Vojtova metóda
Zdravie bábätka
V povedomí verejnosti je Vojtova metóda reflexnej lokomócie známa ako špeciálne „cvičenie“ s deťmi, ktoré majú narušený pohybový vývin. Problematika mozgových hybných porúch je však natoľko zložitá a závažná, že patrí výhradne do rúk vyškolených lekárov a fyzioterapeutov.
KEDY REHABILITOVAŤ VOJTOVOU METÓDOU I
Údaje o knihe
Autor:
MUDr. Jozef Glós, CSc.
Vydavateľstvo:
DIEŤA NIELEN PRE RODIČOV 3/2004
Rok vydania:
2004
Jazyk:
Slovenský
Forma dokumentu:
článok
Kľúčové slová:
ranný vek, rehabilitácia, detská mozgová obrna, DMO, Vojtova metóda, poškodenie mozgu, vrodené pohybové vzorce, svalový tonus, Nesymetrická (asymetrická) motorika, Zaostávanie (retardácia) motorického vývinu
Poznámka:
Článok prináša neurologické stanovisko k vhodnosti rehabilitácie v ranom veku.Problém nie je v tom, či rehabilitovať alebo nerehabilitovať, ale v určení správne odôvodnenej diagnózy.
KEDY REHABILITOVAŤ VOJTOVOU METÓDOU I
MUDr. Jozef Glós, CSc.
Na redakčnom stole sa nám kopia otázky rodičov o vhodnosti alebo nevhodnosti rehabilitácie detí v ranom veku. Občas dostávame listy a e-maily týkajúce sa tejto problematiky aj od odborných zdravotníckych pracovníkov. Hlbší pohľad na celú situáciu ukazuje, že v podstate ide o vzájomné nedorozumenie, ktoré zneisťuje rodičov a niekedy je, žiaľ, aj prameňom nedôvery medzi nimi a zdravotníkmi. Priamym dôsledkom sú potom nie najlepšie vzájomné vzťahy. To je dôvod, prečo sme sa rozhodli priblížiť vám neurologické stanovisko k tejto problematike. Existujúce nedorozumenie totiž naznačuje, že problém nie je v tom, či rehabilitovať alebo nerehabilitovať, ale v určení správne odôvodnenej diagnózy. Každá rehabilitácia je liečebnou metódou a rozhodnutie o jej vhodnosti vyžaduje prísne medicínske pravidlá.
Nie je bez zaujímavosti, že podobná situácia ako je u nás, bola aj v Nemecku. Kritické výhrady proti neodôvodnenej aplikácii Vojtovej metódy zazneli aj tam.
PODSTATA VOJTOVEJ METÓDY
U nás je zaužívaná rehabilitácia Vojtovou metódou. Preto aspoň stručne zhrnieme jej základy. Autor ju primárne vypracoval ako metódu pre deti, ktoré majú z najrozličnejších príčin štrukturálne poškodenie mozgu s prevahou postihujúce funkčný okruh motoriky. U nás sa toto poškodenie označuje termínom detská mozgová obrna (DMO). Hlavným cieľom Vojtovej metódy je zmierniť alebo brániť vývinu ťažkých pohybových porúch, ktoré nevyhnutne vznikajú ako priamy dôsledok poškodenia mozgu. Na to, aby sme mohli správne sedieť, chodiť, behať, sú nevyhnutne potrebné tzv. vrodené pohybové vzorce v nezrelom mozgu. Z nich sa vyvíja typická ľudská motorika. Vzniká tak, že jednotlivé oblasti mozgu sa postupne vzájomne prepájajú pomocou nervových dráh, a tak vzniká tzv. funkčný okruh motoriky v zrelom mozgu. Je zodpovedný za správnu reguláciu našich pohybov. Ak je mozog poškodený, rušia alebo vyraďujú sa správne zapojenia a vytvárajú sa náhradné, ale nevhodné spoje. Dieťa ich nevyhnutne začína používať, v dôsledku čoho začína byť nesprávny pohyb v celom komplexe. Hlavným a bezprostredným dôsledkom mozgového poškodenia je nerovnováha tlmivých (inhibičných) a povzbudivých (excitačných) mechanizmov. Vzniká nesprávne napätie vo svaloch, ich nadmerné zvýšenie, alebo zníženie, prípadne sa objavujú atypické, mimovoľné pohyby, ktoré rušia správny pohyb. Pohyby dieťaťa sa stávajú obmedzenými a nesprávnymi a snaha o ich nápravu pomocou vôľového úsilia je neúspešná. V bežnom živote dieťa potom môže mať ťažkosti pri chôdzi, uchopovaní alebo v celom pohybovom rozsahu.
Cieľom Vojtovej metódy je snaha správne ovplyvniť nefyziologické (porušené) základné pohybové vzorce. Hlavný princíp spočíva v úsilí nasilu vnútiť nezrelému mozgu, ktorý ešte nemá definitívne naprogramovanú motoriku, aby začal používať správne alebo opravené pohybové vzorce. Vojtova metodika to robí nepriamo, tzv. reflexne. Dieťa sa polohuje do zvláštnych polôh a tlakom na určité telesné body sa vyvoláva taký pohyb končatín, ktorý v mozgu ruší nesprávne zapojenia a navodzuje predpoklad pre správny pohyb. Dlhodobým opakovaním jednotlivých cvikov s ohľadom na aktuálny stav motoriky, postupným osvojovaním správnych odpovedí sa mozog učí správnemu pohybu. Porucha motoriky v dôsledku poškodenia mozgu je v prvých mesiacoch života
KEDY REHABILITOVAŤ VOJTOVOU METÓDOU II
Údaje o knihe
Autor:
MUDr. Jozef Glós, CSc.
Vydavateľstvo:
DIEŤA NIELEN PRE RODIČOV 3/2004
Rok vydania:
2004
Jazyk:
Slovenský
Forma dokumentu:
článok
Kľúčové slová:
ranný vek, rehabilitácia, detská mozgová obrna, DMO, Vojtova metóda, poškodenie mozgu, vrodené pohybové vzorce, svalový tonus, Nesymetrická (asymetrická) motorika, Zaostávanie (retardácia) motorického vývinu
Poznámka:
Článok prináša neurologické stanovisko k vhodnosti rehabilitácie v ranom veku.Problém nie je v tom, či rehabilitovať alebo nerehabilitovať, ale v určení správne odôvodnenej diagnózy.
KEDY REHABILITOVAŤ VOJTOVOU METÓDOU II
MUDr. Jozef Glós, CSc.
PREČO SME OBOZRETNÍ PRI ODPORÚČANÍ REHABILITÁCIE
Prax nám ukázala niekoľko dôvodov, prečo postupovať obozretne v návrhu na odporúčanie rehabilitácie. Znovu treba zdôrazniť, že každá rehabilitácia je liečebnou metódou a jej odporúčanie by malo byť prísne medicínsky vymedzené a zdôvodnené.
Oznámenie rodičom, že dieťa potrebuje rehabilitáciu, vyvoláva často otázku, či je to skutočne tak a už vopred evokuje u matky určité obavy, strach, prípadne úzkosť. Dnes sa často rehabilitácia dieťaťa vo vedomí rodičov spája s predstavou, že dieťa má poškodený mozog. Za vážne a nezodpovedné treba považovať nešetrné a necitlivé informácie o tom, že ak dieťa nepodstúpi rehabilitáciu, nebude napríklad v budúcnosti chodiť, bude mať problémy s normálnou chôdzou alebo bude mať znížené rozumové schopnosti.
Informácie podobného charakteru v období, keď má dieťa pár mesiacov, musia na matku nevyhnutne pôsobiť kruto a šokujúco. Poznáme to z vlastnej praxe, keď do ambulancie prišli mamičky s plačom. Vážnejšie na tom bolo, že v týchto konkrétnych prípadoch išlo o deti bez poškodenia mozgu s ľahkou hypotóniou alebo motorickou retardáciou. Deti sa ďalej vyvíjali normálne a v jednom roku ich motorika dosiahla normálnu úroveň bez známok funkčnej poruchy. Prirodzene, je otázne, prečo matky dostali takúto stresujúcu informáciu. Matky malých detí sú na ne, samozrejme, veľmi citlivé a nezodpovedná informácia pôsobí veľmi negatívne na celú rodinu. Je preto potrebné podávať informácie uvážlivo, s ohľadom na dieťa, na jeho vývinové možnosti i obmedzenia, ale aj s ohľadom na situáciu v rodine.
Rovnako závažný dôvod pre úvahu o odporúčaní rehabilitácie je časová náročnosť, ktorú rehabilitácia vyžaduje. Rehabilitovať sa odporúča 3- až 5-krát denne. V každom prípade je to časovo náročné, niekedy pri iných povinnostiach táto záťaž pôsobí na matku unavujúco, znižuje jej priestor a čas, ktorý musí venovať ostatnej rodine. Môže to zmeniť celý denný režim rodiny i dieťaťa. Závažnosť zbytočnej rehabilitácie pripomíname v situácii, ak je dieťa zdravé a rehabilitáciu nepotrebuje.
Metódy súčasnej rehabilitácie korigujú chorobné zmeny poškodeného mozgu nepriamo – zvonka. Nádejou pre budúcnosť by mohli byť kmeňové bunky a adhezívne bunkové molekuly, ktoré by „opravovali“ mozog priamo na bunkovej úrovni. K ich praktickému využitiu však ešte vedia dlhá cesta.
Praktická aplikácia Vojtovej metódy je pomerne tvrdou a drsnou metodikou. Aspoň matky to tak vnímajú. Vo väčšine prípadov deti pri nej plačú, bránia sa a niekedy s deťmi plačú aj matky. Veľa závisí od toho, ako citlivo a šetrne sa k celej procedúre pristupuje. Ak dieťa nemá poškodený mozog a rehabilitácia nie je odôvodnená, matkám odporúčame, aby sa s dieťaťom hrali, alebo aby mu ponechali priestor pre vlastnú spontánnu aktivitu.
Naše stanovisko nerehabilitovať uvedené skupiny detí vyplýva z toho, že zmena svalového tonusu, ľahká retardácia motoriky i tortikolis sú len príznaky a nie sú vždy dôsledkom poškodeného mozgu. Určiť správnu diagnózu s ohľadom na základnú príčinu určitého príznaku preto považujeme za medicínsky zákon. Logickým príkladom môže byť situácia, keď dieťa príde na neurologické vyšetrenie s bolesťou hlavy. Tiež ho hneď neposielame na neurochirurgiu. Vždy sa najskôr pokúšame odhaliť pr
II……Vždy sa najskôr pokúšame odhaliť príčinu bolesti.
V minulosti sa umelo „vyrábalo“ veľa diagnóz DMO, ktoré nimi vôbec neboli. Súviselo to s vtedajšou úrovňou diagnostiky mozgového poškodenia. Výskyt DMO dnes nie je taký vysoký. U donosených detí sa pohybuje okolo 0,5 %, u predčasne narodených detí vo vyspelých krajinách sa pohybuje výskyt DMO medzi 6 až 10 %. Podobný výskyt DMO u predčasne narodených detí sme zistili aj v našich štúdiách.
ZÁKLADY NEUROLOGICKÉHO VYŠETRENIA
Úlohou neurologického vyšetrenia novorodencov a detí v prvých mesiacoch života je zistiť evidentné, neklamné príznaky, ktoré svedčia pre poškodenie mozgu. Súčasné možnosti jeho objavenia sú citlivejšie a spoľahlivejšie oproti minulým. Funkcia mozgu sa vyšetruje vo viacerých funkčných rovinách motoriky. Dôraz sa kladie na neprítomnosť, alebo pretrvávanie určitých vrodených reflexov a nesprávne držanie končatín pri zmenách polohy tela. Platí zásada, že pre diagnózu mozgového poškodenia nestačí jeden príznak! Jeho existencia sa vždy spája s viacerými príznakmi, preto treba vyšetrovať všetky funkčné roviny. V diagnóze treba rovnako zvážiť skutočnosť, že v pohyboch detí existujú určité odchýlky, atypie, ktoré však nie sú patologické.
Článok sme sa rozhodli publikovať v dobrej vôli, že vyjasní niektoré nedorozumenia a zabráni tak zbytočnej rehabilitácii zdravých detí. Veríme, že žiadny zodpovedný zdravotný odborník – nebude pochybovať o potrebe Vojtovej alebo Bobathovej rehabilitácie u detí s predpokladom vývinu DMO. Na druhej strane odporúčanie rehabilitácie u zdravých detí považujeme za medicínsky nesprávne, škodlivé a neetické.
I….pokracovanie …..Porucha motoriky v dôsledku poškodenia mozgu je v prvých mesiacoch života dieťaťa pre laika (napr. rodičov) skrytá, pretože je nezreteľná. Vynára sa postupne s pribúdajúcim vekom dieťaťa. Význam včasnej rehabilitácie spočíva v tom, že zasahuje do základov tvorby budúcej motoriky, pokúša sa ovplyvniť nefyziologické pohybové vzorce. Ďalším dôsledkom mozgového poškodenia je zaostávanie motorického vývinu. Dieťa začne už od narodenia zaostávať za vývinom zdravých detí. Na rozdiel od zaostávania u niektorých zdravých detí, sa rozdiel medzi vekom a vývinovou úrovňou prehlbuje a neurologické príznaky sa zvýrazňujú.
STANOVISKO K REHABILITÁCII
V neurologickej ambulancii najčastejšie konzultujeme otázku potreby rehabilitácie pri troch problémoch. U detí, ktoré nám posielajú z pediatrických ambulancií, sú to:
1. zmeny svalového tonusu,
2. zaostávanie motorického vývinu a
3. asymetrická motorika.
1. Zmeny svalového tonusu
Svalový tonus, tak ako každá schopnosť alebo funkcia mozgu u zdravých detí, má určitý fyziologický vývinový rozptyl (variabilitu). Zdravé deti sa rodia so svalovým tonusom, ktorý hodnotíme ako normálny, znížený alebo zvýšený. Je to dané múdrosťou prírody, ktorá nie je uniformná, ani pokiaľ ide o svalový tonus. V priebehu vývinu sa svalový tonus môže meniť, pri opakovaných vyšetreniach zisťujeme, že sa zmenil smerom k norme, a to bez rehabilitácie. Postrehnú to niekedy aj samotné matky. Toľko komentár k svalovému tonusu zdravých detí.
Ak je ale svalový tonus zmenený v dôsledku poškodenia mozgu, potom sa nevyhnutne vždy spája s inými evidentnými a neklamnými prejavmi, ktoré signalizujú poruchu mozgu. Podrobným neurologickým vyšetrením ich dokážeme odhaliť. Vo vzťahu k rehabilitácii si treba uvedomiť, že zmena svalového tonusu sama o sebe nie je známkou mozgového poškodenia. Zmena svalového tonusu nie je choroba, je len príznak činnosti mozgu a má množstvo príčin. Pri vyšetrení je potom nevyhnutné ozrejmiť si, či zmena svalového tonusu je ukazovateľom – príznakom poškodeného mozgu, alebo je len výsledkom fyziologického vývinového rozptylu.
Do neurologickej ambulancie sa odosielajú zväčša deti s ľahkou zmenou svalového tonusu. Deti s ťažkými hypotóniami obyčajne trpia vážnou poruchou mozgu (metabolická, genetická a iná). Často sa stáva, že dieťa, ktoré obvodný pediater pošle na neurologické vyšetrenie kvôli hypotónii má už pri prvom vyšetrení svalový tonus upravený, normálny. Ak pri vyšetrení nezistíme zreteľné dôkazy, že mozog je poškodený, rehabilitáciu neodporúčame. S pokračujúcim vývinom sa svalový tonus upravuje a celý motorický vývin prebieha fyziologicky. Prípadné ľahké zaostávanie dieťa postupne dobieha aj bez rehabilitácie.
Podobne nie je dôvodom na rehabilitáciu ani zvýšený svalový tonus (hypertónia) u zdravých detí. Je to len fyziologická odchýlka od normy. Vyšší svalový tonus u zdravých detí má tendenciu pretrvávať pravdepodobne až do dospelosti.
Hypertónia, ktorá vznikla ako prejav mozgového poškodenia, sa s vekom zvyšuje a vždy sa nevyhnutne spája s inými príznakmi, ktoré svedčia o patologickom pôvode, poruche mozgu. V takejto situácii rehabilitáciu ihneď odporúčame.
Platí preto zásada, že pri zmenách svalového tonusu u malých detí treba nevyhnutne zistiť, či ide o patologický prejav poškodeného mozgu, alebo len o prejav fyziologického rozptylu. Len na základe tohto zistenia možno správne rozhodnúť o potrebe rehabilitácie.
2. Zaostávanie (retardácia) motorického vývinu
Pomerne často sa dostávajú do neurologickej ambulancie deti kvôli zaostávaniu v motorickom vývine. Najčastejšie je to v období okolo troch mesiacov života. Pri povinných pediatrických prehliadkach robia pediatri v rámci odhaľovania (skríningu) skrytých vývinových porúch pravidelne skúšku trakcie – chytia dieťa za ruky a priťahujú ho do sedu, pričom sledujú, ako reaguje, ako si drží hlavičku. Väčšina zdravých detí splní skúšku tak, ako je predpísaná pre tento vek. Určité percento aj zdravých det