Kedy a ako začať čítať deťom?

Akú knihu vybrať pre dieťa, aby ho bavila, rozvíjala a učila dobrému vkusu? Nie je to také zložité. Najdôležitejšie je začať dieťaťu čítať čo najskôr.

„Kniha rozvíja dieťa akéhokoľvek veku, či už je to pár strán leporela alebo tristostranový dobrodružný román bez obrázkov,“ zdôrazňuje Tereza Horváthová z nakladateľstva detských kníh.

Bez zveličenia možno povedať, že nikdy nie je dosť skoro na to, aby sme začali deťom čítať. Na čítanie pre najmenších sú vhodné riekanky, básničky a rýmovačky, ktoré sú melodické, rytmické a kladú dôraz na opakovanie. Monotónny rytmus pomáha rozvíjať zmysel pre jazyk a navyše pekne uspáva.

Mamičkin hlas

Dieťa v najranejšom veku chce počuť predovšetkým mamičkin hlas. Snažte sa, aby intonácia a farba hlasu vyžarovali teplo, aby vyvolávali príjemné pocity. Zapojte všetky zmysly dieťatka. Ukazujte prstom na obrázky v knihe a pomenujte ich. Keď už dieťa začína hovoriť, veďte ho k tomu, aby samo ukázalo a povedalo, čo je na obrázku.

Obrázky

Obrázky pomáhajú rozširovať slovnú zásobu i fantáziu, učia dieťa chápať symbolicky stvárnené predmety. Postupne pochopí, že lopta, ktorú drží v ruke, a lopta, ktorá je na obrázku, je tá istá vec. Keď si malý špunt na obrázku všimne zajačika pod stromom, vymýšľa, čo tam robí, odkiaľ a kam ide.

Deti chcú počuť hlavne o sebe

Deti každého veku milujú domácky vyrobené knižky a príbehy „na mieru“ o nich samých, mamičke, oteckovi, dedkovi a babičke.
Príbeh musí byť jednoduchý a reálny, aby si ho mohlo dieťa predstaviť.
Pred spaním tiež niektoré deti baví počúvať, ako išli všetci spať. Rozprávanie ich baví, pretože sa vzťahuje na konkrétnu situáciu, v ktorej sa momentálne nachádzajú.

Akou knihou začať?

Detskí psychológovia upozorňujú, že nie je dôležité, na akej kvalite kníh dieťa začína, ale kam dôjde, až si bude vyberať literatúru samo bez ovplyvňovania školou či rodičmi. Dôležitejšie než samotný obsah knihy je subjektívny pocit malého čitateľa.

„Ak sa teda nenájde ku knižke cesta, vzťah, psychická pripravenosť dieťaťa, potom ani preverený titul nemá šancu,“ vysvetľuje detský psychológ PhDr. Václav Mertin.

Menšie deti sa často upnú na svoju obľúbenú rozprávku a tú chcú počuť až do omrzenia. Deti majú rady stereotyp. Nemusia sa usilovať o pochopenie deja a lepšie si vychutnajú iné aspekty rozprávania, melodiku a rytmus hovoreného slova, zamerajú sa na detaily.

Akú knihu vybrať?

„Knihy formujú myslenie, otvárajú dieťaťu obrovský svet fantázie. Napríklad vo Francúzsku má dieťa od jedného roka knihovničku. Najprv má jednoduché knihy, z ktorých sa učí základným veciam – poznáva tvary, farby. Neskôr má svojich obľúbených hrdinov,“ hovorí Horváthová.

„Knižný trh pre deti je, bohužiaľ, z veľkej väčšiny zaplavený brakom,“ domnieva sa.

„Nakladateľstvá sa buď spoliehajú na osvedčenú klasiku alebo na zastaraný západný gýč, ktorým zahlcujú detskú myseľ. Svet sa však mení. Detská literatúra v mnohých európskych krajinách odzrkadľuje súčasný svet a problémy i radosti detí tohto sveta, je vtipná, objavná, živá. Detská kniha naozaj učí deti myslieť, vnímať, zažívať, chápať základné problémy, vzťahy… a je veľmi dôležitá.
Dobrá kniha baví deti opakovane a učí ich pozorovať.

Vyberáme podľa veku

Začíname obrázkami, leporelami, riekankami, môžeme čítať krátke poviedky a rozprávky, rozprávame vymyslené príbehy „šité na mieru“. Tie sú v istej fáze pre niektoré deti stráviteľnejšie než čítaná rozprávka.
Deti poznávajú všetkými zmyslami, všetko rady ocumľávajú a obchytávajú, preto pre najmenších voľte knihy z odolných materiálov.

Neposedné ručičky zabavia aj interaktívne knižky – hračky, ktoré majú namiesto klasických ilustrácií vyberateľné puzzle. Nechajte svoje ratolesti, nech si obracajú stránky, dlho prezerajú obrázky, ale zároveň ich veďte k úcte ku knihám. Do knižky sa nečmára, nevytrhávajú sa listy.

Predškoláci ocenia klasické rozprávky, pre starších predškolákov sú vhodné rozprávky čítané na pokračovanie. Pred ďalším čítaním zrekapitulujeme doterajší dej, aby se dieťa zorientovalo. Rozprávky vyberáme podľa záujmu dieťaťa – o mačičkách, o autách…

Čítajte tiež:

Skúsenosti mamičiek:

„Počúvali sme – hlavne žiadne ‚klálovstvo‘. Nechcel rozprávky, len príbehy o zvieratkách alebo o ľuďoch, pokiaľ možno s dramatickou zápletkou. Často navrhol hlavnú osnovu, ktorou sme se riadili pri rozprávaní,“ dosvedčuje mamička päťročného Jakuba. Rozprávka o kráľovi, princovi a princeznej, vodníkovi niektoré deti nezaujme.

„My máme deti ešte maličké, takže ťažko posudzovať, ale počúvanie rozprávok ich rozhodne nebaví – ani čítaných s obrázkami, ani rozprávaných. Len v poslednom čase sa začínajú chytať na rozprávky o dvoch chlapcoch s ich menami – to sa potom i zapoja,“ opisuje iná mamička dvojročných dvojčiat detskú záľubu v príbehoch, ktoré sa dieťaťa skutočne týkajú.

„Nášho Peťka baví maximálne rozprávanie o autách, bagroch, žeriavoch a zvieratkách. Najlepšie, keď tie zvieratká jazdia v tých autách a bagroch. Klasické rozprávky ho nebavia,“ opisuje svoju skúsenosť matka štyriapolročného Peťka.

„Ak im chcem povedať nejaký príbeh, vydržia sledovať jedine divadielko s plyšiakmi a bábkami, do ktorého sa občas zapoja,“ potvrdzuje mamička tri- a štvorročných chlapečkov. Áno, niekedy je nutné urobiťz čítania „poriadnu šou“.

13.9.2017 2:15| autor: Jana Paduánová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist