Dieťa v manželskej posteli: Áno či nie?

Mnohé ženy majú jasno: Dieťa do postele rodičov nepatrí. Iné zasa považujú za prirodzené, že matka sa delí so svojím maličkým o blízkosť vo dne v noci. Povedať však s istotou, ktorý variant je správny, nemožno. Potrebné je zvážiť všetky pre a proti a podľa toho sa rozhodnúť.

Ešte do začiatku 20. storočia si s tým ľudia hlavu nelámali. Spávali pohromade v jednej miestnosti alebo dokonca v posteli. Potom sa však časy zmenili a podľa pravidiel západnej kultúry mali rodičia spálňu len sami pre seba a deti spávali vo svojej izbe. Sexuálny život rodičov sa podľa vtedajšej morálky musel odohrávať za čo najhrubšími múrmi na mieste deťom veľmi vzdialenom. Pritom mnohé malé deti aj ich matky zažívali z tejto prísnej izolácie traumu.

Inštinktom sa rozkazovať nedá

Inštinkt hovorí pre spoločné hniezdo. Táto potreba je o to silnejšia, ak v tehotenstve, pri pôrode a po ňom nastali nejaké komplikácie. Napríklad sa dieťa narodilo predčasne a muselo zostať v inkubátore. Matka zažíva pocit, že ju niekto o dieťa „pripravil“, a snaží sa to potom dohnať svojou nonstop blízkosťou.

Je úplne normálne, že čerstvá mamička sa nedokáže prvé tri mesiace od svojho bábätka odtrhnúť. Veď celých deväť mesiacov rástlo v jej tele, nie je možné naraz sa od neho odstrihnúť, neprospelo by to ani jej, ani dieťaťu. Prvých zhruba sto dní je dieťa stredom matkinho vesmíru, a ak má potrebu byť mu neustále nablízku, treba jej v tom vyhovieť. Veľakrát stačí, keď sú cez noc v rovnakej miestnosti, cítia jeden druhého, počujú svoj dych. A keď dieťa veľa plače, zle spí a budí sa, akonáhle ho položíme do jeho vlastnej postieľky alebo keď je choré, vezmeme si ho k sebe.

Číha v hniezde nebezpečenstvo?

Keď dospelý zaspí tvrdo, je tu riziko, že dieťa nechtiac zaľahne a udusí. Rovnakú hrozbou sú aj vankúše a prikrývka, dieťa sa tiež môže v posteli rodičov prehriať, ak je príliš oblečené, prípadne hrozí aj pád. Ideálna sa tak javí postieľka, ktorú je možné nainštalovať priamo k posteli matky (Co Sleeper). Dieťa tam má svoj priestor a mamička má bábätko na dosah. Nemusí k nemu v noci vstávať kvôli kŕmeniu, stačí len natiahnuť ruku, aby ho utíšila, a ono samo potom ľahšie zaspáva.

Do ríše snov cez prekážky

„Dieťa v rodičovskej posteli lepšie spí – tak to je mýtus,“ tvrdí francúzska psychologička Liliane Nemet-Pier. Môže ho rušiť dýchanie či dokonca chrápanie rodičov, ich prevracanie. Potrebuje síce ich blízkosť, ale nemusí to byť telo na telo. Ani mamička sa v takejto konštelácii asi veľmi nevyspí, je stále v strehu, nedokáže prejsť do fázy hlbokého spánku. Pre dieťa býva lepšie, keď spí prvých päť-šesť mesiacov samo, na chrbte, vo vlastnej postieľke, v spálni rodičov. Ak je cez deň zahŕňané láskyplnou starostlivosťou, v noci uvíta svoj pokoj. Bývajú to skôr samotní rodičia, ktorí sa nedokážu od svojho malého odpútať, nie dieťa, na ktoré to často zvádzajú.

Čítajte tiež:

Brzda intímneho spolužitia

„Keď sa nám narodila Juliette, rozhodli sme sa s jej otcom, že bude spať s nami v posteli. Spočiatku sme si užívali, že sme všetci traja takto pekne pohromade, po niekoľkých týždňoch sa však manžel začal sťažovať, že sa nevyspí, a presunul sa na pohovku v obývačke,“ spomína Pauline. Ona sama zostala spať s dcérou až do jej roka a pol, potom dievčatko pristúpilo na to, že sa presťahuje do detskej izby. „Manžel sa vrátil do našej postele, ale cítila som, že sme sa odcudzili, že tá dlhá pauza mala negatívny vplyv na náš intímny život.“ Len máloktorá dvojica môže povedať, že bábätko v spálni jej nenabúra intímne spolužitie. Na druhej strane existujú aj iné miesta na milovanie ako manželská posteľ.

Odlúčenie sa musí natrénovať

Čím je dieťa väčšie, tým horšie sa expeduje z postele rodičov do jeho vlastnej. Ideálnym časom na odlúčenie sú jeho štyri mesiace až pol roka. Aby sa to obišlo bez kriku a tráum, je potrebné zaviesť určité rituály pred spaním, ktoré dieťa upokoja a pripravia na pokojný spánok. Ak spí dieťa v posteli s rodičmi ešte vo veku jedného roka, vyzerá to, že sa od neho neodkáže odlúčiť jeho matka. Korene môžu byť v jej minulosti, v traumách, ktorá zažila. Je dôležité, aby si to uvedomila, hovorila o svojich problémoch s priateľmi, prípadne s odborníkom. Nezanedbateľná je, samozrejme, aj rola jej partnera, ktorý by sa mal pokúsiť presunúť časť ženiných emócií na seba, zaujať ju ako milenec, aby nezdravá väzba medzi ňou a dieťaťom povolila.

Láska je lepšia za bieleho dňa

Vžitá je predstava, že dieťa, ktoré spí v rodičmi v posteli, sa oveľa harmonickejšie vyvíja a na jeho život to má dlhodobo pozitívny účinok. Niektorí psychológovia oponujú. Tvrdia, že pre emočný vývoj dieťaťa je dôležitý láskyplný prístup rodičov počas dňa. V noci by nemalo byť konfrontované s telami dospelých, s ich sexualitou. Známa francúzska psychoanalytička a pediatrička Françoise Dolto hovorí: „Existuje veľa detí, ktoré boli oneskorené vo vývoji, pretože zažívali maznanie dospelých, boli v blízkosti ich roztúžených tiel. Neskôr sa u nich prejavili problémy nielen emočné, ale boli aj pozadu v hovorení a psychomotorike.“

Aký názor má na spoločné spanie rodičov s deťmi anglický pediater Wiliam Sears, ktorý je zástancom úzkeho vzťahu rodičov s deťmi, si prečítajte v článku: S bábätkom v posteli

A čo si o spoločnom spaní myslíte vy?

24.2.2017 1:00| autor: Helena Chvojková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist