Nedeste sa detských hier „na doktora“

Prieskumy vlastného prirodzenia, ktoré deti podnikajú tak okolo druhého- tretieho roku, mnohých rodičov zaskočí. Nevedia, ako na to majú reagovať, a občas sa aj obávajú, či im z ich maličkého nevyrastá „úchylák“.

profimedia-0225887254-1100x618.jpg

Objavné cesty po vlastnom tele

Podobné problémy mala i Karin. Jej dvojročný chlapček sa pred spaním zakaždým pohrával so svojím pipíkom. A keby len to, robil to aj v obývačke. Bolo mu úplne fuk, či tam niekto je alebo nie je. „Najskôr mi to vyrazilo dych. Hovorila som si, či to nie je nejako skoro,“ zdôverila sa Karin. Detská psychologička Nathalie Soussan ubezpečuje, že nejde o nič nezvyčajné, ale že sa jej na to rodičia často pýtajú. Sexuálne prebudenie dieťaťa a jeho masturbácia sú ešte stále tabu v rozhovoroch medzi dospelými, ale pritom horúca téma pre rodičov.

Práve ich psychologička upokojuje, že je normálne, keď sa dieťa pri skúmaní svojho tela začne zaoberať nielen svojimi nohami či nosom, ale aj svojimi intímnymi partiami. Niekedy sa to deje dokonca už okolo prvého roka. „Nazývame to primárna masturbácia,“ vysvetľuje. „Dieťa jednoducho využíva svoje telo na to, čo mu prináša potešenie.“

Trest sa môže vypomstiť

Až okolo druhého-tretieho roka si deti všímajú, že chlapčekovia a dievčatká sú predsa len uspôsobení trochu inak. Začnú sa o tieto inakosti zaujímať a tiež viac vnímajú svoje telo i príjemný pocit, ktorý cítia, keď sa vlastného pohlavia rôzne dotýkajú. „Deje sa to hlavne v momentoch, keď je dieťa upokojené, teda pred spaním či popoludňajším odpočinkom, prípadne keď pozerá nejaké filmy,“ hovorí psychologička. Ide však len o prechodnú záležitosť.

Tak v štyroch-piatich rokoch nastáva útlm v hrách s vlastným pohlavím, ktorý trvá až do puberty. V tej sa už potomok informácie o svojom tele a jeho potrebách dopátra ľahšie a sám. Ako však vysvetliť trojročnému dieťaťu, čo je to rozkoš a prečo mu hry s prirodzením prinášajú také príjemné pocity? Na to neexistuje nejaký jednotný návod, napokon každé dieťa je iné a tiež sa v týchto situáciách tak správa. Rovnako nie je ľahké rozpoznať, čo je ešte normálne a čo nie.

„Určite je dôležité reagovať na tieto situácie čo najprirodzenejšie, čo nevylučuje prípadnú poradu s odborníkom. No zažila som rodičov, ktorí dieťa trestali za to, že sa takto správa napríklad pred ostatnými členmi rodiny,“ podotýka psychologička. Zároveň varuje, že trestať nie je správne. Dospelí by mali uvážlivo voliť slová, aby v dieťati nevzbudili pocit viny alebo hanby, čo by mohlo ovplyvniť jeho ďalší vývoj.

Nazývať veci pravými menami 

Správny prístup je vysvetliť dieťaťu, že niečo také sa na verejnosti nerobí. Ono totiž o pojme intimita zatiaľ nič nevie. Dá sa mu to povedať takto: „Nezakazujem ti také veci robiť, viem, že je to príjemné, ale robí sa to tam, kde je človek sám, napríklad vo svojej izbe.“ Ak aj naďalej pokračuje na verejnosti, je dobré previesť jeho pozornosť na nejakú inú aktivitu. Tiež je dôležité voliť pri vysvetľovaní správne slová. „Rovnako ako ústa sú ústa, tak aj pohlavné orgány by mali mať korektný názov,“ pripomína špecialistka. Teda nie nejaký „vtáčik“ alebo „kačička“, ale napríklad prirodzenie, pohlavie. Prínosným pomocníkom môžu byť aj nejaké detské knižky o ľudskom tele.

Určite nie je správne strkať pred touto témou hlavu do piesku, pretože sa to potom môže nepríjemne odraziť na vzťahu nášho potomka k sexualite v dospelosti. Až sa dostane do obdobia, keď svoje okolie bombarduje otázkami „Prečo?“ a „Ako?“, aj my môžeme zapátrať po jeho znalostiach a postojoch v oblasti sexuality. Tomu následne prispôsobíme diskusiu na túto tému. Dôležité je v nej rešpektovať úroveň dieťaťa a tá je individuálna.

Čítajte tiež:

Na čo si dať pozor

Ak si dieťa užíva rozkoš niekde v súkromí, mali by sme skontrolovať, či si tým nejako neublížilo. Spravidla ide o začervenanie kože, drobné odreniny. Je to aj signál pre nás, že sa tomu venuje príliš často, a to už nie je dobre. A tak mu vysvetlíme, že aj telo potrebuje, aby sa oň dieťa staralo, a to jeho si teraz od týchto vecí musí odpočinúť.

„Hlavne by ste sa mali zaujímať o to, čo ho k tejto nadmernej aktivite iniciovalo,“ radí psychologička. Napríklad či nevidelo nejaké pornografické obrázky, sexuálny akt medzi dospelými alebo v najhoršom prípade, či nezažilo nejaké nevhodné či násilné sexuálne správanie od starších detí či dospelých. To už je potom záležitosť pre psychológa či sexuológa. „No o také extrémy ísť nemusí, niekedy je prehnaná autostimulácia tohto druhu spôsobená stresom. Takže prepátrame, či je všetko okolo dieťaťa v poriadku, či sa príliš neuzatvára, či sa stále rado hrá s kamarátmi a venuje sa rôznym aktivitám,“ radí odborníčka.

13.11.2017 3:30| autor: Helena Chvojková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist