Zuzana v 36. tt: Nenúťte ma, dať sa rozrezať!!!

TEHUĽKA LIVE! ZUZANA Dnes som opäť o čosi viac happy, lebo včera som bola v takom stave, že nie že sa okolo mňa preliala vlna smútku, no vyložene sa cezo mňa prevalila obrovská tsunami nešťastia a ja som si myslela, že z toho všetkého snáď už i porodím.

Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk


Tuším som zažila i nejaké falošné kontrakcie a bola som v tom, že sa nechám odrodiť radšej doma svojej trojročnej dcérke ako niekde v nemocnici etablovanému pánovi doktorovi. Tá by totiž mala pre mňa určite oveľa viac citu a pochopenia ako sa mi dostalo vo štvrtok.

Idem si tak ráno s dobrou náladou na kontrolu na Kramáre, na UZV som objednaná na deviatu a teším sa na opätovné stretnutie s milým a usmievavým pánom dokotorom, o ktorom som Vám písala v poslednom článku. Na ultrazvuku čakám skoro hodinu (čo je v pohode keďže som vybavená vodou, tyčinkou a dobrou knižkou), pred desiatou ma zavolá pán doktor – zjavne nejaká kapacita – možno až trochu príliš dôležitý, ale vlastne veľmi sympatický a najmä zjavne človek, ktorý sa rozumie svojmu remeslu.

Prvý chalan je hlavičkou dole, druhý stále v priečnej pozícii. No ako sa s doktorom rozprávam, hovorí opäť i on, že pokiaľ je prvý hlavičkou dole, nevidí dôvod, prečo by nemal byť pôrod vaginálny, druhý sa buď stočí, alebo mu správnymi hmatami dopomôžu alebo sa môže vytiahnuť i riťkou. Alebo ak by sa nedalo, tak sa skrátka urobí cisarák potom, ako posledná možnosť.

Pýtam sa ho, či si myslí, že si mám radšej niekoho zazmluvniť, aby to bolo ozaj tak, ako hovorí, lebo by som ozaj chcela prirodzený pôrod a on ma ubezpečuje, že sa nemusím obávať, že tých „mladých“ tam kontroluje vždy niekto z nich – „starších – rozumnejších“. Tiež hovorí, že kedysi sekciami končilo len 7 percent pôrodov, dnes je to až 40. A že je to zrejme tým, že lekár to považuje za jednoduchšie, respektíve je to pre neho pohodlnejšie a rýchlejšie ako čakať, kým sa hlavička pretlačí až dole, no že on považuje cisársky rez za rovnako rizikový – je to predsa len operácia. Mám z neho dobrý pocit a teším sa, že potvrdil môj názor a najmä ma ubezpečil v mojom presvedčení.

A tak idem dole do ambulancie, no je už pol jedenástej a ako prichádzam, vidím toho „môjho“ doktora zatvárať za sebou dvere. A tak sa pýtam – čo teraz? Posielajú ma teda k druhému doktorovi, že dnes pôjdem na kontrolu k nemu a nabudúce opäť k môjmu sympaťákovi. Doktor číslo dva – taktiež jeden z tých „starších – rozumnejších“, letmo nahliadne do mojej tehotenskej knižky, skontroluje výsledok ultrazvuku a hneď mi do knižky vpíše slová „predčasný príjem“ a bez dlhých rečí ma oboznámi s tým, že mám v pondelok ráno prísť, prijímu ma a naplánujeme sekciu.

Som v ťažkom šoku. JA PREDSA TEN CISARÁK NECHCEM!!!! A ani malí ešte nie sú pripravení! Dokonca podľa ultrazvuku je „biometria plodov pod krivkou“ alebo čosi také, skrátka sú ešte primalí! (teda majú obaja okolo dva a pol kila, no predsa, verím tomu, že vynosím minimálne trojkilových fešákov!) No doktor mi hovorí, že mám skátka prísť a hotovo. Som totálne zdecimovaná a odchádzam so slzami v očiach.

Na Babywebe tiež nájdete:

Na ďalší deň idem do nemocnice opäť – musím ešte vybaviť nejaké formality a administratívne záležitosti a zabezpečiť si „otecka pri pôrode„. Vyspala som sa na to, poradila s mužom a našimi a som rozhodnutá, že skúsim pohľadať docenta, ktorý má dnes ordinovať a ktorý sa špecializuje na „rizikové tehotenstvá“ (ktoré zjavne podľa doktorov mám, lebo nezáleží, že je všetko v poriadku, že som ja v poriadku, že sú deti v poriadku, že je všetko v norme, no skrátka mať dvojíčky „nie je normálne“ a tak som automaticky považovaná za „rizikovú“).

Čakám teda na konzultáciu s týmto pánom docentom pred jeho ordináciou. Po asi pol hodine keď nenastane v danej ordinácii žiaden pohyb, idem za sestričkou v susednej, a tá mi oznamuje, že ten tu teraz nie je a tak sa tentokrát nevzdávam a pýtam sa, kde ho nájdem. A tak zavolá inú sestričku. Na moju radosť je to práve tá veľká sympaťáčka, parťáčka „môjho“ docenta. Hneď si ma pamätá a pýta sa, kde som bola včera. Zoberie si ma pekne diskrétne donútra a ja jej všetko vyrozprávam, skoro sa opäť rozplačem, hovorím jej, že „ja sa toho druhého doktora bojím“ a ona ma upokojuje a povie mi, nech len prídem pekne v utorok (teda ak predtým už nezačnem rodiť), keď ordinuje ten môj doktor a že on ma pozrie.

Tak som šťastná a teraz len dúfam, že ak budem rodiť, tak to nebude zrovna v pondelok večer, lebo to neviem ako by som všetko vysvetľovala. : -)

Tak a teraz už len pekne počkať, ako to všetko bude ďalej.


Zuzana je v 36. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

25_tyzden_tehotenstva.jpg

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist