná. V niektorých prípadoch sa však dá liečiť iba úpravou životosprávy, čo je tiež základný a najjednoduchší prístup k ochoreniu. Predovšetkým ide o zabezpečenie pravidelného spánkového režimu u detí a vyvarovanie sa extrémnej fyzickej a psychickej záťaži. Rodičia by mali starostlivým pozorovaním dieťaťa zistiť, ktoré okolnosti vedú k zvýšenému výskytu záchvatov, a potom sa v spolupráci s učiteľmi snažiť dieťa pred týmito vplyvmi uchrániť,“ vysvetľuje doktorka Brožová. Ak je potrebné nasadiť lieky, je nevyhnutné ich dlhodobé pravidelné užívanie. Aj krátkodobý výpadok v medikácii môže mať za následok vznik záchvatu.

U niektorých pacientov, na ktorých stav lieky nezaberajú, možno ťažkosti riešiť aj chirurgicky – odstránením epileptického ložiska. Ide však o vysokoodborný zákrok, ktorým sa zaoberajú výhradne špecializované epileptologické centrá. V nich tiež prebiehajú indikácie k ďalším alternatívnym liečebným postupom, ako je vagová stimulácia (kontinuálna stimulácia blúdivého nervu) alebo ketogénna diéta.

Čoho sa vyvarovať alebo spúšťače záchvatov

  • Za jeden z najčastejších provokačných faktorov epileptického záchvatu sa pokladá porušenie spánkovej hygieny, keď dieťa napríklad cez víkend zostane hore do neskorých nočných hodín a nasledujúci deň „prespáva“ čas obvyklého vstávania.
  • U fotosenzitívnych osôb môže záchvat vyvolať blikajúce svetlo, tzv. stroboskopický efekt. Toto riziko hrozí napríklad na diskotékach alebo pri jazde alejou či stromoradím, keď medzi stromami presvitá slnko.
  • U liečených pacientov s epilepsiou môže byť spúšťačom aj zámerné či náhodné vynechanie pravidelnej medikácie alebo, naopak, užitie vyššej dávky, než takej, na akú je organizmus zvyknutý.
  • U niektorých ľudí môžu ako provokačný faktor pôsobiť aj emócie, a to ako pozitívne, tak aj negatívne. V škole môžu dostať žiaci záchvat, ktorý môže byť reakciou na stres zo školskej záťaže alebo obavy z neúspechu pri skúšaní či kolektívnej činnosti.

Epilepsiou trpelo viacero osobností, ktoré sa nezmazateľne vpísali do svetovej histórie: Julius Caesar, Napoleon Bonaparte, Vincent van Gogh, Ludwig van Beethoven, Isaac Newton, Charles Dickens, Fjodor Michajlovič Dostojevskij. Evidentne neuberá na schopnosti či inteligencii, čo je jeden z mnohých nezmyselných mýtov, ktoré ochorenie obostierajú.

Viac o téme: aktivitydieťastres

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist