Osobnosti z pieskoviska

Nedávno som sa stretol s priateľmi, ktorí tiež čerstvo riešili rodičovské otázky, a zaradoval som sa, že si vymeníme cenné skúsenosti, ako malým mimozemšťanom uľahčiť pobyt tu na Zemi a nezošalieť pri tom. Úsmev na tvári mi však dlho nevydržal.

„Tá učiteľka je príšerná, a vlastne celá škôlka je strašná! A to už je, prosím pekne, tretia škôlka, ktorú musíme vymeniť. Nášmu Maxíkovi absolútne nevyhovuje. A nemajú tam ani žiadne krúžky, žiadny rozvoj záujmov, neučia sa ani cudzie jazyky! Nakoniec budeme musieť skúsiť nejakú alternatívnu výuku. Naše dieťa je jednoducho osobnosť, s tým sa nedá nič robiť!“

Maxík je génius

Smršť sťažností a nárekov ešte pokračovala, ale ja som to už príliš nevnímal. Snažil som sa predstaviť si, aká osobnosť dnes asi musí byť trojročný Maxík. Do mysle sa mi neodbytne vkrádala predstava, ako ten milý chlapec modeluje z hliny hrnček a ešte sa pritom plynule rozpráva s učiteľkou po anglicky. Osobnosti jednoducho potrebujú individuálny prístup.

Rodičia do škôlky?

„A ja som tiež osobnosť?“ opýtal sa nevinne náš malý, ktorý si celý rozhovor zhodou okolností vypočul. „Páči sa ti v škôlke?“ kontroval som otázkou a od napätia, akú odpoveď dostanem, som ani nedýchal. „Páči,“ povedal veselo a mne sa viac než uľavilo.  Vzápätí mi však došlo, že málokedy má v škôlke skutočne problém dieťa. V drvivej väčšine sú nespokojní rodičia, ktorí majú o svojom potomkovi mylné či prehnané predstavy alebo sú neadekvátne ochranárski. Ak rodičia počas dvoch mesiacov trikrát zmenia škôlku, stavím sa, že problém nebude v škôlke, ale v nich.

Výnimočný potomok

Každý z nás považuje svojho drobca za skutočne výnimočného, a je to tak v poriadku, nemôžeme však to isté požadovať od ostatných, pretože to už v poriadku nie je. Matky „osobnosti“ to však niekedy nechápu a sú úprimne pohoršené, že „tá nemožná učiteľka“ nevidí ich dieťa cez rovnaké zázračné okuliare ako ony samy.

Kamaráti z pieskoviska

Pozorujem tie malé tvorčeky, ako sa hrajú na našom pieskovisku. Kde-tu sa plesnú lopatkou po hlave, kde-tu si niečo navzájom požičajú. Nedokážu urobiť hrnček z hliny, dokonca nevedia spraviť ani poriadnu bábovku. Nevedia ani slovo po anglicky a pani učiteľka k nim nemá žiadny špeciálny prístup, niekedy ju to baví, inokedy sa dokonca zbytočne hnevá alebo je unavená a má toho plné zuby. Osobne som presvedčený, že je to zhruba všetko, čo dieťa v tomto veku od škôlky potrebuje – kolektív kamarátov rovesníkov, s ktorými sa pomaly učí nadväzovať sociálne vzťahy, a tiež jedného dospelého, ktorý je popri rodičoch ďalšou autoritou, má svoje chyby, no napriek tomu si dokáže vo výchove stanoviť jasné mantinely.

Chudák Maxík

A malý Maxík? Možno bude vedieť vymodelovať hrnček a okomentovať si to po anglicky, no namiesto osobnosti z neho bude skôr chudák, ktorý doplatí na chyby svojich rodičov. Zrejme z neho vyrastie nevyrovnaná a zraniteľná osobnosť, pretože mu budú chýbať základné zdravé skúsenosti s naším svetom tu na Zemi. Ten je síce občas krutý a nespravodlivý, no ak dieťa dostane dobré základy, môže v ňom celkom príjemne žiť.

2.10.2010 3:54| autor: Adam Suchý
Viac o téme: dieťaokuliarerodičia

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist