Máte dvojčatá? Jasajte!

Aspoň tak to odporúča psychologička Tamara Cenková:

„Dvojčatá, hurá! Obdobie prvého vzdoru zažívame iba raz, druhého vzdoru tiež len raz. A čo je najúžasnejšie, puberta sa nás dotkne takisto len raz. A že je okolo nich trochu viac práce? Nič to… veď vlastne všetko v našom živote sa deje len raz.“

Ako to vidí z „terénu“ otec trojročných dvojčiat?

„Je to dvojnásobná starosť, ale aj dvojnásobná radosť,“ priznáva Karel Duba, otec Karolínky a Ondríka. Keď náhodou jedno z detí nemá náladu, má ju to druhé, takže dobrá nálada sa dá čerpať uňho.

Keď ste sa dozvedeli, že čakáte dvojčatá, zaskočilo vás to?
Manželka Dáša bola na umelom oplodnení a keď šla na kontrolu, aby sa dozvedela, ako to dopadlo, povedali jej, že sa ujali dve vajíčka. Ona si dvojčatá veľmi priala. Hneď mi telefonovala… a moja reakcia nebola práve taká, že by som od šťastia výskal. Povedal som jej, že má, čo chcela. Želala si dve deti, tak ich má.

Zrejme bola z vašej reakcie sklamaná…
Bola. Ale ja som si v prvom okamihu úplne pragmaticky pomyslel: „No áno, dve. To je kopa starostí, práce a navyše aj výdavkov.“ Keď sme sa potom s Dášou stretli, uvedomil som si aj „nepraktickú“ stránku veci… aké je to šťastie. Priznávam, že moja prvotná reakcia nebola určite taká romantická, ako si ženy predstavujú. No na druhej strane som bol úprimný.

Časom sa však z vás stal pyšný otecko…
Samozrejme, že áno. Chodil som so ženou na ultrazvuky, vozil ju na prehliadky a tešil som sa s ňou. Sedíte spolu doma, držíte sa za ruky a bavíte sa o tom, že budete mať dva uzlíky. Prídete napríklad na to, že sa každý môžete maznať „so svojím“, nebudete sa hádať, potom si ich vymeníte. Začnete si všetko plánovať a čím ďalej, tým viac sa tešíte.

Ako vyzerá bežný deň?
Zo začiatku bolo všetko hlavne na Dáši. Keď dojčila a jeden dopil, vzal som si ho na odgrgnutie a Dáša dala piť druhému. Po tom, ako prestala dojčiť, pomáhal som pripravovať mlieko, umývať fľaše. Bol som taká pomocná sila…

Bolo fajn, keď som mohol Karolínku alebo Ondríka vykúpať. Teraz sa kúpu spolu. Potom sa hádajú, kto pôjde prvý z vane a kto sa ešte bude hrať. A my si musíme spomenúť, kto bol prvý včera, aby sme boli spravodliví. Dosť to dá zabrať. Pamätať si, kto kedy čo robil, aby sa ani jeden z nich necítil odstrkovaný.

V akých situáciách musíte fungovať obidvaja?
Napríklad pri nákupe topánočiek. Jeden stráži dieťa, druhý vyberá a potom si to vymeníme. Keď boli deti ešte veľmi malé, absolvovali sme vo dvojici aj prehliadky u detského lekára. Každý mal jedno dieťa, vyzliekol ho a niesol k lekárke. Druhý rodič zasa strážil to svoje. Keď som sa v tom čase uchádzal o prácu, mal som s tým dosť veľké problémy. Len čo som na pohovore povedal, že máme dvojčatá, prvá reakcia bola: „To je úžasné! To si asi užívate!“ Ale keď som dodal, že s nimi musím chodiť k lekárovi, nadšenie spľaslo a povedali, že to asi nepôjde.

Z čoho máte najväčšiu radosť?
S dvojčatami prežívame rovnaké veci ako u iných detí, ale dvojnásobne, v jednom čase.
Vždy sa poteším, keď na mňa rodina čaká na stanici. Obidve deti sa naraz rozbehnú a utekajú mi naproti. Alebo ma spoločne vítajú vo dverách a keď chcem od jedného, aby mi dal pusu a povie „nie“, urobí to isté aj druhý a pusu mi nedá.

11.9.2010 5:18| autor: Monika Langrová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist