Dieťa s chybou reči

Pre správny vývoj reči na prvom mieste podnetné rodinné prostredie. Dieťa ďalej musí byť kvalitne vybavené zo stránky intelektovej, potrebuje mať nenarušený centrálny nervovoý systém a zdravý sluch. Rolu vo vývoji reči má aj genetická dispozícia a nadanie na jazyk. Záleží aj na osobnosti dieťaťa a skúsenostiach, ktoré ho počas života ovplyvňujú.

Z tohto vyplýva, že niektoré podmienky na rozvíjanie reči svojho dieťaťa ovplyvniť môžeme a niektoré nie. V kompetencii rodičov alebo vychovávateľov je zaistiť vhodné výchovné prostredie a dostatočné množstvo podnetov. A tu narážame na prvý problém, ktorým je čas. Čas, ktorý so svojím dieťaťom zmysluplne trávime a ktorý mu venujeme, mu nemôžeme nijako nahradiť.

Hovorme

Spôsob, akým si dieťa osvojuje reč, je veľmi jednoduchý. Je to napodobňovanie. Dieťaťu ponúkame rôzne podnety a hovoríme a hovoríme… Aby sa reč stala komunikačným prostriedkom, musí dieťa pochopiť, ako funguje. V láskyplnom prostredí, ktoré dieťa na reč motivuje a podnecuje, sa jeho schopnosti vrátane reči budú rozvíjať a dieťa bude „rásť“. Rozprávaním pri bežných situáciách a komentovaním ich priebehu, spievaním, riekankovaním, vysvetľovaním či čítaním rozprávok… tým všetkým dieťa stimulujeme a poskytujeme mu potrebný vzor reči, teda základy reči, ktoré môže napodobňovať a učiť sa podľa nich.

Napriek tomu sa však môže stať, že reč sa nerozvíja, ako má, a že sa v jeho reči objavujú konkrétne nedostatky, na ktoré sme ako rodičia laici krátki. Do troch rokov budeme k reči dieťaťa veľmi zhovievaví. Ak však sledujeme, že reč dieťaťa je nezrozumiteľná či nejakým iným spôsobom odlišná od ostatných vrstovníkov, mali by sme navštíviť logopédiu a dieťa dať vyšetriť.

Keď je problém

Klinický logopéd je vysokoškolsky vzdelaný špecialista, ktorý je kompetentný poskytovať logopedickú starostlivosť osobám s narušenou komunikačnou schopnosťou. Diagnostikuje a vedie terapiu porúch a chýb reči, sluchu a hlasu, a to pre pacientov akéhokoľvek veku. Klinický logopéd spolupracuje s ďalšími odborníkmi, ako sú neurológovia, psychológovia, foniatri, pediatri, plastickí chirurgovia, špeciálni pedagógovia, internisti atď. Klinickí logopédi pracujú najčastejšie na poliklinikách, v súkromných ambulanciách, ale aj v nemocniciach pri rôznych oddeleniach. Logopedická starostlivosť je plne uhrádzaná zo zdravotného poistenia.

Logopedickú starostlivosť u detí najčastejšie odporučí detský lekár, a to po niektorej z pravidelných preventívnych prehliadok, ak rodičia sami konzultáciu s logopédiou neiniciujú. Vek dieťaťa, keď je potrebné navštíviť logopédiu, nie je nijak ohraničený. Všetko sa odvíja od poruchy či chyby reči, ktorou dieťa trpí.

Ak hovoríme o poruche reči, je to iba prechodný problém. V takomto prípade stačí vyhľadať logopedickú pomoc po štvrtom roku života dieťaťa a do začatia školskej dochádzky býva úspešne vyriešený. O chybe reči hovoríme, ak je problém s rečou záležitosť dlhodobá, súvisí s vývojovými problémami dieťaťa, je daná geneticky, vyžaduje pomoc viacerých odborníkov a pod. V takomto prípade sa odporúča prvá návšteva logopedického pracoviska už vo veľmi ranom veku a logopedická starostlivosť bude pravdepodobne potrebná mnoho rokov.

Poruchy

Najčastejšími logopedickými poruchami sú poruchy výslovnosti – dyslálie. Sú to funkčné poruchy výslovnosti, pri ktorých dieťa hlásku či viac hlások nevie vysloviť, takže ich nahrádza inými alebo ich vypúšťa, alebo ich tvorí nesprávnym spôsobom a na nesprávnom mieste. Po štvrtom roku života netreba na nič čakať a začať s nápravou artikulácie. Úspešnosť terapie závisí od mnohých okolností, ale zásadná je kvalitná spolupráca rodičov s logopédom a domáca systematická práca na náprave výslovnosti.

Oneskorenie

Keď dieťa po treťom roku ešte nehovorí alebo je jeho reč nezrozumiteľná, hovoríme o oneskorenom vývoji reči. Príčin je celá škála a podľa toho sa potom odlišuje aj riešenie – liečba. Inak bude prebiehať terapia OVR na podklade sluchovej chyby, OVR na podklade neurologickej poruchy či OVR na podklade zníženia intelektu. Výsledky terapie sú individuálne a na ich kvalite sa podieľa mnoho okolností ako zo strany rodiny, tak dieťaťa.

Koktanie

V priebehu vývoja dieťaťa môžu nastať obdobia, keď sa plynulosť jeho reči zhorší či výrazne naruší. Tento problém nazývame koktanie a vo väčšine prípadov je príčina jeho vzniku neznáma. Spôsob liečby môže byť dlhodobý a komplikovaný a liečba býva prepojená so starostlivosťou detského psychológa. V každom prípade je však nevyhnutná a nutná nadštandardná spolupráca rodiny.

Brbtanie

Niektoré deti majú problém s príliš rýchlym tempom reči. Dieťa sa pri svojom prejave tak ponáhľa, že nestíha dokončiť myšlienku a už začína novú, vypúšťa slabiky či hlásky v slovách, nestíha dobre artikulovať hlásky, ktoré inak zvláda, a jeho reč je potom ťažko zrozumiteľná. Táto porucha reči sa nazýva brbtavosť a väčšinou súvisí s temperamentom dieťaťa, rodinným štýlom a nesprávnym rečovým vzorom rodičov. V detstve je tento problém s rečou dobre riešiteľný, predpokladá však konkrétne zmeny aj u rodičov, a to môže byť dôvod neúspechu terapie.

Prestáva hovoriť

Určité percento detí trpí elektívnym mutizmom – v určitých situáciách alebo v určitom prostredí nehovoria. Je to vlastne obranný mechanizmus dieťaťa proti jeho preťažovaniu, nesprávnemu výchovnému štýlu, opakovanej frustrácii či iným prejavom nátlaku. Spolupráca s detským pschológom je v týchto prípadoch nevyhnutná. Z opisu poruchy priamo vyplýva spôsob jej odstránenia. Efektivita špeciálnej starostlivosti súvisí nielen so zmenou postojov vychovávateľov, ale často aj so zrením dieťaťa a s jeho psychickou odolnosťou proti záťaži.

Vývojové chyby

Logopedická starostlivosť je indikovaná u detí, ktoré sa narodia s nejakou vrodenou vývojou chybou. Môže to byť napríklad rázštepová chyba. Deti, ktoré sa narodia s rázštepom orofaciálnej (tvárovej) oblasti, vyžadujú už od narodenia starostlivosť mnohých špecialistov vrátane plastických chirurgov, foniatrov a neskôr ortodontistov. Systematickosť a previazanosť starostlivosti je v súčasnosti na veľmi vysokej úrovni a umožňuje v porovnaní s minulosťou týmto deťom bežné uplatnenie a plnohodnotný život v spoločnosti.

Dieťa, ktoré je postihnuté neurologickým poškodením mozgu, môže mať celú škálu ťažkostí, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú jeho vývoj reči. Najčastejšími typmi porúch mozgu u detí bývajú ľahká mozgová dysfunkcia (LMD) a detská mozgová obrna (DMO). Prejavy týchto porúch v reči môžu byť výrazné nielen vo vzťahu k artikulácii, ale tiež môžu súvisieť s chudobnejšou slovnou zásobou, s problémami pri aplikácii gramatických štruktúr, so schopnosťou rozlišovať hlásky, s koncentráciou pozornosti či s pamäťou. Podľa príznakov ich nazývame vývojová dyzartria a vývojová dysfázia.

Logopedická starostlivosť sa v týchto prípadoch počíta na roky. Pretože podstatou problému je väčšie či menšie poškodenie centrálnej nervovej sústavy, mávajú dyzartrici a dysfatici často problémy pri učení, teda v škole pri čítaní, písaní a počítaní. Tieto poruchy označujeme ako špecifické poruchy učenia a náprava týchto ťažkostí väčšinou pokračuje v spolupráci s pedagogicko-psychologickými poradňami a so špeciálnymi pedagógmi priamo v škole.

Na Babywebe tiež nájdete:

• Chcete, aby vaše dieťa skoro hovorilo? Spievajte mu
• Kedy začne rozprávať?
• S dieťaťom komunikujeme dvoma jazykmi. Je to dobre?

Sluchové chyby

Na záver tohto stručného prehľadu uvádzam zvláštnu skupinu, ktorú tvoria deti so sluchovými chybami. Ich systematickú logopedickú starostlivosť, integráciu medzi počujúcich vrstovníkov či zaradenie v špeciálnych zariadeniach spoločne s rodičmi zaisťuje klinický logopéd, foniater, špeciálny pedagóg, psychológ a eventuálne ďalší pracovníci zo špecializovaných zariadení pre sluchovo hendikepovaných.

V niektorých prípadoch nemá dieťa ťažkosti s vývojom reči, ale nemôže kvalitne používať svoj hlas. Do tejto skupiny patria deti, ktoré neprimerane zaťažujú svoj hlasový aparát a výrazný chrapot alebo niekedy až neschopnosť hlas utvoriť obmedzujú ich rečový prejav. Foniater v týchto prípadoch diagnostikuje u dieťaťa hyperkinetickú dysfóniu.

Táto hlasová porucha vzniká výrazným častým krikom a nesprávnou koordináciou dychu a tvorenia hlasu. Vhodné podmienky pre vznik tejto poruchy tvorí hlučné prostredie, v ktorom sa dieťa vyskytuje, a to dlhodobo. Je potrebné zaistiť dieťaťu vhodné podmienky na hovorenie a foniatrickú liečbu. Logopéd sa pri starostlivosti o dieťa s hyperkinetickou dysfóniou sústredí hlavne na dychové a fonačné cvičenia a nácvik správneho užívania hlasu. Úspešnosť terapie nie je možné zaistiť, ak nie je spolupráca s rodinou kvalitná.

Zanedbávanie

Počas svojej praxe som sa stretla s prípadmi, keď rodičia podcenili rečové nedostatky dieťaťa a došlo napríklad k zafixovaniu nesprávnej artikulácie, u dieťaťa vznikli problémy s jeho motiváciou alebo jeho reč bola taká opozdená, že nestačilo do začatia školskej dochádzky svoje nedostatky odstrániť a museli ho zaradiť do špeciálnej školy. Keby rodičia neotáľali a vyhľadali kvalitnú logopedickú starostlivosť včas, mohli sa vyhnúť zdĺhavej a náročnej terapii. Osvojovanie si reči nie je samostatne sa rozvíjajúca schopnosť, je previazaná s mnohými ďalšími a od ďalších priamo závisí. Aby reč dieťaťa bola na zodpovedajúcej úrovni, musí byť na dostatočnej úrovni celkový psychomotorický vývoj dieťaťa a o to sa musíme postarať my rodičia.

Informácií je dostatok

V súčasnosti máme pomerne ľahký prístup k informáciám, vydáva sa mnoho publikácií o rozvíjaní schopností dieťaťa a jeho výchove. V monografiách sa rôzni autori venujú konkrétnym problémom, ktoré môžu dieťa pri jeho vývoji stretnúť, a ponúkajú rôzne pohľady na ich riešenie. Každý rodič si však musí vyberať literatúru podľa vlastných potrieb, respektíve podľa potrieb svojho dieťaťa. Medzi obľúbených autorov patria psychológovia Zdeněk Matějček, Jiřina Prekop a John Gray. Univerzálne návody na výchovu a starostlivosť o dieťa neexistujú, ale pri týchto troch autoroch sa podľa môjho názoru nemôžete sklamať, a preto ich vrelo odporúčam všetkým rodičom.

Rovnako rodičom odporúčam zaobstarať si pre konkrétny vek dieťaťa rôzne cvičebnice, pracovné listy a „učebnice“, ktoré im ponúkajú dostatok príkladov a návodov na prácu s dieťaťom a tiež im pomáhajú lepšie sa v tejto problematike orientovať.

Vieme, že reč je schopnosť, ktorú máme danú geneticky. Ale iba jej kultiváciou sa z nej môže stať dar, ktorý dieťaťu umožní dorozumievať sa s ostatnými. Ak chceme, aby sa to dieťa naučilo dobre, musíme pre to vyvinúť cielenú a zmysluplnú aktivitu. Je potrebné, aby sme si okrem iného s dieťaťom spievali a hovorili básničky, aby náš prejav bol vľúdny a citlivý a aby bolo „o čom“ hovoriť. A hlavne, aby nás to bavilo.