Ani vaše dieťa sa nezaobíde bez plyšiaka?

Berie si ho do postele, k prestretému stolu aj na cestu do materského centra? A beda, ak ho zabudnete vziať so sebou na výlet! Plyšová hračka sa stala nenahraditeľným členom vašej rodiny. Prečo?

Známy anglický vedec Desmond Morris vo svojej knihe Ľudské mláďa – Čo (ne)viete o nemluvňatách uvádza, že dieťa si vytvára väzbu k plyšovému zvieratku prevažne v období batoľaťa, teda medzi druhým a tretím rokom. V tomto období sa spravidla sťahuje do vlastnej izby a veľkej postele.

Plyšová náhrada

Dovtedy spalo v útulnej postieľke v spálni svojich rodičov a mamu malo nadosah. Tá je teraz od neho ďaleko. Ešteže má v posteli hebkého a mäkkého kamaráta, ku ktorému sa môže pritúliť. Plyšiak sa podľa autora v tej chvíli stáva náhradou mamičky, ktorá dáva dieťaťu útechu a pocit bezpečia. Hoci niektorí odborníci tento zvyk odsudzujú ako neprirodzený, plyšiaci bývajú skôr na úžitok. Neprirodzené je, naopak, nechávať batoľa v noci osamote.

Náruč je viac ako hlad

Pre mláďatá, a nielen ľudské, znamená mamina náruč skutočne veľa. Vedci urobili pokus s medvieďaťom. Odobrali ho od matky a dali do klietky, kde malo na výber dve umelé medvedice. Z tej prvej síce tieklo mlieko, ale bola studená, plastová, bez chlpov. Druhá medvedica bola mäkučká, chlpatá, ale mlieko z nej netieklo. Medvieďa dalo prednosť hladu, ale teplu. Schúlilo sa druhej medvedici do náručia.

Bez plyšiaka ani na krok

Strata milovanej plyšovej hračky však môže dieťaťu zasadiť veľkú ranu. Desmond Morris vo svojej knihe radí, ako jej predísť: rodičia – ak je to možné – mu zaobstarajú duplikát hračky a niekde ju schovajú pre prípad, že by sa originál stratil alebo rozpadol. Dieťa to síce zistí, ale vytvorí si k nej podobný vzťah ako k originálu.

Pranie plyšiaka

Hoci hygiena káže inak, príliš dôkladným praním stráca plyšové zvieratko časť svojho kúzla, hlavne svoju nezameniteľnú vôňu. Možno aj vy si ešte dnes vybavíte, ako presne voňal váš plyšový miláčik.

Plyšiak prezradí aj trápenie

Je úplne normálne, keď s ním dieťa zaspáva a berie si ho všade so sebou. Rodičia by však mali spozornieť v okamihu, keď sa dieťa s plyšovým zvieratkom príliš mazná. Nechýba mu rodičovské pohladenie? Nemá za sebou nejaký zlý zážitok? Nezačulo náhodou nedávnu hádku?
Keď rodičia vidia, že ich dieťa niečo trápi a nechce im prezradiť, čo to je, môže byť chlpáč účinným „prostredníkom“. Rodičia ho vezmú k sebe a zmeneným hlasom hovoria za zvieratko, pričom sa snažia vypátrať, čo malého človiečika trápi.

Plyšiak je, samozrejme, nenahraditeľným spoločníkom napríklad v nemocnici alebo v inom neznámom prostredí, keď má dieťa zostať nejaký čas samo bez rodičov – prináša mu veľkú útechu.

13.8.2009 11:17| autor: Monika Langrová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist