23. 4. 2014  |  Meniny: Vojtech

Žijú medzi nami indigové deti?

Viete, o čom je reč? Ak áno, myslíte si, že máte také dieťa doma? Možno ste tento termín dosiaľ nepočuli a napadlo vám, že najskôr bude reč o modrých bytostiach z inej planéty…

Niektorí bádatelia sú presvedčení, že sa od druhej polovice osemdesiatych rokov rodí čím ďalej viac výnimočných detí, ktoré sú veľmi silné osobnosti vybavené neobyčajnými vlastnosťami.

Sú nadmerne inteligentné a talentované, ale so svojím okolím si príliš nerozumejú. Pôsobia dojmom, ako by prichádzali z inej planéty a nechceli sa s naším súčasným svetom stotožniť. Často vraj bývajú obdarené aj paranormálnymi schopnosťami.

Hovorí sa im „indigové“ podľa farby aury, ktorú vyžarujú. Podľa niektorých teórií majú čoskoro, presnejšie v roku 2012, ovládnuť svet.

Pár poznatkov z histórie indigových detí

Teórie o ľuďoch so zvláštnymi schopnosťami sa začali objavovať v Amerike na konci 70. rokov minulého storočia. Vžilo sa pre ne označenie „indigové deti“.

Úvahu o indigových deťoch prvý raz zverejnili v roku 1999 v knihe The Indigo Children: The New Kids Have Arrived (Indigové deti: Nové deti práve prišli) autori L. Carroll a J. Tober. Uviedli, že tento koncept získali vďaka komunikácii so spirituálnou entitou známou ako Kryon.

V ruskom denníku Pravda sa v roku 2006 dalo dočítať: „Podľa odborníkov je až 95 % bábätiek, narodených po roku 1994, indigovými deťmi. Vnútorné orgány týchto detí majú iné funkcie. A ich imunitný systém je niekoľkokrát silnejší ako priemerného človeka. Tieto deti majú aj inú DNA – mutovanú. Inými slovami, ak ide o DNA, milióny obyvateľov tejto planéty vôbec nie sú ľuďmi. Na javisko sa teraz pomaly, ale isto šplhá rasa nových bytostí.

Rok 2012 je pre indigové deti veľmi významný. Podľa predpovedí Mayov v tomto roku dôjde k ‚veľkému prechodu‘, teda k zmene potom, čo sa Slnko a Zem ocitnú v jednej priamke, ktorá ukazuje smer k stredu Galaxie. Táto pozícia údajne vyvolá zánik trojrozmerného modelu sveta. Obyvatelia Zeme budú mať príležitosť žiť vo štvorrozmernom svete. Ale to sa bude týkať len tých, ktorí majú myseľ rozvinutú do potrebnej úrovne – indigových detí.“

Potiaľ teda ruský denník, ktorý však mal v minulých dobách k pravdivým informáciám trochu uvoľnený vzťah.

Indigové deti sa stali populárnou témou. Vydávajú sa o nich knihy, vznikajú poradne a diskusné fóra na internete.

Prečo tmavomodrá farba?

Termín indigové deti sa vžil po tom, čo na začiatku 80. rokov minulého storočia americká senzibilka Nancy Ann Tappová vyhlásila, že aura výnimočných detí obsahuje omnoho viac atramentovomodrej farby, než je bežné u iných detí. V ľudskej aure sa vraj vyskytuje ako nová, je to teda farba veľmi vzácna.

Aura je energetické pole, ktoré obklopuje každý živý organizmus a odráža stav tela a mysle. Každý z nás má vraj svoju farbu, ale častejšie to je kombinácia dvoch alebo maximálne troch farieb. Aurická typológia opisuje spolu štrnásť farieb aury, ktoré sa zaraďujú do štyroch podskupín, pričom indigová je farbou duchovnou. Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že sú schopní auru vidieť.

Čím sú indigové deti zvláštne?

„Indigové deti majú veľmi špecifické charakteristiky, ktoré ich odlišujú od predchádzajúcich detských generácií. Ako sa už povedalo, ich pomenovanie súvisí s farbou aury (ktorá súvisí aj s čakrou tretieho oka, reprezentujúcou intuíciu a psychické schopnosti).

Tieto deti sú veľmi vedomé od útleho detstva, extrémne emočne a niekedy aj fyzicky citlivé až krehké, vysoko akademicky nadané či inak talentované. Často sú nadané i metafyzicky, s vynikajúcou intuíciou, buď veľmi empatické a súcitné alebo, naopak, zdanlivo chladné a bezcitné. Neuznávajú falošné autority a často proti nim vystupujú, sú nekonformné a majú schopnosť pravdivo odzrkadľovať svoje okolie.

Nepotrebujú poučovať o tom, čo je dobré, alebo nie je, pretože to mnohokrát vedia lepšie než ich rodičia. Uvedomujú si mnoho súvislostí v rodinných vzťahoch a majú sklon riešiť problémy za nich,“ uvádza psychológ Mgr. Jonáš Habr.

„Hovoria“ očami už od pôrodnice

Indigové deti sú „čitateľné“ už od prvých dní po narodení. V podstate nemajú potrebu spať – často bdejú a pozorujú svoje okolie široko otvorenými očami. Akoby odmalička nechceli strácať čas spánkom. Keď už predsa len konečne zaspia, často sa veľmi skoro zasa prebudia.

Deti novej doby, ako ich nazvala psychoterapeutka a autorka knihy Fenomén indigovej farby Carolina Hehenkampová, pozorujú rodičia často s údivom už od narodenia. Dieťa sa na matku pozerá akoby vedomým pohľadom.

„Indigáčikovia“ sú tiché deti, ktoré len zriedkakedy plačú. Ťažkosti môžu nastať v okamihu, keď idú do škôlky a majú sa prispôsobiť dennému režimu a začleniť sa do kolektívu (detské hry ich príliš nezaujímajú).

V škole im často diagnostikujú poruchy pozornosti, hyperaktivitu, dyslexiu. Pozornosť však dokážu udržať… keď chcú. Ich pozornosť je veľmi nestála, môžu robiť viac vecí naraz. „Keď indigo nežije v harmonickom prostredí, nebýva v dobrej kondícii. Môžu sa dostaviť depresie alebo sebadeštruktívne správanie. V školách sa tieto deti veľmi často stretávajú so šikanovaním,“ tvrdí psychológ Habr.
Tieto deti sa vedia neuveriteľným spôsobom vcítiť do pocitov druhých, niektorí rodičia dokonca u svojich potomkov pozorujú schopnosť telepatie, čiže prenosu myšlienok na diaľku.

Desať základných charakteristík indigových detí podľa L. Carroll a J. Tober, ktoré uviedli vo svojej knihe The Indigo Children:

  • 1. Prišli na svet s pocitom urodzenosti (a často sa tak aj správajú).
  • 2. Hovoria o sebe, že si „zaslúžili byť tu“, a bývajú prekvapené, keď ostatní tieto pocity nemajú.
  • 3. Nepreceňujú sa.
  • 4. Len ťažko akceptujú absolútnu autoritu (autoritu bez vysvetlenia alebo možnosti voľby).
  • 5. Niektoré veci jednoducho nerobia, napríklad stáť vo fronte je pre ne ťažké.
  • 6. Sú frustrované z dogmatických systémov, ktoré nevyžadujú kreatívne myslenie.
  • 7. Často nachádzajú nové spôsoby vykonávania vecí, či už v škole, alebo doma.
  • 8. Môžu pôsobiť asociálne. Ak nikoho sebe podobného nenájdu, väčšinou sa uzatvárajú do seba a cítia, že im ľudia nerozumejú. Škola je pre ne sociálne veľmi náročná.
  • 9. Nereagujú na výchovu typu „pocit viny“ („Počkaj, až otecko príde domov a uvidí, čo si vykonal!“).
  • 10. Neboja sa povedať, čo skutočne potrebujú.

(Zdroj: Wikipedia, Indigové deti)

Teória indigových detí má svojich odporcov

Vedci skeptici považujú teóriu indigových detí za výmysel niektorých ezoterikov a členov hnutia New Age. Argumentujú tým, že o indigových deťoch zatiaľ neboli vypracované seriózne vedecké štúdie. Sú spravidla toho názoru, že ide o hyperaktívne deti, prípadne deti s ľahšou formou autizmu (Aspergerovým syndrómom), ktoré sa len ťažko niekam zaraďujú. Ba čo viac, varujú, že je nebezpečné, aby rodičia pozerali na svoje dieťa ako na indigové a vychovávali ho ako niečo výnimočné.

Ako to vidia rodičia?

„Manžel mi pred rokmi priniesol článok o indigových deťoch s tým, že tá charakteristika sedí na našu vtedy osemročnú dcéru. Pravda, s autoritami mala vždy ťažkosti, zvlášť sa to prejavilo v deviatej triede.

Myslím si však, že je to dané predovšetkým tým, že generácia týchto detí sa vychováva predsa len inak, než sme boli my. Zvlášť ja som ju odmalička brala ako seberovnú a snažila sa s ňou o všetkom porozprávať bez toho, aby som používala rodičovskú autoritu. Tak isto dnešné deti majú oveľa viac možností rozvíjať svoj talent.

My osobne sme ju do ničoho netlačili a nechali ju, aby si sama zvolila to, čo chce robiť. Má veľké nadanie na hudbu a tú aj úspešne robí. A tak nie je frustrovaná neúspechmi a je viac sebavedomá, než som bola napríklad ja, ktorá som musela robiť to, čo mi rodičia nakázali (i keď ma to dvakrát nebavilo), a dostávala spŕšku výčitiek, keď sa mi niečo nepodarilo a sklamala som ich,“ hovorí k tomu mamička Radka a dodáva: „Ako dnes pozorujem dcérine rovnako staré kamarátky a kamarátov, myslím si, že ide o generáciu sebavedomých detí, ktoré sú v mnohom o krok pred svojimi rodičmi. A to je predsa prirodzený vývoj, nie?“

Zdroje: www.duhovacesta.cz, www.osud.cz

23. 6. 2009 | Monika Langrová

Naposledy navštívené