Nedostatok spánku – nočná mora rodičov i detí

Aspoň keby v noci bol pokoj, teší sa azda každý rodič. Zatiaľ čo niektoré deti si ľahnú do postele a pokojne spia, v iných domácnostiach prepuká večer peklo. Vyčerpaní z potomka so zlým spánkom bývajú hlavne rodičia a pýtajú sa, kde asi urobili chybu.

28-shutterstock_2145348151-1100x618.jpg Zdroj: Shutterstock

Každý problém má svoje riešenie, len dopátrať sa ho nebýva ľahké. Často to ide cestou pokusu a omylu, v ktorej hrá úlohu trpezlivosť. Tu je pár tipov, ako si s problémami so spánkom poradiť.

Je čas ísť do postieľky

Malé deti nemajú pojem o čase a nerozumejú tomu, prečo by naraz, keď sú v najlepšom, mali všetko nechať a ísť spať. Preto ich upozorníme vopred, že sa tento okamih blíži, aby sa na to stačili pripraviť. Robíme to pokiaľ možno rovnakým spôsobom, rovnakými slovami a príjemným tónom, aby dieťa nebralo tento akt separácie ako nejaký trest, aby vedelo, že sa nemá čoho báť.

Spánok poobede za to nemôže

Niekomu môže napadnúť, že by dieťa mohlo zaspávať večer lepšie, keby neodpočívalo poobede. Lenže efekt je v takomto prípade úplne opačný. Dieťa je večer preťažené a zaspáva ešte horšie. Takže vynechať poobednú siestu sa nevypláca. Dieťa tak do veku štyroch až štyri a pol roka by malo poobede odpočívať, ale spať nemusí. Len by tento čas odpočinku nemal byť príliš neskoro popoludní.

Noc je odrazom dňa

Zlé zaspávania a nepokojný, prerušovaný spánok bývajú zrkadlom náročných denných aktivít dieťaťa. Tí najmenší sú konzervatívne tvory, takže reagujú, napríklad len podvedome, na akúkoľvek závažnejšiu zmenu – na novú pestúnku, odchod na prázdniny atď. Tiež vycíti, keď je v rodine „dusno“, neklape to medzi rodičmi. To všetko a mnoho ďalšieho môže byť príčinou zlých nocí.

Oteckovia sú odolnejší

Detský plač lepšie znášajú muži ako ženy. Ak sa teda ešte po desiatej večer nemá náš malý k spánku, prípadne sa v noci budí a dožaduje sa pozornosti, mal by zasiahnuť otecko. V pokoji nespavčekovi vysvetlí, prečo už musí spať: „Ocko s mamou si tiež potrebujú oddýchnuť, sme unavení, nemal by si nás rušiť. Sme tu hneď vedľa a ráno sa zase uvidíme.“ Ak sa dieťa budí v noci a každú chvíľu sa dožaduje pozornosti rodičov, mali by ho najskôr upokojiť, ale potom láskavo, no neoblomne mu vysvetliť, že už má spať a nabudúce už neprídu.

Z malého plaču nerobíme vedu

Ak aj po všetkých večerných rituáloch dieťa poplakáva, nesnažíme sa ho za každú cenu utíšiť. Aj toto je cvičenie samostatnosti. To isté ak naťahuje chvíľu, keď mu dáme dobrú noc a odchádzame. Nezostaneme stáť za dverami s nastraženými ušami a ani sa naň nechodíme každých päť minút pozerať. Podobne keď sa dieťa zobudí medzi dvoma spánkovými cyklami, nijako nezasahujeme, necháme ho, aby zase zaspalo.

Nadopované láskou

Urobíme si čas na malé večerné rituály. Sadneme si k postieľke, rozprávame sa, pomaznáme sa, zaspievame si. Dieťa musí pred spaním cítiť blízkosť matky či otca, aby získalo patričný pokoj a istotu. To je pre nočné odlúčenie dôležité. Do pol roka potrebuje dieťatko dotyky, správanie, maznanie viac než kolotoč nad postieľkou, ktorý sa točí a hrá. Ten ho skôr znepokojí. Ročnému dieťaťu už môžeme rozprávať, čo sa v ten deň udialo, urobiť s ním takú malú a príjemnou rekapituláciu. V roku a pol je zrelé na rozprávku, ale len jednu či dve, no nie viac. Asi po štvrť hodine sa rozlúčime so želaním dobrej noci a s tým, že sa uvidíme na druhý deň ráno.

Čítajte tiež:

Strach z tmy možno prekonať

Medzi druhým a tretím rokom mávajú deti strach z tmy. Je to príznak toho, že na vývojovom rebríčku zase pokročili. Viac vnímajú svoje okolie, závislosť od rodičov a obavy z toho byť sám. Tma znamená noc, teda čas spánku a odlúčenie. Okolo piateho-šiesteho roka sa tieto obavy zmiernia. Dovtedy sa dá aj so strachom z tmy „pracovať“. Predovšetkým by dieťa pred spaním nemalo nič znepokojovať, napríklad relácie v televízii, ktoré by mohli navodiť úzkosť. V izbe je povolená nočná lampička, dajte však pozor na to, aby nevrhala na stenu nejaké hrôzostrašné tiene. Prípadne môžete nechať pootvorené dvere z izby. Zo začiatku sa medzi ne môže dospelý na stoličke posadiť a postupom času ju odsúvať ďalej z dohľadu dieťaťa.

Škaredé sny zaženieme

Obdobie desivých snov začína okolo tretieho roku dieťaťa. Nejde o nič nenormálne. Ak sa dieťa kvôli zlému snu v noci prebudí, upokojíme ho, že sa nemá čoho báť, že sme hneď vo vedľajšej izbe a môže teda pokojne spať. Neberieme ho z postieľky, nechováme. Rovnako tak si ho nevezmeme do svojej postele alebo naopak si nesťahujeme svoju posteľ k jeho. Dieťa si na našu blízkosť veľmi rýchlo zvykne a veľmi ťažko si potom odvyká. Musí sa naučiť sa s nočnými morami vyrovnať. To však neznamená, že o nich mlčíme, naopak. Druhý deň ráno ho požiadame, aby rozprávalo o tých strašidlách, čo ho v noci navštívili, prípadne ho necháme ich namaľovať.

Bez cestovného poriadku to nepôjde

Ak sa ťažkosti so zaspávaním a spaním vlečú, nemožno sa spoliehať na to, že prejdú samy, je potrebné nastaviť isté pravidlá. Nedostatok spánku totiž dieťa brzdí v jeho ďalšom vývoji, vedie k ťažkostiam so správaním, k hyperaktivite. Takže sa obrníte trpezlivosťou a obvyklé večerné prieťahy typu: „Ešte chvíľku zostaň, ešte mám smäd, potrebujem ísť na záchod…“ povolíme pol hodiny, ale potom ich bez milosti utneme.

Ak sa dieťa v noci rozplače, počkáme dve až tri minúty, až potom ideme do jeho izby. Postupne tento interval preťahujeme. Ak pribehne v noci do vašej spálne, uistíme ho, že sme stále tu, že sa nemá čoho báť, a potom s ním ideme späť do jeho izby. Pri problémoch so spaním pretrvávajúcich aj niekoľko mesiacov a ovplyvňujúcich správanie dieťaťa sa radšej poradíme s odborníkom.

11.6.2024 11:30| autor: Helena Chvojková 

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist