Zápal stredného ucha: Ohroziť môže sluch aj vyjadrovanie dieťaťa

Zápaly stredného ucha, čiže otitídy (zápal stredného ucha) patria medzi najčastejšie infekčné ochorenia v detskom veku. Ako sa ochorenie prejavuje, aké sú jeho príčiny a ako mu predchádzať, sa dozviete v článku.

Otitídy sú jedným z najčastejších dôvodov návštev u detského lekára a zároveň patrí k najbežnejším príčinám chirurgických zákrokov u detí v západných krajinách. To, že ide o veľmi časté ochorenie, potvrdzuje aj výsledok výskumu uskutočneného v piatich krajinách Európskej únie, ktorý ukázal, že na každých tisíc detí pripadá ročne až 268 návštev u lekára práve pre zápal stredného ucha. Ten zahŕňa rôzne zápalové infekcie stredného ucha a podľa príznakov, závažnosti a dĺžky trvania sa delia do niekoľkých kategórií na akútne alebo chronické zápaly stredného ucha, opakované otitídy a zápaly sprevádzané výtokom.

Prepukajú predovšetkým začiatkom zimného obdobia. V tom období sa najviac vyskytujú rôzne respiračné patogény, napr. vírusy oslabujúce imunitný systém, a pneumokoky ľahšie vnikajú do tela. Podľa odborných odhadov tri štvrtiny všetkých detí minimálne raz ochorejú akútnym zápalom stredného ucha ešte pred dosiahnutím tretieho roku života. Deti, ktoré prvýkrát ochorejú na akútny zápal stredného ucha pred dvanástym mesiacom veku, často trpia otitídou opakovane. Stredoušný zápal sa najčastejšie objavuje medzi šiestym mesiacom až šiestym rokom veku. Viac pritom postihuje chlapcov ako dievčatá.

ucho.png

Schéma ľudského ucha

Prejavy ochorenia

Prudké hnisavé zápaly stredného ucha sa prejavujú typickými lokálnymi aj celkovými príznakmi. Pokiaľ ide o lokálne príznaky, ide najčastejšie o bolesť, hnisavý výtok z ucha alebo prechodnú nedoslýchavosť. Medzi celkové príznaky patrí teplota (tá sa však vyskytuje len pri jednej až dvoch tretinách prípadov), nechutenstvo, vracanie alebo hnačka, nepokoj, bolesti ucha a hlavy, kašeľ, nádcha, apatia. Ochoreniu veľmi často predchádza nádcha a zápal nosohltana. S odstupom troch až siedmich dní od začiatku akútneho vírusového zápalu horných dýchacích ciest sa objavujú rýchlo nastupujúce ťažkosti v oblasti ucha.

Pri vyšetrení otoskopom (ušným zrkadielkom) je takisto zrejmý vyklenutý začervenaný bubienok, predovšetkým jeho zadná polovica. Otitídy deťom mnohokrát prinášajú veľkú bolesť, nepohodlie a spôsobujú im aj ich rodičom stres. Ochorenie môže mať tiež negatívny vplyv na kvalitu života detí, a to nielen v priebehu choroby, ale aj po jej vyliečení. V prípade komplikácií (napríklad pretrvávajúcej nedoslýchavosti) môžu byť ovplyvnené komunikačné schopnosti dieťaťa.

Príznaky zápalu stredného ucha a sprievodné komplikácie:

  • Bolesť ucha, ktorá býva najčastejším príznakom. Napriek tomu však 20 % detí bolesť v uchu nemá. Pred liečbou treba vedieť odlíšiť bolesť pri zápale vonkajšieho zvukovodu, ktorý je spojený s bolesťami pri ťahu za ušný lalôčik a so zdurením mäkkých tkanív steny zvukovodu, od bolesti pri angíne s typickým nálezom začervenaných a povlečených mandlí alebo pri stomatologických ťažkostiach.
  • Výtok z ucha, pri ktorom dochádza k vytekaniu sekrétu zo stredného ucha do vonkajšieho zvukovodu pri pretrhnutí bubienka.
  • Prechodná nedoslýchavosť, ktorá je častým príznakom zápalu stredného ucha.
  • Závrat patriaci medzi menej časté príznaky otitídy, ktorá je prejavom poškodenia centra rovnováhy sídliaceho vo vnútornom uchu.
  • Opuchy a začervenanie sú zvyčajne prítomné za ušnicami pri akútnom zápale spánkovej kosti.
  • Ochrnutie lícneho nervu vyskytujúce sa pri zápale spánkovej kosti a prejavujúce sa obmedzenou hybnosťou polovice tváre.

Príčiny ochorenia

Na vzniku akútneho hnisavého zápalu stredného ucha sa podieľa veľké množstvo faktorov. K najbežnejším patria infekcie, spravidla bakteriálna alebo vírusová. Najčastejším pôvodcom je baktéria pneumokok, Streptococcus pneumoniae.

Medzi rizikové faktory na vznik zápalu stredného ucha patrí detský vek, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, rázštep podnebia, prebytočné nosné mandle, nesprávna technika smrkania, pobyt novorodenca na jednotke intenzívnej starostlivosti, vyšší počet súrodencov, chladné počasie, nedojčenie, pasívne fajčenie alebo používanie cumlíka.

Na vzniku otitíd sa môžu podieľať aj porucha funkcie sluchovej trubice, stav imunitného systému, alergie, vonkajšie prostredie aj úroveň hygieny. Vzhľadom na častý výskyt zápalu stredného ucha u novorodencov a malých detí je pravdepodobne najvýznamnejším faktorom nezrelosť a porucha funkcie sluchovej trubice, prípadne celková nezrelosť imunitného systému.

Zápaly stredného ucha sú častou komplikáciou vírusovej infekcie horných dýchacích ciest, keď infekcia spôsobí opuch sliznice v oblasti nosovej dutiny, nosohltana, sluchovej trubice a následne stredného ucha. Vplyvom sťaženej priechodnosti sluchovej (Eustachovej) trubice vzniká podtlak a neskôr výpotok, ktorý sa hromadí v stredoušnej dutine. Ak baktérie alebo vírusy vyskytujúce sa v nosohltane prestúpia cez sluchovú trubicu do stredného ucha, spôsobia akútny hnisavý stredoušný zápal. Ten má typické príznaky infekcie.

Pneumokok je jednou z hlavných príčin invazívnych ochorení ohrozujúcich život, akými sú napríklad meningitídy, pneumónie s preukázaným výskytom pneumokoka v krvi či sepsy. Oveľa častejšie však spôsobujú pneumokoky deťom miernejší infekcie, napríklad zápal stredného ucha. Pneumokoky sa šíria kontaktom s ľuďmi, ktorí chorobou trpia alebo sú jej prenášačmi. Najčastejšie sú prenášané kvapôčkovou infekciou pri kašli a nádche. Deti sa môžu nakaziť napríklad od svojho staršieho súrodenca alebo v škôlke.

Čítajte tiež:

Diagnostika ochorenia

Zápaly stredného ucha sa diagnostikujú prostredníctvom ORL vyšetrenia. Využíva sa predovšetkým otoskopia, ktorá sa skladá z vyšetrenia vlastného bubienka, vonkajšieho zvukovodu, ušnice a jeho okolia. Lekár u dieťaťa sleduje postavenie ušnice, oblasť za ušnicou a vonkajší zvukovod. Pri vyšetrení membrány bubienka je potrebné posúdiť jeho postavenie, farbu, priehľadnosť a pohyblivosť.

Na začiatku rozvoja zápalu dochádza u pacientov k vpáčeniu bubienka, ktoré je podmienené negatívnym tlakom v stredoušnej dutine. Po vytvorení hnisavého sekrétu je zrejmé vyklenutie bubienka najskôr v zadnej polovici a neskôr aj v prednej. Pre pacientov s akútnym hnisavým stredoušným zápalom je typické, že majú začervenaný, zhrubnutý, vyklenutý nepriehľadný bubienok s obmedzenou pohyblivosťou.

bubinek.png

Ušný bubienok: vľavo zdravé ucho – bubienok je priehľadný a vpáčený. Vpravo zápal stredného ucha – bubienok sa začína vyklenovať tlakom hromadiaceho sa sekrétu a stráca typickú kresbu. Dochádza k jeho začervenaniu.

Liečba

Medzi hlavné spôsoby liečby zápalov stredného ucha patrí užívanie antibiotík a prerezanie/prepichnutie bubienka.

Liečba antibiotikami sa využíva najmä proti baktériám, častým pôvodcom otitíd. Antibiotiká sa zvyčajne podávajú počas siedmich až desiatich dní. Je však potrebné dôsledne dodržiavať zásady ich správneho užívania, aby sa predišlo nárastu antibiotickej rezistencie týchto mikroorganizmov. Ďalej sú vhodné lieky proti bolesti a teplote, kvapky do nosa a v prípade výtoku z ucha, lokálne ošetrovanie vonkajšieho zvukovodu.

Chirurgická liečba spočíva v uvoľnení nahromadeného hnisavého sekrétu zo stredoušnej dutiny, čo umožňuje rýchlejšie zahojenie zápalu.

Pri opakovaných otitídach je možné zvážiť chirurgické prerezanie bubienka so zavedením gromety (ventilačnej trubičky), ktorá zaisťuje prísun vzduchu a umožňuje ventiláciu stredoušnej dutiny, odstránenie nosovej mandle alebo operáciu spánkovej kosti.

Prevencia

Prevencia zápalov stredného ucha je založená na zásadách správnej životosprávy s dostatkom vitamínov podporujúcich obranyschopnosť a predchádzanie zápalom horných dýchacích ciest. Rodičia by mali dbať na to, aby deti nosili v chladnom období čiapku a šál. V miestnostiach, kde sa deti pohybujú, by potom nemalo byť prekúrené – vhodné je vzduch v detských izbách zvlhčovať.

Rodičia môžu tiež nechať svoje dieťa zaočkovať vakcínou, ktorá prispieva k ochrane dieťaťa pred najčastejšie sa vyskytujúcimi druhmi pneumokokov. Očkovanie pomáha chrániť tiež pred invazívnymi pneumokokovými ochoreniami, ktoré môžu spôsobiť aj smrť malých detí.

Invazívne pneumokokové ochorenie najviac ohrozuje dojčatá mladšie ako jeden rok. Preto je vhodné sa na očkovaní dohovoriť s pediatrom do 3. mesiaca veku dieťaťa, keď sa zvyčajne aplikuje prvá dávka vakcíny. V prípade, že sú všetky tri dávky vakcíny aplikované do siedmeho mesiaca veku, je očkovanie plne hradené zdravotnými poisťovňami. Hradené je potom aj preočkovanie do 15. mesiaca života. Ak uvedené kritériá dieťa nesplní, je potrebné vakcínu uhradiť. Deti znášajú očkovanie proti pneumokokom spravidla veľmi dobre. Po očkovaní sa môže vyskytnúť zvýšená teplota, začervenanie či opuch v mieste vpichu. Tieto reakcie väčšinou rýchlo odznejú.

Zdroj: www.gsk.cz

8.10.2018 8:56| autor: Redakcia Babywebu.sk

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist