Starostlivosť o nedonosenca? Je náročná

Mamičky chodia na oddelenie denne, väčšinou na niekoľko hodín. Postupne sa učia, ako sa o svoje deti starať, klokankujú a odstriekavajú si mliečko.

Starostlivosť o tieto deti je náročná. Väčšina z nich potrebuje nejakú pomoc pri dýchaní, lebo ich pľúca ešte nie sú dostatočne vyzreté. Musia ich tiež kŕmiť iným spôsobom, tie najmenšie nemajú zatiaľ vyvinutý prehĺtací reflex, a preto im stravu musia podávať hadičkou priamo do žalúdka.

„Ale tieto problémy sú prechodné a všetky funkcie postupne dozrú. Väčšinu častu tieto deti prespia, lebo musia hlavne rásť, a najlepšie rastú, keď majú pokoj a spánok,“ hovorí MUDr. Dokoupilová.

Klárka už dýcha sama, cez malé nosové hadičky jej prúdi len malé percento kyslíka. Na snímke ju ošetruje sestra Evička.

Tretine mamičiek nezrelých bábätiek sa podarí udržať laktáciu až dovtedy, kým si dieťa nezačnú prikladať k prsníku, niekedy to môže byť aj niekoľko mesiacov. Udržanie laktácie je pre mamičky veľmi náročné, musia si pravidelne každé tri až štyri hodiny odstriekavať mlieko cez odsávačku, aby nahradili prirodzené cicanie dieťaťa. Niekedy sa to i napriek najväčšej snahe nemusí podariť a po niekoľkých týždňoch sa mlieko proste začne strácať. V tomto prípade sa potom deťom podávajú špeciálne vyrábané umelé mlieka pre nezrelé deti.

„Do materského mlieka sa väčšine nezrelých detí dodáva bielkovinový prídavok, aby ich rast bol čo najlepší,“ vysvetľuje MUDr. Dokopuilová.


Aj Klárka má v injekčnej striekačke odstriekané mlieko od mamičky. Väčšinou trvá 20 minút, kým Lucia takto Klárku nakŕmi.

Na prežitie nedonosených bábätiek treba veľa technického vybavenia. Všetky ich pohyby a funkcie sú monitorované a pri najmenšom probléme sa spustí alarm. Po pôrode je pre najmenšie deti teplota vnútri inkubátora nastavená až na 39 ºC s vysokou vlhkosťou až 80 %, to všetko kvôli veľmi slabej koži týchto detí.

Naše deti nie sú choré

Rodičia majú k deťom prístup 24 hodín denne sedem dní v týždni. „My nepatríme medzi bežné oddelenia intenzívnej starostlivosti, naši pacienti väčšinou nie sú chorí, sú len nezrelí a krehkí. Keď naše deti zvládnu obdobie po pôrode a ani potom neochorejú, nahrádza im v podstate naša starostlivosť prostredie maternice matky, musia len dorásť a dozrieť,“ usmieva sa MUDr. Dokoupilová.

Cesta bude ešte dlhá

Ročne na oddelenie príde 250 detí, z ktorých sa 10 – 15 percent nepodarí zachrániť. Všetci na oddelení si uvedomujú, aká krehká je hranica medzi životom a smrťou. Niektoré bábätká sú večer zdravé a ráno musí personál rodičom oznámiť, že dieťatko cez noc zomrelo. Nad všetkými visí hrozba infekcie. „Celá táto cesta je pre dieťa strašne neprirodzená, so všetkým sa musí vyrovnať a popasovať podstatne rýchlejšie a buď to zvládne, alebo nie. Sme šťastní, ako sa Klárke teraz vodí, ale nezabúdame na to, že kedykoľvek sa môže niečo prihodiť. Strach, že o bábätko prídeme, je tu stále,“ hovorí mamička Lucie Stejskalová.


Hurá domov!

V neonatológii nikdy nie je nič striktne dané, a preto ani o odchode detí domov nerozhoduje žiadna tabuľka. „Nedá sa len tak povedať, v ktorom týždni môže ísť dieťatko domov, je to veľmi individuálne. V podstate platí, že musí vedieť samo cicať a prehĺtať, mať stabilizované očné pozadie a nesmie mať poruchy dýchania. Väčšinou toto všetko deti dosiahnu okolo 36. týždňa. Vážia okolo 2 000 gramov,“ informuje MUDr. Dokoupilová.

„Je to psychicky náročná práca, úspech človeka vždy nakopne ďalej, s neúspechom sa musí naučiť žiť. Každého to bolí a každý má svoj spôsob, ako sa s tým vyrovnať. Ale musíme dúfať, že nabudúce budeme úspešnejší,“ komentuje štatistiky ošetrených detí lekárka.


„Oddelenie každý rok usporadúva detské dni, na ktoré pozýva deti narodené s hmotnosťou pod tisíc gramov. Väčšinou majú tri až päť rokov, celý ten deň je veľmi fajn – vidieť znovu rodičov, vidieť, ako sa deťom dobre darí, to vám dáva silu a pocit, že táto práca má zmysel.“

Rada na záver

„Je ťažké poradiť ostatným mamičkám, ako sa s tým vyrovnať. Keď vám ide o život, zozbierate všetku silu, aby ste prežili. A keď ide o život vášho dieťaťa, nájdete v sebe neuveriteľnú zásobu energie, aby ste boli schopná pomôcť mu,“ usmieva sa Lucia a hladí Klárku na svojej hrudi.

Prečítajte si aj: Najhorší je začiatok, tvrdí mamička nedonosenej Klárky

Na Babywebe tiež nájdete:

Predčasný pôrod
Dvadsiaty štvrtý týždeň tehotenstva
Som matka – kedy som si to uvedomila?

15.11.2010 10:19| autor: Michaela Mazancová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist